Skip to main content

CAPÍTULO DEZESSETE

KAPITOLA SEDEMNÁSTA

As Divisões da Fé

Druhy viery

VERSO 1:
Arjuna perguntou: Ó Kṛṣṇa, em que situação ficam aqueles que não seguem os princípios das escrituras, mas adoram segundo sua própria imaginação? Estão eles em bondade, paixão ou ignorância?
VERŠ 1:
Arjuna sa spýtal: „Ó, Kṛṣṇa, aké je postavenie tých, ktorí sa neriadia príkazmi písiem, ale uctievajú podľa vlastných predstáv? Sú v kvalite dobra, vášne alebo nevedomosti?“
VERSO 2:
A Suprema Personalidade de Deus disse: Conforme os modos da natureza adquiridos pela alma encarnada, sua fé pode ser de três espécies —bondade, paixão ou ignorância. Agora ouça enquanto falo sobre isso.
VERŠ 2:
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Viera môže byť trojakého druhu — v kvalite dobra, vášne a nevedomosti — podľa kvality hmotnej prírody, v ktorej sa vtelená duša nachádza. Teraz si o nich vypočuj.
VERSO 3:
Ó filho de Bharata, conforme sua existência sob os vários modos da natureza, o homem desenvolve determinada espécie de fé. Conforme os modos com os quais conviveu, o ser vivo tem uma fé específica.
VERŠ 3:
Ó, potomok Bharatov, človek si vytvára určitú vieru podľa kvality hmotnej prírody, v ktorej sa nachádza. Viera každej živej bytosti je primeraná jej umiestneniu v danej kvalite.
VERSO 4:
Os homens no modo da bondade adoram os semideuses; aqueles que estão no modo da paixão adoram os demônios; e aqueles que vivem no modo da ignorância adoram fantasmas e espíritos.
VERŠ 4:
Ľudia v kvalite dobra uctievajú polobohov, ľudia v kvalite vášne démonov a ľudia v kvalite nevedomosti uctievajú strašidlá a duchov.
VERSOS 5-6:
Aqueles que se submetem a rigorosas austeridades e penitências não recomendadas nas escrituras, executando-as por orgulho e egoísmo, que são impelidos por luxúria e apego, que são tolos e que torturam os elementos materiais do corpo bem como a Superalma que mora dentro deste, devem ser conhecidos como demônios.
VERŠE 5 – 6:
Tí, ktorí sa podrobujú prísnej sebakázni a pokániu, ktoré nie je odporučené v písmach, a činia tak z pýchy, sebectva, žiadostivosti a pripútanosti, tí, ktorí sú poháňaní vášňou a trýznia ako svoje telo, tak aj Naddušu sídliacu v tele, sú považovaní za démonov.
VERSO 7:
Mesmo o alimento preferido de cada um é de três espécies, conforme os três modos da natureza material. O mesmo se aplica aos sacrifícios, às austeridades e à caridade. Agora ouça enquanto falo sobre as distinções que existem entre eles.
VERŠ 7:
Podľa troch kvalít hmotnej prírody je i potrava, ktorú všetci jedia, trojakého druhu. To isté platí o obetiach, sebakázni a dobročinnosti. Vypočuj si teraz o rozdieloch medzi nimi.
VERSO 8:
Os alimentos apreciados por aqueles que estão no modo da bondade aumentam a duração da vida, purificam a existência e dão força, saúde, felicidade e satisfação. Estes alimentos são suculentos, gordurosos, saudáveis e agradáveis ao coração.
VERŠ 8:
Potrava, ktorá je milá ľuďom v kvalite dobra predlžuje život, očisťuje existenciu a dodáva silu, zdravie, šťastie a uspokojenie. Taká výživná potrava je chutná, šťavnatá, tučná a teší srdce.
VERSO 9:
Alimentos que são muito amargos, muito acres, salgados, quentes, picantes, secos e ardentes são apreciados por quem está no modo da paixão. Tais alimentos causam sofrimento, miséria e doença.
VERŠ 9:
Potrava, ktorá je priveľmi horká, príliš kyslá, slaná, ostrá, suchá, pálčivá a horúca, je milá ľuďom v kvalite vášne. Taká potrava spôsobuje bolesť, utrpenie a chorobu.
VERSO 10:
Alimento preparado mais de três horas antes de ser ingerido, alimento insípido, decomposto e putrefato, e alimento que consiste em refugos e substâncias intocáveis atrai aqueles que estão no modo da escuridão.
VERŠ 10:
Zbytky jedla druhých, potrava pripravená viac ako tri hodiny pred požitím, potrava bez chuti, zatuchnutá, v rozklade a nečistá je milá ľuďom v kvalite nevedomosti.
VERSO 11:
Dos sacrifícios, é da natureza da bondade o sacrifício que por uma mera questão de dever é executado conforme as direções das escrituras por aqueles que não desejam nenhuma recompensa.
VERŠ 11:
Z obetí je v kvalite dobra tá, ktorá je konaná z povinnosti, podľa pokynov písiem a bez očakávania odmeny.
VERSO 12:
Considera-se que todo sacrifício executado sem que se levem em consideração a direção das escrituras, sem que se distribua prasādam (alimento espiritual), sem que se cantem os hinos védicos, sem que se remunerem os sacerdotes e sem que se tenha fé, está no modo da ignorância.
VERŠ 12:
No obeť, ktorá je konaná pre nejaký hmotný zisk, pre uznanie alebo z pýchy, je v kvalite vášne, ó, najlepší z Bharatovcov.
VERSO 13:
Mas saiba que o sacrifício executado em troca de algum benefício material, ou por orgulho, ó principal dos Bhāratas, está no modo da paixão.
VERŠ 13:
A obeť konaná bez ohľadu na pokyny písiem pri ktorej sa nerozdáva prasādam (duchovné jedlo) a nespievajú vedske hymny, obeť bez viery a bez odmeny určenej kňazom — taká obeť je v kvalite nevedomosti.
VERSO 14:
A austeridade do corpo consiste em adorar o Senhor Supremo, os brāhmaṇas, o mestre espiritual e os superiores, tais como o pai e a mãe, e em limpeza, simplicidade, celibato e não-violência.
VERŠ 14:
K telesnej sebakázni patrí uctievanie Najvyššieho Pána, brāhmaṇov, duchovného učiteľa a nadriadených, ako sú otec a matka, ako aj čistota, prostota, celibát a nenásilie.
VERSO 15:
A austeridade da fala consiste em proferir palavras verazes, agradáveis, benéficas e que não perturbam os outros, e também em recitar regularmente a literatura védica.
VERŠ 15:
Hovoriť slová, ktoré sú pravdivé, blahodárne, osožné a neznepokojujú ostatných, ako aj pravidelné prednášanie vedskych písiem sa nazýva odriekanie reči.
VERSO 16:
E satisfação, simplicidade, gravidade, autocontrole e purificação da existência são as austeridades da mente.
VERŠ 16:
A spokojnosť, jednoduchosť, vážnosť, sebaovládanie a očista vlastnej existencie je odriekaním mysle.
VERSO 17:
Estas três espécies de austeridade, executadas com fé transcendental, por quem não espera benefícios materiais, mas que atua apenas por amor ao Supremo, chamam-se austeridades em bondade.
VERŠ 17:
Toto trojaké odriekanie, vykonávané s transcendentálnou vierou tými, ktorým nejde o svoj vlastný hmotný zisk, ale čisto o uspokojenie Najvyššieho je odriekaním v kvalite dobra.
VERSO 18:
Afirma-se que a penitência executada por orgulho e com o intuito de ganhar respeito, honra e adoração está no modo da paixão. E não é estável nem permanente.
VERŠ 18:
O sebakázni konanej z pýchy, ktorej cieľom je získať rešpekt, pocty a úctu druhých sa hovorí, že náleží do kvality vášne. Nie je ani stála ani trvalá.
VERSO 19:
Penitência executada por tolice, com autotortura, ou visando a destruir ou ferir os outros, se diz que está no modo da ignorância.
VERŠ 19:
O sebakázni konanej z nerozumu, sebatrýznením alebo s úmyslom privodiť skazu či ublížiť druhým, sa hovorí, že náleží do kvality nevedomosti.
VERSO 20:
A caridade dada por dever, sem expectativa de recompensa, no local e hora apropriados e dada a alguém digno, está no modo da bondade.
VERŠ 20:
Dar daný z povinnosti, bez nároku na odmenu, v pravý čas, na správnom mieste a osobe, ktorá je ho hodná, sa považuje za dar v kvalite dobra.
VERSO 21:
Mas a caridade executada com expectativa de alguma recompensa, ou com desejo de resultados fruitivos, ou com má vontade, diz-se que é caridade no modo da paixão.
VERŠ 21:
No dar, ktorý je darovaný s myšlienkou na odmenu alebo s túžbou po hmotných plodoch a neprajnícky, je milodarom v kvalite vášne.
VERSO 22:
E a caridade executada em lugar impuro, em hora imprópria e feita a pessoas indignas ou sem a devida atenção e respeito diz-se que está no modo da ignorância.
VERŠ 22:
Milodar, ktorým je na nevhodnom mieste a v nevhodný čas obdarená nevhodná osoba, alebo milodar bez náležitej úcty a pozornosti je milodarom v kvalite nevedomosti.
VERSO 23:
Desde o começo da criação, as três palavras oṁ tat sat foram usadas para indicar a Suprema Verdade Absoluta. Estas três representações simbólicas foram usadas pelos brāhmaṇas enquanto cantavam os hinos dos Vedas e durante os sacrifícios executados para a satisfação do Supremo.
VERŠ 23:
Od počiatku stvorenia sa na označenie Najvyššej Absolútnej Pravdy používali tri slová — oṁ tat sat. Tieto tri symbolické zastúpenia odriekavali brāhmaṇi, keď spievali vedske hymny a prinášali obete určené na uspokojenie Najvyššieho.
VERSO 24:
Portanto, os transcendentalistas, engajados na execução de sacrifícios, caridades e penitências conforme as regulações das escrituras, iniciam sempre com a pronúncia do ‘oṁ’ para alcançar o Supremo.
VERŠ 24:
Transcendentalisti preto začínajú vykonávať obete, dobročinnosti a pokánie, nasledujúc pokyny písiem, vždy recitovaním`oṁ', aby tak dosiahli Najvyššieho.
VERSO 25:
Sem desejar resultados fruitivos, devem-se executar várias espécies de sacrifício, penitência e caridade com a palavra ‘tat’. O propósito destas atividades transcendentais é a liberação do enredamento material.
VERŠ 25:
So slovom 'tat' by mal človek vykonávať rôzne obete, pokánia a dobročinnosti, netúžiac po ich plodoch. Zmyslom takých transcendentálnych činností je vyslobodiť sa z hmotného zajatia.
VERSOS 26-27:
A Verdade Absoluta é o objetivo do sacrifício devocional, e é indicada pela palavra ‘sat’. O executor deste sacrifício também é chamado ‘sat’, assim como o são todas as obras de sacrifício, penitência e caridade que, em harmonia com a natureza absoluta, são executadas para agradar à Pessoa Suprema, ó filho de Pṛthā.
VERŠE 26 – 27:
Absolútna Pravda je cieľom oddanej služby a je označovaná slovom 'sat'. Vykonávateľ takej obete, samotná obetná činnosť, pokánie a dobročinnosť sú svojou povahou absolútne`sat' a vykonávajú sa pre potešenie Najvyššej Osoby, ó, syn Pṛthy.
VERSO 28:
Tudo aquilo que é feito como sacrifício, caridade ou penitência sem fé no Supremo, ó filho de Pṛthā, é impermanente. Chama-se ‘asat’ e é inútil tanto nesta vida quanto na próxima.
VERŠ 28:
No obete, pokánia a dobročinnosti konané bez viery v Najvyššieho, ó, syn Pṛthy, sú nestále. Nazývajú sa 'asat' a sú celkom bezcenné ako v tomto, tak aj v budúcom živote.“