Skip to main content

VERSO 3

VERŠ 3

Texto

Verš

sattvānurūpā sarvasya
śraddhā bhavati bhārata
śraddhā-mayo ’yaṁ puruṣo
yo yac-chraddhaḥ sa eva saḥ
sattvānurūpā sarvasya
śraddhā bhavati bhārata
śraddhā-mayo ’yaṁ puruṣo
yo yac-chraddhaḥ sa eva saḥ

Sinônimos

Synonyma

sattva-anurūpā — conforme a existência; sarvasya — de todos; śraddhā — fé; bhavati — torna-se; bhārata — ó filho de Bharata; śraddhā — fé; mayaḥ — cheia de; ayam — esta; puruṣaḥ — entidade viva; yaḥ — quem; yat — tendo o que; śraddhaḥ — fé; saḥ — assim; eva — decerto; saḥ — ele.

sattva-anurūpā — podľa existencie; sarvasya — každého; śraddhā — viera; bhavati — stane sa; bhārata — ó, potomok Bharatov; śraddhā — vieru; mayaḥ — plná; ayam — táto; puruṣaḥ — živá bytosť; yaḥ — ktokoľvek; yat — má; śraddhaḥ — vieru; saḥ — tak; eva — celkom iste; saḥ — on.

Tradução

Překlad

Ó filho de Bharata, conforme sua existência sob os vários modos da natureza, o homem desenvolve determinada espécie de fé. Conforme os modos com os quais conviveu, o ser vivo tem uma fé específica.

Ó, potomok Bharatov, človek si vytvára určitú vieru podľa kvality hmotnej prírody, v ktorej sa nachádza. Viera každej živej bytosti je primeraná jej umiestneniu v danej kvalite.

Comentário

Význam

Independentemente do que sejamos, cada um de nós tem um tipo específico de fé. Mas considera-se que a fé está em bondade, paixão ou ignorância, conforme a natureza que se adquiriu. Assim, conforme seu tipo específico de fé, o homem se associa com determinadas pessoas. Ora, o que acontece de fato é que cada ser vivo, como se afirmou no Décimo Quinto Capítulo, é originalmente uma parte integrante fragmentária do Senhor Supremo. Portanto, ele é originalmente transcendental a todos os modos da natureza material. Mas quando se esquece de sua relação com a Suprema Personalidade de Deus e, assumindo a vida condicionada entra em contato com a natureza material, ele cria sua própria posição, associando-se com as diferentes variedades encontradas na natureza material. A conseqüente fé e existência artificiais são apenas materiais. Embora se deixe levar por alguma impressão, ou alguma concepção de vida, originalmente ele é nirguṇa, ou transcendental. Portanto, este ser vivo tem que purificar-se da contaminação material que adquiriu, para então recuperar sua relação com o Senhor Supremo. Este é o único caminho pelo qual ele pode voltar sem medo à consciência de Kṛṣṇa. Se estiver situado em consciência de Kṛṣṇa, então este caminho assegura sua elevação à fase da perfeição. Se não adotar este caminho da auto-realização, então, ele com certeza ficará sob a influência dos modos da natureza.

Každý má určitú vieru, nehľadiac na to, kým je. Jeho viera je však buď v kvalite dobra, vášne alebo nevedomosti, podľa povahy, ktorú vyvinul. V súlade so svojou vierou vyhľadáva určitú spoločnosť ľudí. V skutočnosti je každá živá bytosť čiastočkou Najvyššieho Pána, to bolo vysvetlené už v sedemnástej kapitole. Preto je pôvodne transcendentálna voči všetkým kvalitám hmotnej prírody. Ak však zabudne na svoj vzťah k Najvyššej Božskej Osobnosti a v podmienenom živote sa dostane do styku s hmotnou prírodou, vytvorí si vlastnú existenciu stykom s rozmanitosťou hmotnej prírody. Výsledná falošná viera a existencia sú čisto materiálne. Aj keď sa človek môže nechať uniesť dojmami a istou životnou predstavou, jeho stále a pôvodné postavenie je nirguṇa, čiže transcendentálne. Preto sa musí najprv očistiť od hmotného znečistenia, aby mohol opäť nadviazať vzťah s Najvyšším Pánom. Vedomí Kṛṣṇu je jediná cesta späť, ktorá je zbavená strachu. Ak si je človek vedomý Kṛṣṇu, jeho pozícia mu zaručuje dosiahnutie dokonalosti. No ak sa nevydá touto cestou sebarealizácie, potom je celkom iste pod vplyvom kvalít hmotnej prírody.

A palavra śraddhā, ou “fé”, é muito significativa neste verso. Śraddhā, ou fé, originalmente provém do modo da bondade. Pode-se ter fé num semideus ou criar algum Deus ou recorrer a alguma invenção mental. Supõe-se que com sua fé forte o homem produza obras típicas da bondade material. Mas na vida condicionada material, nenhum trabalho é inteiramente puro. Eles estão misturados. Eles não estão em bondade pura. A bondade pura é transcendental; na bondade purificada, pode-se compreender a verdadeira natureza da Suprema Personalidade de Deus. Enquanto não desenvolver uma fé que esteja em bondade completamente purificada, este homem terá uma fé sujeita a contaminação por qualquer dos modos da natureza material. Os modos contaminados da natureza material implantam-se no coração. Portanto, ele desenvolve sua fé conforme a posição que o coração estabeleceu em contato com um modo específico da natureza material. Deve-se compreender que se o coração de alguém está no modo da bondade, sua fé também está no modo da bondade. Se seu coração está no modo da paixão, sua fé também está no modo da paixão. E se seu coração está no modo da escuridão, na ilusão, sua fé também fica com essa mesma contaminação. Assim, encontramos diferentes espécies de fé neste mundo, e há diferentes classes de religião que se coadunam com as diferentes espécies de fé. O verdadeiro princípio da fé religiosa está situado no modo da bondade pura, mas porque o coração está contaminado, encontramos diferentes categorias de princípios religiosos. Logo, segundo diferentes classes de fé, há diferentes espécies de adoração.

Slovo śraddhā — viera, je v tomto verši veľmi významné. Śraddhā alebo viera pôvodne pochádza z kvality dobra. Môžeme veriť v nejakého poloboha alebo vymysleného boha či v nejaký výplod fantázie. Niekedy si myslíme, že pevná viera býva produktom hmotného dobra. V hmotne podmienenom živote však nie sú žiadne činy celkom čisté. Sú zmiešané. Nikdy nie sú v čistej kvalite dobra. Rýdze dobro je transcendentálne, v čistej kvalite môžme porozumieť skutočnej povahe Najvyššej Božskej Osobnosti. Dovtedy, kým nie je viera v čistej kvalite dobra, je vystavená znečisteniu niektorou z hmotných kvalít. Vplyv znečistených kvalít hmotnej prírody sa šíri do srdca. Preto sa naša viera utvára podľa stavu srdca, ktoré je v styku s určitou kvalitou hmotnej prírody. Mali by sme vedieť, že ak je naše srdca v kvalite dobra, je naša viera v tejto kvalite. Ak je srdce v kvalite vášne, naše viera je v kvalite vášne. A ak je naše srdce v kvalite nevedomosti, v ilúzii, naše viera je znečistená práve touto kvalitou. Preto sa v tomto svete vyskytuje toľko rôznych druhov vier a im prislúchajúcich náboženstiev. Skutočný princíp náboženskej viery tkvie v kvalite čistého dobra, ale pretože je naše srdce znečistené, nachádzame rôzne druhy náboženských zásad. Vzhľadom na rôzne typy vier jestvujú i rôzne druhy uctievania.