TEXT 11

VERŠ 11

Tekstas

Verš

avajānanti māṁ mūḍhā
mānuṣīṁ tanum āśritam
paraṁ bhāvam ajānanto
mama bhūta-maheśvaram

Synonyms

Synonyma

avajānanti — išjuokia; mām — Mane; mūḍhāḥ — kvailiai; mānuṣīm — žmogaus išvaizdos; tanum — kūną; āśritam — įgavusį; param — transcendentinės; bhāvam — prigimties; ajānantaḥ — nežinantys; mama — Mano; bhūta — viso, kas gali būti; mahā-īśvaram — aukščiausias valdovas.

avajānanti — vysmievajú sa; mām — Mne; mūḍhāḥ — hlupáci; mānuṣīm — v ľudskej podobe; tanum — telo; āśritam — beriem; param — transcendentálnu; bhāvam — povahu; ajānantaḥ — nepoznajú; mama — Moju; bhūta — nad všetkým; maha-īśvaram — najvyšší vlastník.

Translation

Překlad

Kvailiai išjuokia Mane, kai nužengiu žmogaus pavidalu. Jie nesuvokia Mano transcendentinės, visa ko Aukščiausiojo Viešpaties prigimties ir nepažįsta Manęs.

Hlupáci sa Mi vysmievajú, keď zostúpim v ľudskej podobe, pretože nepoznajú Moju transcendentálnu povahu zvrchovaného Pána nad všetkým, čo jestvuje.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Ankstesni šio skyriaus posmų komentarai rodo, kad Aukščiausiasis Dievo Asmuo nėra paprastas žmogus, nors ir panašus į žmogų. Dievo Asmuo, kuriantis, palaikantis ir naikinantis visą materialų kosmosą, negali būti žmogus. Vis dėlto yra daug kvailių, kurie laiko Kṛṣṇą tiesiog galingu žmogumi. Iš tiesų Jis yra pirmapradis Aukščiausiasis Asmuo, ką liudija „Brahma-saṁhitā“ (īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ); Jis – Aukščiausiasis Viešpats.

Predchádzajúce verše tejto kapitoly dávajú jasne najavo, že Najvyššia Božská Osobnosť nie je obyčajná osoba, aj keď vyzerá ako človek. Božská Osobnosť, ktorá ovláda vznik, udržiavanie a zničenie celého vesmírneho prejavu, nemôže byť obyčajný človek. Napriek tomu veľa bláznov tvrdí, že Śrī Kṛṣṇa je iba obyčajný mocný človek. Kṛṣṇa je ale v skutočnosti pôvodná Najvyššia Osobnosť, čo potvrdzuje aj Brahma-saṁhita (īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ); Śrī Kṛṣṇa je Najvyšší Pán.

Yra daug valdovų – īśvarų, ir vienas pranašesnis už kitą. Įprasta, kad kasdieninius materialius pasaulio reikalus tvarko pareigūnas arba valdytojas, aukštesnę padėtį užima sekretorius, kuris pavaldus ministrui, o pastarasis – prezidentui. Kiekvienas jų vadovauja, bet vieną kontroliuoja kitas. „Brahma-saṁhitoje“ sakoma, kad aukščiausias valdovas – tai Kṛṣṇa. Be abejo, tiek materialus, tiek dvasinis pasaulis turi daug valdovų, tačiau Kṛṣṇa yra aukščiausias (īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ), o Jo kūnas yra sac-cid-ānanda, nematerialus.

Existuje mnoho īśvarov, vládcov, a každý z nich môže byť mocnejší než druhý. V bežnom riadení záležitostí hmotného sveta sa stretávame s nejakým úradníkom či vedúcim, nad ním stojí tajomník, nad tajomníkom je minister a nad ním prezident. Každý z nich je vládca, a predsa je pod kontrolou niekoho iného. V Brahma-saṁhite sa hovorí, že Śrī Kṛṣṇa je najvyšší vládca. V hmotnom i v duchovnom svete je nepochybne veľa vládcov, ale Kṛṣṇa je najvyšší vládca, īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ, a Jeho telo je duchovné, sac-cid-ānanda.

Materialūs kūnai negali atlikti tokių stebuklingų veiksmų, kuriuos aprašo ankstesnieji posmai. Kṛṣṇos kūnas amžinas, palaimingas ir kupinas žinojimo. Kvailiai šaiposi ir laiko Jį žmogumi, nors Jis nėra paprastas žmogus. Čia Kṛṣṇos kūnas vadinamas mānuṣīm, kadangi Jis elgiasi kaip žmogus, Arjunos draugas ir politinis veikėjas, dalyvaujantis Kurukṣetros mūšyje. Daugeliu atveju Jis elgiasi kaip paprastas žmogus, tačiau iš tikrųjų Jo kūnas yra sac-cid-ānanda-vigraha – amžina palaima ir absoliutus žinojimas. Tai liudija citatos iš Vedų. Sac-cid-ānanda-rūpāya kṛṣṇāya: „Pagarbiai lenkiuosi Aukščiausiajam Dievo Asmeniui, Kṛṣṇai – amžino palaimingo žinojimo pavidalui.“ („Gopāla-tāpanī Upaniṣada“ 1.1) Vedose sutinkame ir kitokius aprašymus. Tam ekaṁ govindam: „Tu esi Govinda – juslių ir karvių džiaugsmas.“ Sac-cid-ānanda-vigraham: „O tavo pavidalas yra transcendentalus, kupinas žinojimo, palaimos ir amžinybės.“ („Gopāla- tāpanī Upaniṣada“ 1.35)

Hmotné telá sa nemôžu chovať tak úžasne, ako je opísané v predchádzajúcich veršoch. Kṛṣṇovo telo je večné, blažené a plné poznania. Aj keď nie je jedným z nás, hlupáci sa Mu posmievajú a považujú Ho za obyčajného človeka. Slovo mānuṣīm v tomto verši znamená, že koná ako človek, ako Arjunov priateľ alebo politik zapletený do boja na Kurukṣetre. Śrī Kṛṣṇa sa choval ako obyčajný človek, ale Jeho telo je v skutočnosti sac-cid-ānanda-vigraha, večné, absolútne blažené a plné poznania. To je potvrdené aj v iných vedskych písmach: sac-cid-ānanda-rūpāya kṛṣṇāya. „Úctivo sa klaniam Najvyššej Božskej Osobnosti, Kṛṣṇovi, ktorý je večný, plný poznania a blaženosti.“ (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.1) Tam ekaṁ govindam: „Ty si Govinda — prinášaš potešenie zmyslom a kravám.“ Sac-cid-ānanda-vigraham: „Tvoja podoba je transcendentálna, večná, plná poznania a blaženosti.“ (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.35)

Nors Viešpaties Kṛsṇos kūnas yra transcendentinis, kupinas palaimos ir žinojimo, begalės vadinamųjų „Bhagavad-gītos“ žinovų ir komentatorių tyčiojasi iš Kṛṣṇos, vadindami Jį paprastu žmogumi. Žinoma, jie gal ir gimė su nepaprastais sugebėjimais, kuriuos lėmė geri ankstesnių gyvenimų darbai, tačiau tokią Śrī Kṛṣṇos sampratą sąlygoja menkas žinių kraitis. Todėl jie vadinasi mūdhos, nes tik kvailiai gali laikyti Kṛṣṇą paprastu žmogumi. Kvailiai laiko Kṛṣṇą paprastu žmogumi, nes nieko nežino apie slėpiningą Aukščiausiojo Viešpaties ir Jo įvairių energijų veiklą. Jie nesuvokia, kad Kṛṣṇos kūnas yra visiško žinojimo ir palaimos simbolis, kad Jis – savininkas visko, kas egzistuoja, ir gali kiekvieną išvaduoti. Nežinodami, kad Kṛṣṇa turi tiek daug transcendentinių savybių, jie pašiepia Jį.

Aj keď Kṛṣṇovo telo má veľa transcendentálnych vlastností, jestvuje mnoho takzvaných učencov a komentátorov Bhagavad-gīty, ktorí Kṛṣṇu považujú za obyčajného človeka. Títo učenci možno získali zvláštne nadanie vďaka svojim minulým dobrým činom, ale toto nepochopenie Kṛṣṇu je založené na nedokonalých vedomostiach. Preto sa nazývajú mūḍhovia. Len hlupáci považujú Kṛṣṇu za obyčajnú ľudskú bytosť, pretože nevedia nič o Jeho rôznych energiách a dôverných zábavách. Nevedia, že Kṛṣṇovo telo predstavuje úplné poznanie a blaženosť, že je vlastníkom všetkého, čo jestvuje, a môže kohokoľvek obdarovať vyslobodením. Keďže mūḍhovia nevedia, že Kṛṣṇa má toľko transcendentálnych vlastností, posmievajú sa Mu.

Be to, jie neišmano, kad Aukščiausiojo Dievo Asmens pasirodymas materialiame pasaulyje yra Jo vidinės energijos apraiška. Jis – materialios energijos šeimininkas. Kaip jau ne kartą aiškinta (mama māyā duratyayā), Viešpats sako, kad materiali energija, nors ir labai galinga, yra Jam pavaldi, o atsiduodantis Jam ištrūksta iš jos įtakos. Tad ar gali Aukščiausiasis Viešpats, kuriantis, palaikantis, naikinantis visą materialų kosmosą, turėti tokį pat materialų kūną, kaip mes, jei net Kṛṣṇai atsidavusi siela gali ištrūkti iš materialios gamtos įtakos? Taigi tokie samprotavimai apie Kṛṣṇą yra absoliuti kvailystė. Tačiau kvailiai nepajėgia suvokti, kad Dievo Asmuo, Kṛṣṇa, pasirodantis paprasto žmogaus išvaizda, gali būti visų atomų ir gigantiškos visatos pavidalo apraiškos valdovas. Ir didžiausia, ir mažiausia – už jų supratimo ribų, todėl jie negali įsivaizduoti, kaip Viešpats, turintis žmogaus išvaizdą, tuo pat metu gali valdyti ir begalybę, ir baigtybę. Nors Jis valdo ir begalybę, ir baigtybę, iš tikrųjų Jis yra nuošaly nuo šios apraiškos. Dėl Viešpaties yogam aiśvaram, Jo nesuvokiamos transcendentinės energijos, Vedose aiškiai pasakyta, kad Jis vienu metu gali valdyti ir begalybę, ir baigtybę, likdamas jų nuošaly. Nors kvailiai neįsivaizduoja, kaip Kṛṣṇa, būdamas panašus į žmogų, tai daro, tyri bhaktai šį teiginį laiko tiesa, nes žino, kad Kṛṣṇa – Aukščiausiasis Dievo Asmuo, todėl jie visiškai atsiduoda Jam ir atsideda Kṛṣṇos sąmonei, pasiaukojimo tarnystei Viešpačiui.

Nevedia, že zjavenia Najvyššieho Pána sa dejú na úrovni jeho vnútornej energie. Śrī Kṛṣṇa je vládcom hmotnej energie. Ako sme už viackrát vysvetlili (mama māyā duratyayā), Kṛṣṇa prehlasuje, že hoci je hmotná energia veľmi silná, je v Jeho moci, a ten, kto sa Mu odovzdá, sa môže dostať spod vplyvu hmotnej energie. Keď sa duša odovzdá Kṛṣṇovi, môže sa dostať spod nadvlády hmoty. Ako potom môže mať Najvyšší Pán, ktorý riadi stvorenie, udržiavanie a ničenie celej vesmírnej manifestácie, hmotné telo ako my? Prijímať Kṛṣṇu v takom poňatí je celkom hlúpe. Hlúpi ľudia si však nedokážu predstaviť, ako sa Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, môže zjaviť ako obyčajný človek, a pritom ovládať nielen atómy, ale aj obrovské vesmíry. O najväčšom a najmenšom nemajú ani poňatie, preto si nedokážu predstaviť, že by niekto v ľudskej podobe mohol ovládať najväčšie i najmenšie súčasne. Aj keď Kṛṣṇa ovláda najväčšie a najmenšie, je od tohto stvorenia oddelený. Čo sa týka yogam aiśvaram, Jeho nepochopiteľných transcendentálnych energií, hovorí sa, že môže súčasne ovládať veci nekonečne veľké i nekonečne malé a že tým nie je vôbec ovplyvnený. Hlupáci si nevedia predstaviť, ako Kṛṣṇa, ktorý sa zjaví v ľudskej podobe, môže ovládať nekonečno i konečno. Čistí oddaní to však prijímajú, lebo vedia, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Preto sa Mu úplne odovzdávajú a oddane Mu slúžia s mysľou na Neho uprenou.

Dėl Viešpaties pasirodymo žmogaus pavidalu impersonalistų ir personalistų nuomonės daugeliu atvejų susikerta. Tačiau į pagalbą pasitelkę „Bhagavad-gītą“ ir „Śrīmad-Bhāgavatam“ – autoritetingus tekstus, skirtus Kṛṣṇos mokslui suprasti, įsitikinsime, kad Kṛṣṇa yra Aukščiausiasis Dievo Asmuo. Į žemę nužengęs kaip paprastas žmogus, Jis nėra toks. „Śrīmad- Bhāgavatam“ pirmosios giesmės pirmame skyriuje išminčiai, vadovaujami Śaunakos, klausdami apie Kṛṣṇos žygius, sako:

O zjavení Śrī Kṛṣṇu v ľudskej podobe jestvuje medzi impersonalistami a personalistami množstvo rozporov, no keď sa pozrieme do autoritatívnych písiem pojednávajúcich o náuke o Kṛṣṇovi, do Bhagavad-gīty a Śrīmad-Bhāgavatamu, zistíme, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Nie je to obyčajný človek, hoci sa tak na Zemi zjavil. V prvej kapitole prvého dielu Śrīmad-Bhāgavatamu sa svätí muži vedení Śaunakom pýtajú na Kṛṣṇove činnosti a dostávajú odpoveď:

kṛtavān kila karmāṇi
saha rāmeṇa keśavaḥ
ati-martyāni bhagavān
gūḍhaḥ kapaṭa-māṇuṣaḥ

„Viešpats Śrī Kṛṣṇa, Aukščiausias Dievo Asmuo, kaip ir Balarāma, vaizdavo žmogų ir pasislėpęs po žmogaus kauke atliko daug antžmogiškų žygių.“ (SB 1.1.20). Viešpaties pasirodymas žmogaus pavidalu supainioja kvailius. Joks žmogus negalėtų atlikti tų nuostabių žygių, kuriuos Kṛṣṇa atliko Žemėje. Savo tėvams, Vasudevai ir Devakī, Kṛṣṇa apsireiškė keturrankiu pavidalu, tačiau tėvų prašomas jis pasivertė paprastu vaiku. Bhāgavatam (10.3.46) sakoma: babhūva prākṛtaḥ śiśuḥ – Jis virto tikrų tikriausiu vaiku, paprastu žmogumi. Ta frazė pažymi, kad Viešpaties atsimainymas į žmogų yra viena iš transcendentinių Jo kūno ypatybių. Vienuoliktame „Bhagavad-gītos“ skyriuje sakoma, jog Arjuna meldė Kṛṣṇos, kad Jis pasirodytų savo keturrankiu pavidalu (tenaiva rūpeṇa catur-bhujena). Apsireiškęs tokiu pavidalu, Kṛṣna, Arjunos prašomas, vėliau vėl įgavo pirminį žmogišką pavidalą (mānuṣaṁ rūpam). Paprastam žmogui nebūdingos tokios Aukščiausiojo Viešpaties savybės.

„Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, sa hral s Balarāmom ako ľudská bytosť a takto prestrojený vykonal mnoho nadľudských činov.“ (Śrīmad-Bhāgavatam 1.1.20) Kṛṣṇov príchod v ľudskej podobe mätie hlupákov. Keď bol Kṛṣṇa osobne prítomný na Zemi, vykonával také úžasné činy, aké by žiadny človek nedokázal napodobniť. Keď sa narodil, zjavil sa pred Svojím otcom Vasudevom a Svojou matkou Devakī vo Svojej štvorrukej podobe, no na naliehanie Svojich rodičov sa premenil na obyčajné dieťatko. V Śrīmad Bhāgavatame (10.3.46) sa píše: babhūva prākṛtaḥ śiśuḥ. Vyzeral ako obyčajné dieťa, ako obyčajný človek. Jeho zjavenie v ľudskej podobe je jednou z vlastností Jeho transcendentálneho tela, čo je potvrdené tiež v jedenástej kapitole Bhagavad-gīty. Po zhliadnutí Kṛṣṇovej vesmírnej podoby prosí Arjuna Kṛṣṇu, aby mu ukázal Svoju štvorrukú podobu (tenaiva rūpeṇa catur-bhujena) a potom mu Kṛṣṇa zjavil Svoju skutočnú podobu (mānuṣaṁ rūpam). Tieto rôzne rysy Najvyššieho Pána sa zaiste nepodobajú rysom obyčajného človeka.

Kai kas iš pašiepiančių Kṛṣṇą ir tų, kurie yra užsikrėtę māyāvādos filosofija, cituoja „Śrīmad-Bhāgavatam“ (3.29.21) posmą, kuriuo siekia įrodyti, kad Kṛṣṇa tėra paprastas žmogus. Ahaṁ sarveṣu bhūteṣu bhūtātmāvasthitaḥ sadā: „Aukščiausiasis yra kiekvienoje gyvojoje esybėje.“ Užuot vadovavęsi neautorizuotų komentatorių, kurie tyčiojasi iš Kṛṣṇos, interpretacija, verčiau pasidomėkime, kaip šį posmą aiškina vaiṣṇavų ācāryos: Jīva Gosvāmis ar Viśvanātha Cakravartis Ṭhākura. Komentuodamas cituotą posmą Jīva Gosvāmis sako, kad Kṛṣṇa Savo pilnutine Paramātmos ekspansija glūdi judančiose ir nejudančiose esybėse Supersielos pavidalu. Todėl kiekvienas neofitas bhaktas, kuris visą savo dėmesį sutelkia tik į arcā-mūrti (Aukščiausiojo Viešpaties pavidalą šventykloje) ir nejaučia pagarbos kitoms gyvosioms esybėms, bergždžiai Jį garbina. Viešpaties bhaktai yra trijų lygių, neofitas – žemiausio. Jis daugiau dėmesio skiria Dievybei šventykloje, o ne kitiems bhaktams, todėl Viśvanātha Cakravartis Ṭhākura perspėja, kad tokia mąstysena taisytina. Kadangi Kṛṣṇa, kaip Paramātmā, yra kiekvieno širdyje, bhaktas privalo žvelgti į kiekvieną kaip į Aukščiausiojo Viešpaties įsikūnijimą arba šventyklą. Jei žmogus gerbia Viešpaties šventyklą, jis turi tinkamai pagerbti ir kiekvieną be išimties kūną, kuriame glūdi Paramātma. Todėl visiems reikia rodyti deramą pagarbą ir nieko neignoruoti.

Ľudia, ktorí ponižujú Kṛṣṇu a ktorí sú nakazení māyāvādskou filozofiou, chcú presadiť, že Kṛṣṇa je iba obyčajný človek, a preto citujú nasledujúci verš zo Śrīmad-Bhāgavatamu (3.29.21): ahaṁ sarveṣu bhūteṣu bhūtātmāvasthitaḥ sadā. „Najvyšší je prítomný vo všetkých živých bytostiach.“ Mali by sme si však všimnúť skôr výklad vaiṣṇavských ācāryov, ako sú napríklad Jīva Gosvāmī a Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura, než nasledovať výklady neoprávnených ľudí, ktorí Kṛṣṇu ponižujú. Podľa Jīvu Gosvāmīho pojednáva tento verš o úplnej Kṛṣṇovej expanzii, ktorá sa nazýva Paramātmā a sídli ako Nadduša v srdciach pohybujúcich sa i nehybných živých bytostí. Z troch druhov oddaných je na najnižšej úrovni ten, ktorý upriamuje svoju pozornosť na arcā-mūrti, podobu Najvyššieho Pána v chráme, a nehľadí s úctou na ostatné živé bytosti. Takéto uctievanie Pánovej podoby v chrámoch je zbytočné. Uctievať Božstvo v chráme a znevažovať oddaných je postoj oddaných na nízkej úrovni, a preto Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura upozorňuje, že takú mentalitu treba napraviť. Oddaný by si mal uvedomiť, že Kṛṣṇa je prítomný v srdciach všetkých ako Paramātmā, a preto sú všetky telá chrámom Boha. Tak ako vzdávame úctu Pánovmu chrámu, mali by sme si ctiť vhodným spôsobom všetky telá, v ktorých sídli Paramātmā a nemali by sme zabúdať na nikoho.

Daugelis impersonalistų pašaipiai žiūri į Dievo garbinimą šventykloje. Jie sako: girdi, kam apsiriboti garbinimu šventykloje, jei Dievas yra visur? Bet jeigu Dievas yra visur, nejau šventykloje ar Dievybėje Jo nėra? Kova tarp personalistų ir impersonalistų gali tęstis amžiais, tačiau tobulas Kṛṣṇos sąmonės bhaktas žino, kad Kṛṣṇa persmelkia viską, nes Jis – Aukščiausioji Asmenybė. Tai patvirtinama „Brahma-saṁhitoje“. Nors Jo Paties buveinė – Goloka Vṛndāvana, kur Jis amžinai viešpatauja, Savo energijos apraiškomis ir Savo pilnutine ekspansija Jis esti visur – kiekviename materialios ir dvasinės kūrinijos kampelyje.

Mnohí impersonalisti znevažujú chrámové obrady. Hovoria, že vzhľadom k tomu, že Boh je všade, nemali by sme sa obmedzovať na uctievanie Boha v chrámoch. Ale ak je Boh všade, nie je vari aj v chrámoch alebo v Božstvách? Spor medzi personalistami a impersonalistami bude stále pokračovať. Dokonalý Kṛṣṇov oddaný však vie, že Kṛṣṇa je všadeprítomný Najvyšší Pán, čo potvrdzuje aj Brahma-saṁhita. Napriek tomu, že Kṛṣṇa nikdy neopustí Svoje sídlo, Goloku Vṛndāvan, je prítomný v každej časti hmotného a duchovného stvorenia vďaka Svojim rôznym energiám a vteleniam.