Skip to main content

TEXT 5

VERŠ 5

Tekstas

Verš

anta-kāle ca mām eva
smaran muktvā kalevaram
yaḥ prayāti sa mad-bhāvaṁ
yāti nāsty atra saṁśayaḥ
anta-kāle ca mām eva
smaran muktvā kalevaram
yaḥ prayāti sa mad-bhāvaṁ
yāti nāsty atra saṁśayaḥ

Synonyms

Synonyma

anta-kāle — gyvenimo pabaigoje; ca — taip pat; mām — Mane; eva — tikrai; smaran — atmindamas; muktvā — palikdamas; kalevaram — kūną; yaḥ — tas, kuris; prayāti — išeina; saḥ — jis; mat-bhāvam — Mano gamtą; yāti — pereina į; na — ne; asti — yra; atra — čia; saṁśayaḥ — abejonė.

anta-kāle — na konci života; ca — tiež; mām — na Mňa; eva — určite; smaran — myslí; muktvā — keď opúšťa; kalevaram — telo; yaḥ — ten, kto; prayāti — odchádza; saḥ — on; mat-bhāvam — Moju existenciu; yāti — dosiahne; na — nie; asti — o tom; atra — tu; saṁśayaḥ — pochýb.

Translation

Překlad

Kas savo gyvenimo pabaigoje palieka kūną atmindamas vien tik Mane, tas išsyk pereina į Mano gamtą. Tuo galima neabejoti.

A ten, kto v okamihu smrti opúšťa svoje telo a myslí len na Mňa, ihneď dosiahne Mojej prirodzenosti. O tom niet pochýb.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Posmas pabrėžia Kṛṣṇos sąmonės svarbą. Kiekvienas žmogus, su Kṛṣṇos sąmone paliekantis kūną, išsyk pereina į transcendentinę Aukščiausiojo Viešpaties gamtą. Aukščiausiasis Viešpats yra tyrų tyriausias. Todėl tas, kurio mintyse visada viešpatauja Kṛṣṇa, irgi yra tyriausias iš tyriausiųjų. Svarbus posmo žodis – smaram (atmindamas). Netyra siela, nepraktikavusi Kṛṣṇos sąmonės, pasiaukojimo tarnystės, neprisimins Kṛṣṇos. Taigi Kṛṣṇos sąmonę reikia praktikuoti nuo pat gyvenimo pradžios. Jei žmogus gyvenimo pabaigoje nori susilaukti sėkmės, jam būtina atminti Kṛṣṇą. Todėl reikia visada be atvangos kartoti mahā- mantrą – Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Viešpats Caitanya patarė būti kantriam kaip medis (taror iva sahiṣṇunā). Žmogus, kartojantis Hare Kṛṣṇa, susidurs su daugybe kliūčių, tačiau jas visas įveikdamas jis turi nesiliauti kartojęs: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Tik šitaip gyvenimo pabaigoje jis galės iki galo pasinaudoti Kṛṣṇos sąmonės teikiama nauda.

Tento verš zdôrazňuje dôležitosť vedomia Kṛṣṇu. Každý, kto opustí svoje telo s mysľou upriamenou na Kṛṣṇu, sa okamžite premiestni do transcendentálneho sídla Najvyššieho Pána. Najvyšší Pán je najčistejší z najčistejších, a preto aj ten, kto stále myslí na Kṛṣṇu, je najčistejší z najčistejších. Slovo smaran (pamätanie, spomínanie) je veľmi dôležité. Nečisté duše, ktoré sa necvičia vo vedomí Kṛṣṇu oddanou službou, si sotva dokážu zachovať Kṛṣṇu v pamäti. Už v mladosti by sme sa mali naučiť ovládať myseľ a upriamiť ju na Kṛṣṇu. Ak chceme byť na sklonku života úspešní, musíme myslieť iba na Kṛṣṇu. Preto by sme mali neustále spievať mahā-mantruHare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Śrī Caitanya Mahāprabhu nám ďalej odporučil, aby sme boli tolerantnejší než strom (taror api sahiṣṇunā), pokornejší než tráva a aby sme vždy vzdávali úctu ostatným a nečakali úctu od nikoho. Človeku, ktorý spieva mahā-mantru, sa môžu postaviť do cesty najrôznejšie prekážky, ale všetky by sme mali trpezlivo znášať a pokračovať v spievaní Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, aby sme na konci života mohli úspešne zavŕšiť vedomie Kṛṣṇu.