Skip to main content

TEXT 19

VERŠ 19

Tekstas

Verš

bahūnāṁ janmanām ante
jñānavān māṁ prapadyate
vāsudevaḥ sarvam iti
sa mahātmā su-durlabhaḥ
bahūnāṁ janmanām ante
jñānavān māṁ prapadyate
vāsudevaḥ sarvam iti
sa mahātmā su-durlabhaḥ

Synonyms

Synonyma

bahūnām — daugelio; janmanām — besikartojančių gimimų ir mirčių; ante — po; jñāna-vān — tas, kuris turi visišką žinojimą; mām — Man; prapadyate — atsiduoda; vāsudevaḥ — Dievo Asmuo, Kṛṣṇa; sarvam — viskas; iti — taip; saḥ — ta; mahā-ātmā — didi siela; su-durlabhaḥ — labai retai sutinkama.

bahūnām — mnohých; janmanām — narodeniach a smrtiach; ante — po; jñāna-vān — obdarený poznaním; mām — Mne; prapadyate — odovzdá; vāsudevaḥ — Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa; sarvam — všetko; iti — tak; saḥ — taká; mahā-ātmā — veľká duša; su-durlabhaḥ — veľmi vzácna.

Translation

Překlad

Po daugybės gimimų ir mirčių tas, kuris iš tikrųjų žino, atsiduoda Man, nes suvokia, kad Aš – visų priežasčių priežastis ir visa, kas egzistuoja. Bet tokia didi siela labai reta.

Po mnohých narodeniach a smrtiach sa človek, ktorý je v pravde obdarený poznaním, odovzdá Mne, vediac, že Ja som príčinou všetkých príčin a všetkého, čo jestvuje. Taká duša je veľmi vzácna.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Gyvoji esybė, daugybę gyvenimų pašventusi dvasinei praktikai ir pasiaukojimo tarnystei, gali įgyti transcendentinį gryną žinojimą, kurio esmę sudaro tai, kad galutinis dvasinio pažinimo tikslas – Aukščiausiasis Dievo Asmuo. Kai dvasinio pažinimo pradžioje žmogus stengiasi nugalėti potraukį materializmui, jis linksta į impersonalizmą, tačiau darydamas pažangą supranta, kad dvasinis gyvenimas – tai veikla, o ta veikla yra pasiaukojimo tarnystė. Tai suvokęs žmogus pajunta potraukį Aukščiausiajam Dievo Asmeniui ir atsiduoda Jam. Tuomet jis jau supranta, kad viskas – Viešpaties Śrī Kṛṣṇos malonė, kad Kṛṣṇa – visų priežasčių priežastis, ir kad šis materialus pasaulis negali egzistuoti nepriklausomai nuo Jo. Toks žmogus supranta, kad materialus pasaulis – tai iškreiptas dvasinio pasaulio įvairovės atspindys, suvokia, kad viskas susiję su Aukščiausiuoju Viešpačiu Kṛṣṇa. Todėl jis visur mato ryšį su Vāsudeva, t.y. Śrī Kṛṣṇa. Toks visapusiškas Vāsudevos matymas paskatina žmogų visiškai atsiduoti Aukščiausiajam Viešpačiui Śrī Kṛṣṇai kaip aukščiausiam tikslui. Tokia atsidavusi didi siela labai reta.

Človek, ktorý po veľa životov vykonával oddanú službu alebo rôzne transcendentálne obrady, môže dosiahnuť čisté poznanie o tom, že Najvyššia Božská Osobnosť je konečným cieľom duchovnej realizácie. Keď sa začiatočník pokúša zbaviť pút, ktoré ho viažu k hmotnému svetu, máva sklony k impersonalizmu. S postupným pokrokom neskôr pochopí, že aj v duchovnom živote sú činnosti a že oddanú službu tvoria práve tieto činy. Keď to pochopí, prilipne k Najvyššiemu Pánovi a odovzdá sa Mu. Vtedy spozná, že všetko spočíva na Kṛṣṇovej milosti, že On je príčinou všetkých príčin a že tento hmotný vesmír nie je od Neho nezávislý. Uvedomí si, že hmotný svet je iba prevráteným obrazom duchovnej rozmanitosti a že všetko má vzťah k Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi. Vidí všetko vo vzťahu k Vāsudevovi alebo Kṛṣṇovi. Takéto nazeranie vedie človeka ku konečnému cieľu, úplnému odovzdaniu sa Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi. Takáto odovzdaná duša je veľmi vzácna.

Šis posmas puikiai paaiškintas trečiame „Śvetāśvatara Upaniṣados“ skyriuje (14 ir 15 tekstai):

Tento verš je veľmi pekne vysvetlený v tretej kapitole Śvetāśvatara Upaniṣady (verše 14 a 15):

sahasra-śīrṣā puruṣaḥ
sahasrākṣaḥ sahasra-pāt
sa bhūmiṁ viśvato vṛtvā-
tyātiṣṭhad daśāṅgulam
sahasra-śīrṣā puruṣaḥ
sahasrākṣaḥ sahasra-pāt
sa bhūmiṁ viśvato vṛtvā-
tyātiṣṭhad daśāṅgulam
puruṣa evedaṁ sarvaṁ
yad bhūtaṁ yac ca bhavyam
utāmṛtatvasyeśāno
yad annenātirohati
puruṣa evedaṁ sarvaṁ
yad bhūtaṁ yac ca bhavyam
utāmṛtatvasyeśāno
yad annenātirohati

„Chāndogya Upaniṣadoje“ (5.1.15) pasakyta: na vai vāco na cakṣūṁṣi na śrotrāṇi na manāṁsīty ācakṣate prāṇa iti evācakṣate prāṇo hy evaitāni sarvāṇi bhavanti – „Nei gebėjimas kalbėti, nei regėti, nei girdėti, nei mąstyti nėra pagrindinis gyvosios būtybės kūno veiksnys; gyvybė – štai kas visos veiklos centras.“ Taip ir Viešpats Vāsudeva arba Dievo Asmuo, Viešpats Śrī Kṛṣṇa, yra pagrindinė visur esanti esybė. Materialus kūnas turi gebėjimą kalbėti, regėti, girdėti, protauti etc. Bet kai gebėjimai nesusiję su Aukščiausiuoju Viešpačiu, jie netenka savo svarbos. O kadangi Vāsudeva yra visa persmelkiantis ir viskas yra Vāsudeva, bhaktas, turintis visišką žinojimą, Jam atsiduoda (žr. „Bhagavad-gītą“ 7.17 ir 11.40).

V Chāndogya Upaniṣade (5.1.15) sa hovorí: na vai vāco na cakṣūṁṣi na śrotrāṇi na manāṁsīty ācakṣateprāṇo hy evaitāni sarvāṇi bhavanti. „V tele živej bytosti nie je hlavným činiteľom ani schopnosť hovoriť, ani schopnosť vidieť, ani schopnosť počuť, ani schopnosť myslieť; je to život, ktorý je stredobodom všetkých činností.“ Podobne je Vāsudeva alebo Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa, pôvodnou bytosťou vo všetkom. Telo je schopné hovoriť, vidieť, počuť, myslieť, cítiť a tak ďalej. Tieto schopnosti sú však bezcenné, ak ich nepoužívame vo vzťahu k Najvyššiemu Pánovi. A keďže Vāsudeva je všeprenikajúci a všetko je Vāsudeva, oddaný sa Mu odovzdáva s plným vedomím (porovnaj Bhagavad-gītā 7.17 a 11.40).