Skip to main content

TEXT 44

VERŠ 44

Tekstas

Verš

pūrvābhyāsena tenaiva
hriyate hy avaśo ’pi saḥ
jijñāsur api yogasya
śabda-brahmātivartate
pūrvābhyāsena tenaiva
hriyate hy avaśo ’pi saḥ
jijñāsur api yogasya
śabda-brahmātivartate

Synonyms

Synonyma

pūrva — ankstesne; abhyāsena — praktika; tena — ta; eva — tikrai; hriyate — susižavi; hi — žinoma; avaśaḥ — savaime; api — taip pat; saḥ — jis; jijñāsuḥ — trokštantis žinių; api — netgi jei; yogasya — apie yogą; śabda-brahma — ritualinius šventraščių principus; ativartate — pranoksta.

pūrva — niekdajším; abhyāsena — cvičením; tena — to (božské vedomie); eva — určite; hriyate — ho priťahuje; hi — iste; avaśaḥ — automaticky; api — aj; saḥ — on; jijñāsuḥ — túžiaci poznať; api — dokonca; yogasya — o yoge; śabda-brahma — rituálne zásady písiem; ativartate — transcenduje.

Translation

Překlad

Iš ankstesnio gyvenimo paveldėtos dieviškos sąmonės dėka jis savaime susižavi yogos principais, net jų neieškodamas. Toks žinių trokštantis transcendentalistas visuomet yra aukščiau šventraščių ritualinių taisyklių.

Lebo práve sila božského vedomia z jeho predchádzajúceho života spôsobuje, že ho automaticky priťahujú zásady yogy bez toho, aby ich hľadal. Taký transcendentalista túžiaci poznať yogu je vždy povznesený nad rituálne zásady písiem.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Toli pažengusius yogus ne itin žavi ritualai, aprašyti šventraščiuose, tačiau savaime sužavi yogos principai, galintys juos pakylėti į visišką Kṛṣṇos sąmonę – aukščiausią yogos tobulumą. Štai kaip daug pasiekusių transcendentalistų abejingumas Vedų ritualams paaiškinamas „Śrīmad-Bhāgavatam“ (3.33.7):

Pokročilých yogīnov príliš nepriťahujú rituálne zásady písiem, ale automaticky ich priťahujú princípy yogy, ktoré ich môžu povzniesť k úplnému vedomiu Kṛṣṇu, k najvyššej dokonalosti yogy. V Śrīmad-Bhāgavatame (3.33.7) sa o pokročilých transcendentalistoch, ktorých nezaujímajú vedske rituály, píše:

aho bata śva-paco ’to garīyān
yaj-jihvāgre vartate nāma tubhyam
tepus tapas te juhuvuḥ sasnur āryā
brahmānūcur nāma gṛṇanti ye te
aho bata śva-paco ’to garīyān
yaj-jihvāgre vartate nāma tubhyam
tepus tapas te juhuvuḥ sasnur āryā
brahmānūcur nāma gṛṇanti ye te

„O mano Viešpatie! Kas kartoja šventuosius Tavo Šviesybės vardus, labai daug pasiekė dvasiniame gyvenime, net jeigu jis gimė šunėdų šeimoje. Be abejonių, jis jau atliko visas askezes ir aukas, išsimaudė visose šventose vietose ir išstudijavo visus šventraščius.“

„Ó, môj Pane! Ľudia, ktorí spievajú Tvoje sväté mená, sú duchovne veľmi pokročilí, aj keby pochádzali z rodín pojedačov psov. Títo ľudia už nepochybne vykonali všetky druhy obetí a sebaodriekania, vykonali očistné kúpele na všetkých svätých miestach a preštudovali všetky písma.“

Ryškų to pavyzdį parodė Viešpats Caitanya, kuris laikė Ṭhākurą Haridāsą vienu svarbiausių savo mokinių. Nors Ṭhākura Haridāsa gimė musulmonų šeimoje, Viešpats Caitanya iškėlė jį į nāmācāryas, nes mokinys griežtai laikėsi savo įžado kasdien po tris šimtus tūkstančių kartų ištarti šventąjį Viešpaties vardą: Hare Kṛsṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Jis be perstojo kartojo šventąjį Viešpaties vardą, o tai reiškia, kad ankstesniame gyvenime jis jau atliko visas Vedų nurodytas ritualines apeigas, vadinamas śabda-brahma. Tačiau kol žmogus neapsivalė, jis negalės laikytis Kṛṣṇos sąmonės principų ir kartoti šventąjį Viešpaties vardą, Hare Kṛṣṇa.

Týmto sa preslávil Haridās Ṭhākur, jeden z najväčších žiakov Śrī Caitanyu Mahāprabhua. Napriek tomu, že sa narodil v mohamedánskej rodine, Śrī Caitanya mu dal titul nāmācārya, lebo prísne dodržiaval svätý sľub, že bude denne tristotisíckrát opakovať Pánovo sväté meno: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Môžeme teda ľahko pochopiť, že v minulom živote musel prejsť všetkými vedskymi rituálmi (śabda-brahma), lebo mohol bez prestania opakovať Pánove sväté mená. Ak človek nie je očistený, nemôže dodržiavať zásady duchovného života a nemôže ani spievať sväté Božie mená, Hare Kṛṣṇa.