TEXT 18

VERŠ 18

Tekstas

Verš

yadā viniyataṁ cittam
ātmany evāvatiṣṭhate
nispṛhaḥ sarva-kāmebhyo
yukta ity ucyate tadā

Synonyms

Synonyma

yadā — kai; viniyatam — itin drausmingas; cittam — protas ir jo veikla; ātmani — transcendenciją; eva — tikrai; avatiṣṭhate — pasiekia; nispṛhaḥ — be troškimų; sarva — visų rūšių; kāmebhyaḥ — materialiam juslių tenkinimui; yuktaḥ — tvirtas yogoje; iti — tuo būdu; ucyate — sakoma yra; tadā — tada.

yadā — keď; viniyatam — usmernený; cittam — myseľ a jej činnosť; ātmani — v transcendencii; eva — určite; avatiṣṭhate — spočinie; nispṛhaḥ — zbavený túžob; sarva — po všetkých; kāmebhyaḥ — zmyslových pôžitkoch; yuktaḥ — pevne zotrvávajúci v yoge; iti — tak; ucyate — hovorí sa; tadā — vtedy.

Translation

Překlad

Kai yogos praktika sudrausminęs proto veiklą yogas tampa transcendentalus – be jokių materialių troškimų – jis, sakoma, pasiekia yogos pastovumą.

O yogīnovi, ktorý pomocou vykonávania yogy usmerní činnosť svojej mysle a ktorý odvrátený od všetkých hmotných túžob spočíva v transcendencii, sa hovorí, že pevne zotrváva v yoge.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Charakteringas bruožas, skiriantis yogą nuo paprasto žmogaus, yra tas, kad jis atsižadėjo materialių troškimų, kurių svarbiausias – seksas. Tobulas yogas taip gerai sudrausmina savo proto veiklą, kad jo daugiau nebegali sujaudinti materialūs troškimai. „Śrīmad-Bhāgavatam“ (9.4.18–20) tvirtinama, kad Kṛṣṇą įsisąmoninęs žmogus savaime pasiekia šią tobulumo pakopą:

Konanie yogīna sa od konania obyčajného človeka odlišuje tým, že yogīn sa celkom zbavil hmotných túžob, z ktorých najsilnejší je pohlavný pud. Myseľ dokonalého yogīna je taká ovládnutá, že ho žiadna hmotná túžba nemôže rozrušiť. Na túto dokonalú úroveň sa automaticky dostanú ľudia vedomí si Kṛṣṇu, čo potvrdzuje Śrīmad-Bhāgavatam (9.4.18-20):

sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayor
vacāṁsi vaikuṇṭha-guṇānuvarṇane
karau harer mandira-mārjanādiṣu
śrutiṁ cakārācyuta-sat-kathodaye

mukunda-liṅgālaya-darśane dṛśau
tad-bhṛtya-gātra-sparśe ’ṅga-saṅgamam
ghrāṇaṁ ca tat-pāda-saroja-saurabhe
śrīmat-tulasyā rasanāṁ tad-arpite

pādau hareḥ kṣetra-padānusarpaṇe
śiro hṛṣīkeśa-padābhivandane
kāmaṁ ca dāsye na tu kāma-kāmyayā
yathottama-śloka-janāśrayā ratiḥ

„Karalius Ambarīṣa pirmiausiai nukreipė mintis į Viešpaties Kṛṣṇos lotosines pėdas, po to paeiliui žodžius paskyrė transcendentinėms Viešpaties savybėms apibūdinti, rankas – Viešpaties šventyklai plauti, ausis – klausytis apie Viešpaties žygius, akis – transcendentinėms Viešpaties formoms regėti, kūną – Viešpaties bhaktams lytėti, nosį – uosti Viešpačiui aukotų lotoso žiedų kvapus, liežuvį – ragauti tulasī lapelį, paaukotą Viešpaties lotosinėms pėdoms, kojas – lankyti šventas vietas bei Viešpaties šventyklą, galvą – pagarbiai nusilenkti Viešpačiui, troškimus – Viešpaties misijai vykdyti. Ši transcendentinė veikla visiškai pritinka tyram bhaktui.“

„Kráľ Ambarīṣ vždy zamestnával svoju myseľ rozjímaním o Pánových lotosových nohách, svoju reč používal na opisovanie Jeho transcendentálnych vlastností, rukami upratoval Pánov chrám, ušami počúval príbehy o Pánových činoch, očami sa pozeral na Pánovu transcendentálnu podobu, svojím telom sa úctivo dotýkal tiel oddaných, nosom ovoniaval kvety obetované Pánovým lotosovým nohám, svojím jazykom ochutnával lístky tulasī obetované Pánovi, nohy používal pri navštevovaní posvätných miest a Pánových chrámov, svoju hlavu skláňal v úcte pred Pánom a všetkými svojimi želaniami slúžil Pánovi — všetky tieto vlastnosti môže mať jedine Pánov čistý oddaný.“

Impersonalizmo pasekėjams šis transcendentinis būvis atrodo nenusakomas ir nepasiekiamas, bet (kaip rodo aukščiau cituotas Mahārājos Ambarīṣos veiklos aprašymas) jis yra lengvai pasiekiamas Kṛṣṇą įsisąmoninusiam žmogui. Tokia transcendentinė veikla atrodo neįgyvendinama tol, kol mintys nesutelktos į Viešpaties lotosines pėdas, nuolat Jį prisimenant. Nurodyta pasiaukojimo tarnystės veikla vadinama arcana, arba visų juslių panaudojimas tarnaujant Viešpačiui. Juslėms ir protui reikia veiklos. Jų slopinimas nieko gero neduos. Todėl paprastiems žmonėms, o ypač tiems, kurie neatsižadėjo pasaulio, transcendentaliai užimti protą ir jusles kaip anksčiau aprašyta – tai geriausias būdas siekti transcendentinių aukštumų. „Bhagavad-gītoje“ šis būdas vadinamas yukta.

Toto transcendentálne štádium je možno nepredstaviteľné pre stúpencov neosobnej filozofie, ale pre človeka vedomého si Kṛṣṇu je veľmi jednoduché a praktické, ako jasne vyplýva z opisu činností Mahārāju Ambarīṣa. Ak nie je myseľ neustále pripútaná k Pánovým lotosovým nohám, nie je takéto transcendentálne konanie vôbec možné. Všetky tieto činy sprevádzajúce oddanú službu sa nazývajú arcana, čo znamená, že všetky zmysly sú zapojené v službe Pánovi. Zmysly i myseľ vyžadujú nejaké zamestnanie, preto je veľmi nepraktické snažiť sa ich nejakým umelým spôsobom obmedziť. Pre všetkých ľudí a obzvlášť pre tých, ktorí nie sú v životnom štádiu odriekania, je zamestnanie zmyslov a mysle duchovnými aktivitami podľa príkladu Mahārāju Ambarīṣa najlepším spôsobom, ako dosiahnuť najvyššiu dokonalosť. Tento stav sa v Bhagavad-gīte nazýva yukta.