TEXT 15

VERŠ 15

Tekstas

Verš

yuñjann evaṁ sadātmānaṁ
yogī niyata-mānasaḥ
śāntiṁ nirvāṇa-paramāṁ
mat-saṁsthām adhigacchati

Synonyms

Synonyma

yuñjan — praktikuodamas; evam — kaip aprašyta aukščiau; sadā — nuolatos; ātmānam — kūną, protą ir sielą; yogī — mistikas transcendentalistas; niyata- mānasaḥ — suvaldytu protu; śāntim — ramybę; nirvāṇa-paramām — materialios būties nutraukimą; mat-saṁsthām — dvasinį dangų (Dievo karalystę); adhigacchati — pasiekia.

yuñjan — ovládaním; evam — takto (ako bolo povedané vyššie); sadā — stálym; ātmānam — telo, myseľ a duša; yogī — transcendentalista; niyata-mānasaḥ — usmerňuje myseľ; śāntim — mier; nirvāṇa-paramām — prerušenie hmotnej existencie; mat-saṁsthām — duchovný svet (Božie kráľovstvo); adhigacchati — dosiahne.

Translation

Překlad

Taip nuolatos kontroliuodamas kūną, protą ir veiklą, transcendentalistas mistikas – jo protas jau suvaldytas – nutraukia materialią egzistenciją ir pasiekia Dievo karalystę [Kṛṣṇos buveinę].

Takýmto stálym ovládaním tela, mysle a činov sa yogīn vyslobodí z hmotnej existencie a dosiahne Moje sídlo, Božie kráľovstvo.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Galutinis yogos praktikos tikslas dabar visiškai aiškus. Yogos praktikos tikslas nėra kokių nors materialių dalykų siekimas. Jos užduotis – nutraukti materialią būtį. Pasak „Bhagavad-gītos“, tas, kuris nori pagerinti sveikatą ar siekia materialių tobulumų, nėra yogas. Materialios būties nutraukimas visiškai nereiškia, kad patenkama į „tuštumą“. „Tuštuma“ – tai tik mitas. Niekur visoje Viešpaties kūrinijoje nerasime tuštumos. Priešingai, materialios būties nutraukimas suteikia galimybę patekti į dvasinį dangų, Viešpaties buveinę. „Bhagavad-gītoje“, be to, aiškiai sakoma, kad Viešpaties buveinė – tai pasaulis, kur nereikia nei saulės, nei mėnulio, nei elektros. Visos dvasinės karalystės planetos šviečia pačios iš savęs, kaip materialaus dangaus saulė. Dievo karalystė yra visur, tačiau tiktai dvasinis dangus ir dvasinės planetos vadinamos paraṁ dhama – aukščiausiomis buveinėmis.

Tu je jasne vysvetlený konečný cieľ yogy. Yogové cvičenia nie sú určené na získanie hmotných výhod, ale na to, aby sa človek mohol vyslobodiť z hmotného bytia. Kto sa venuje yoge, aby si zlepšil zdravie, alebo sa snaží o hmotnú dokonalosť, nie je podľa Bhagavad-gīty žiadnym yogīnom. Koniec hmotnej existencie nevedie ani k tomu, aby človek vstúpil do „prázdnoty“; to je obyčajný výmysel, lebo vzduchoprázdno sa nikde v Božom stvorení nevyskytuje. Človek však môže po ukončení svojej hmotnej existencie vstúpiť do duchovného neba, do Kṛṣṇovho sídla, ktoré Bhagavad-gītā opisuje ako miesto, kde nie je potrebný Mesiac, Slnko ani elektrina. Všetky planéty v duchovnom kráľovstve žiaria, podobne ako žiari Slnko v našom hmotnom nebi. Môžeme síce povedať, že Božie kráľovstvo je všade, ale duchovné nebo s nespočetnými planétami, o ktorom sa tu hovorí, sa nazýva paraṁ dhāma, najvyššie sídlo.

Tikrasis yogas, iki galo suvokiantis Viešpatį Kṛṣṇą – kaip čia aiškiai sako Patsai Viešpats (mat-cittaḥ, mat-paraḥ, mat-saṁsthām), – atranda tikrąją ramybę ir galiausiai pasiekia aukščiausią Jo buveinę – Kṛṣṇaloką, dar vadinamą Goloka Vṛndāvana. „Brahma-saṁhitoje“ (5.37) aiškiai pasakyta: goloka eva nivasaty akhilātma-bhūtaḥ – Viešpats, nors visada gyvena Golokoje – Savo buveinėje, Savo aukštesniųjų dvasinių energijų dėka Jis yra ir viską persmelkiantis Brahmanas, ir lokalizuota Paramātmā. Niekas negali pasiekti dvasinio dangaus (Vaikuṇṭhos) arba įžengti į amžiną Viešpaties buveinę (Goloką Vṛndāvaną), teisingai nesuvokęs Kṛṣṇos bei Jo pilnutinės ekspansijos – Viṣṇu. Vadinasi, žmogus, veikiantis su Kṛṣṇos sąmone, yra tobulas yogas, nes jo mintis užvaldė Kṛṣṇos žygiai (sa vai manaḥ kṛṣṇa- padāravindayoh). Iš Vedų sužinome ir tai, kad „ištrūkti iš gimimo ir mirties rato galima tik suvokus Aukščiausiąjį Dievo Asmenį, Kṛṣṇą“ – tam eva viditvāti mṛtyum eti („Śvetāśvatara Upaniṣada“ 3.8). Kitaip sakant, yogos sistemos tobulumas – tai išsivadavimas iš materialios būties, o ne sugebėjimas rodyti kokias magiškas išdaigas ar gimnastikos triukus ir kvailinti naivuolius.

Sebarealizovaný yogīn, ktorý má dokonalé poznanie o Kṛṣṇovi, prežíva skutočný mier spôsobom, aký bol opísaný v týchto veršoch (mat-cittaḥ, mat-paraḥ, mat-sthānam), a nakoniec dosiahne najvyššie duchovné sídlo, Kṛṣṇaloku, ktorá je známa ako Goloka Vṛndāvan. V Brahma-saṁhite (5.37) sa jasne píše, že Śrī Kṛṣṇa je vďaka Svojím duchovným energiám všeprenikajúci Brahman a zároveň lokalizovaná Paramātmā, a to aj napriek tomu, že nikdy neopúšťa svoje sídlo — Goloku Vṛndāvan (goloka eva nivasaty akhilātma-bhūtaḥ). Nikto nemôže vkročiť do duchovného neba (Vaikuṇṭhy) alebo do Kṛṣṇovho večného sídla (Goloky Vṛndāvan), pokiaľ nemá náležité poznanie o Kṛṣṇovi a o Jeho úplnej emanácii — Viṣṇuovi. Preto je človek vedomý si Kṛṣṇu dokonalým yogīnom, lebo neprestajne myslí na Kṛṣṇove činnosti (sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayoḥ). Vedy to potvrdzujú nasledovne: tam eva viditvāti mṛtyum eti (Śvetāśvatara Upaniṣad 3.8). „Jediný spôsob, ako sa vymaniť z kolobehu rodenia a smrti, je pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť, Śrī Kṛṣṇu.“ Yoga teda neznamená akési fakírstvo alebo akrobatické cviky na oklamanie nevinných ľudí. Jej účelom je pomôcť človeku vyslobodiť sa z hmotnej existencie.