Skip to main content

TEXT 16

VERŠ 16

Tekstas

Verš

jñānena tu tad ajñānaṁ
yeṣāṁ nāśitam ātmanaḥ
teṣām āditya-vaj jñānaṁ
prakāśayati tat param
jñānena tu tad ajñānaṁ
yeṣāṁ nāśitam ātmanaḥ
teṣām āditya-vaj jñānaṁ
prakāśayati tat param

Synonyms

Synonyma

jñānena — žinojimo; tu — bet; tat — šis; ajñānam — neišmanymas; yeṣām — kurių; nāśitam — yra sunaikintas; ātmanaḥ — gyvosios esybės; teṣām — jų; āditya-vat — lyg tekanti saulė; jñānam — žinojimas; prakāśayati — atveria; tat param — Kṛṣṇos sąmonę.

jñānena — poznanie; tu — však; tat — táto; ajñānam — nevedomosť; yeṣām — ktorá; nāśitam — je rozptýlená; ātmanaḥ — živej bytosti; teṣām — ním; āditya-vat — ako vychádzajúce slnko; jñānam — poznanie; prakāśayati — zjavuje sa; tat param — vedomie Kṛṣṇu.

Translation

Překlad

Tačiau kai žmogų nutvieskia žinojimas, išsklaidantis neišmanymą, jam viskas atsiveria – taip dieną viską apšviečia saulė.

Keď je však človek osvietený poznaním, ktoré rozptýlilo nevedomosť, potom toto poznanie odhalí všetko tak, ako je za bieleho dňa všetko ožiarené slnkom.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Be abejo, tas yra paklydęs, kas užmiršo Kṛṣṇą, o ne tas, kuris įsisąmonino Kṛṣṇą. „Bhagavad-gītoje“ teigiama: sarvaṁ jñāna- plavena, jñānāgniḥ sarva-karmāṇi ir na hi jñānena sadṛśam. Žinojimas visais laikais buvo didžiai vertinamas. O kas yra žinojimas? Tobulas žinojimas pasiekiamas atsidavus Kṛṣṇai. Tai teigia 19-as septinto skyriaus posmas: bahūnāṁ janmanām ante jñānavān māṁ prapadyate. Kai po daugelio gimimų žmogus, apšviestas tobulo žinojimo, atsiduoda Kṛṣṇai, t.y. pasiekia Kṛṣṇos sąmonę, jam viskas atsiveria taip, kaip dieną viskas tampa matoma šviečiant saulei. Gyvoji esybė turi daug galimybių suklysti. Pavyzdžiui, jeigu ji turi tiek įžūlumo manyti, jog ji yra Dievas, vadinasi, ji pateko į paskutines neišmanymo žabangas. Bet jeigu gyvoji esybė būtų Dievas, ar galėtų ją supainioti neišmanymas? Ar gali neišmanymas paveikti Dievą? Jei taip, vadinasi, neišmanymas, šėtonas, už Jį galingesnis. Tikrąjį žinojimą galima perimti iš žmogaus, pasiekusio Kṛṣṇos sąmonės tobulumą. Todėl reikia susirasti bona fide dvasinį mokytoją ir jam vadovaujant perprasti Kṛṣṇos sąmonę, nes Kṛṣṇos sąmonė, be jokių abejonių, išsklaidys neišmanymą, kaip saulė išsklaido tamsą. Net ir suvokiant, kad tu nesi materialus kūnas ir kad esi transcendentalus jo atžvilgiu, ne visada galima atskirti sielą nuo Supersielos. Viską puikiai suvoksime, jei kreipsimės į tobulą bona fide Kṛṣṇos sąmonės mokytoją. Pažinti Dievą ir savo ryšius su Juo įmanoma tik susitikus su Dievo atstovu. Dievo atstovas nesiskelbia esąs Dievas, nors jam reiškiama tokia pat pagarba, kaip ir Dievui, kadangi jis turi žinių apie Dievą. Reikia išmokti skirti Dievą nuo gyvosios esybės. Apie tai Viešpats Śrī Kṛṣṇa antrame skyriuje (2.12) sako, kad kiekviena gyvoji būtybė yra individuali, ir kad Viešpats taip pat yra individualus. Visos gyvosios būtybės buvo individualios praeityje, yra individualios dabar ir bus individualios ateityje, netgi jei išsivaduos. Naktį, tamsoje, mums viskas akyse susilieja, tačiau dieną, patekėjus saulei, prieš mūsų akis atsiveria tikras realybės vaizdas. Kai suvokiame, kad ir dvasiniame gyvenime esame individualybės, pasiekiame tikrąjį žinojimą.

Tí, čo zabudli na Kṛṣṇu, žijú zaiste v ilúzii, no tí, ktorí majú vedomie Kṛṣṇu, do ilúzie nikdy neupadnú. To je potvrdené na niekoľkých miestach v Bhagavad-gīte (4.36-38): sarvaṁ jñāna-plavena, jñānāgniḥ sarva-karmāṇi a na hi jñānena sadṛśam. Poznanie je vždy hodnotené vysoko. Čo je vlastne poznanie? Dokonalé poznanie môžeme dosiahnuť iba vtedy, keď sa odovzdáme Kṛṣṇovi, ako je popísané v 19. verši v siedmej kapitole Bhagavad-gīty: bahūnāṁ janmanām ante jñānavān māṁ prapadyate. Keď sa človek po mnohých zrodeniach s dokonalým poznaním odovzdá Kṛṣṇovi, čiže keď si uvedomí Kṛṣṇu, všetko sa mu odhalí tak, ako vo dne všetko odhaľuje Slnko. Živá bytosť je pomýlená rôznymi spôsobmi. Keď si myslí, že ona sama je Boh, upadla vlastne do poslednej nástrahy nevedomosti. Ak je živá bytosť Bohom, ako sa mohla nechať omámiť nevedomosťou? Môže byť Boh omámený nevedomosťou? Ak áno, potom by nevedomosť alebo Satan, bola silnejšia než Boh. Pravé poznanie možno získať od osoby, ktorá má dokonalé vedomie Kṛṣṇu. Preto musíme vyhľadať pravého duchovného učiteľa a pod jeho vedením sa učiť slúžiť s láskou a oddanosťou Śrī Kṛṣṇovi. Duchovný učiteľ dokáže zahnať všetku nevedomosť tak, ako Slnko zaháňa tmu.

Človek si môže byť dokonale vedomý toho, že nie je toto telo a že je voči nemu transcendentálny, no napriek tomu si nemusí uvedomovať rozdiel medzi dušou a Naddušou. Môže sa ale naučiť poznať Boha a svoj vzťah k Nemu, keď vyhľadá útočisko u pravého duchovného učiteľa, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu. Vzťah ku Kṛṣṇovi môžeme spoznať jedine s pomocou Jeho predstaviteľa. Predstaviteľ Boha o sebe nikdy netvrdí, že je Boh, i keď mu kvôli jeho znalostiam o Bohu vzdávame rovnakú úctu ako samotnému Bohu. Musíme sa teda naučiť, aký je rozdiel medzi Bohom a živou bytosťou. V druhej kapitole, v dvanástom verši Kṛṣṇa vysvetľuje, že každá živá bytosť je jednotlivec tak ako Pán. Všetci boli v minulosti jednotlivcami, sú nimi teraz a zostanú nimi aj v budúcnosti po vyslobodení. V nočnej tme vidíme všetko rovnako, ale vo dne, keď vyjde slnko, vidíme všetko v skutočnej podobe. Porozumieť individuálnej totožnosti v duchovnom živote je pravé poznanie.