TEXT 14

VERŠ 14

Tekstas

Verš

na māṁ karmāṇi limpanti
na me karma-phale spṛhā
iti māṁ yo ’bhijānāti
karmabhir na sa badhyate

Synonyms

Synonyma

na — niekad; mām — Man; karmāṇi — visos veiklos rūšys; limpanti — daro poveikį; na — ne; me — Mano; karma-phale — karminėje veikloje; spṛhā — siekiai; iti — taip; mām — Mane; yaḥ — tas, kuris; abhijānāti — žino; karmabhiḥ — tokios veiklos atoveikiais; na — niekada; saḥ — jis; badhyate — susipančioja.

na — nikdy; mām — Mňa; karmāṇi — všetky druhy činností; limpanti — pôsobia; na — ani; me — Moje; karma-phale — plodonosné činy; spṛhā — túžim; iti — takto; mām — Mňa; yaḥ — ten, kto; abhijānāti — pozná; karmabhiḥ — následky takej činnosti; na — nikdy; saḥ — on; badhyate — bude zapletený.

Translation

Překlad

Nėra tokios veiklos, kuri darytų Man įtaką, nesiekiu Aš ir veiklos vaisių. Suvokiantis šią tiesą apie Mane neįklimpsta į savo karminės veiklos pasekmes.

Činy Ma neovplyvňujú a netúžim ani po ich plodoch. A ten, kto chápe túto pravdu o Mne, sa tiež nezapletie do následkov činov.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Materialiame pasaulyje galioja nerašytas įstatymas, kad karalius negali neteisingai elgtis, arba kitais žodžiais sakant, pačiam karaliui valstybės įstatymai negalioja. Taip ir Viešpaties nė kiek neveikia materialiame pasaulyje vykstanti veikla, nors Jis – šio pasaulio kūrėjas. Jis sukuria pasaulį, tačiau Pats yra anapus Savo kūrinijos, tuo tarpu gyvąsias esybes supančioja jų pačių materialios veiklos atoveikiai, nes jos geidžia valdyti materijos resursus. Įmonės savininkas neatsako už gerus ar blogus savo darbininkų poelgius, už juos atsako patys darbininkai. Gyvosios esybės atlieka veiklą, per kurią jos siekia juslinio pasitenkinimo, nors Viešpats tokių veiksmų neliepia atlikti. Vis labiau siekdamos juslinių malonumų gyvosios esybės triūsia šiame pasaulyje ir svajoja apie pomirtinę laimę danguje. Viešpats, būdamas Pats Sau pakankamas, nė kiek nesižavi tariama dangiškąja laime. Dangaus pusdieviai – tik Jo tarnai. Savininkas niekada nesiveržia prie žemų džiaugsmų, kurių siekia jo darbininkai. Viešpats yra anapus materialių veiksmų ir atoveikių. Pavyzdžiui, lietus neatsako už įvairių rūšių augmeniją, dygstančią žemėje, tačiau be lietaus augmenija suvešėti negali. Tai patvirtinta smṛti raštuose:

Tak ako sú v hmotnom svete zákony, ktoré vravia, že kráľ nemôže konať nesprávne, respektíve, že naňho sa zákony nevzťahujú, tak aj Kṛṣṇa, hoci stvoril tento hmotný svet, nepodlieha vplyvu hmotných činností. Tvorí a zostáva nad stvorením povznesený, zatiaľ čo živé bytosti sú zapletené do následkov hmotných činov, pretože majú sklon ovládať materiálne zdroje. Majiteľ podniku nie je zodpovedný za správne či nesprávne správanie sa robotníkov; tí zodpovedajú sami za seba. Živé bytosti sa venujú rôznym činnostiam pre uspokojenie zmyslov, a toto ich konanie nie je stanovené Pánom. Zaoberajú sa svetskou činnosťou, aby zvýšili svoj zmyslový pôžitok, a po smrti sa snažia dosiahnuť nebeské šťastie, ale Boh, ktorý je úplný sám v Sebe, netúži po takzvanom nebeskom šťastí. Polobohovia sú iba Jeho služobníkmi a On celkom iste netúži po pôžitkoch, ktoré lákajú Jeho služobníkov. Pán je povznesený nad hmotné činy a ich následky. Napríklad dážď nie je nikdy zodpovedný za rozličné druhy vegetácie na Zemi, aj keď bez neho by nič nemohlo rásť. Vedske písma, smṛti, potvrdzujú túto skutočnosť slovami:

nimitta-mātram evāsau
sṛjyānāṁ sarga-karmaṇi
pradhāna-kāraṇī-bhūtā
yato vai sṛjya-śaktayaḥ

„Viešpats yra vienintelė materialių visatų aukščiausioji priežastis. Tiesioginė jų priežastis – materiali gamta, kurios dėka kosmoso apraiškos įgauna regimą pavidalą.“ Sukurtos būtybės yra pačių įvairiausių rūšių: pusdieviai, žmonės, gyvūnai – visos jos atsako už savo ankstesnių gyvenimų gerus ir blogus darbus. Viešpats paprasčiausiai suteikia joms galimybę tuos darbus atlikti ir jas valdyti paveda gamtos guṇoms, tačiau Pats Jis nėra atsakingas už ankstesnius ir dabartinius jų veiksmus. „Vedānta-sūtroje“ (2.1.34) sakoma: vaiṣamya-nairghṛṇye na sāpekṣatvāt – Viešpats nešališkas gyvosioms esybėms. Gyvoji esybė pati atsako už savo poelgius. Viešpats tiktai teikia jai galimybę tarpininkaujant materialiai gamtai, išorinei energijai. Išmanančio šiuos sudėtingus karmos, arba karminės veiklos dėsnius žmogaus neveikia tos veiklos pasekmės. Kitaip sakant, kas suvokia transcendentinę Viešpaties prigimtį, tas jau yra Kṛṣṇą įsisąmoninęs, patirtį turintis žmogus. Karmos dėsniai jo nebeveikia. O kas nežino transcendentinės Viešpaties prigimties ir mano, kad Viešpats, kaip ir paprastos gyvosios esybės, trokšta mėgautis Savo veiklos vaisiais, tas būtinai susipainioja savo veiklos atoveikiuose. Tačiau Aukščiausiąją Tiesą pažinęs jau yra išlaisvinta siela, įgijusi tvarią Kṛṣṇos sąmonę.

„Pán je najvyššou príčinou všetkého, čo sa nachádza v hmotnom vesmíre. Bezprostrednou príčinou je hmotná príroda, prostredníctvom ktorej sa vesmírne stvorenie stáva viditeľným.“ Všetky stvorené bytosti, ako polobohovia, ľudia a zvieratá, sú podriadené reakciám svojich predchádzajúcich dobrých a zlých činov. Pán im len dáva vhodné podmienky k činnostiam podľa kvalít hmotnej prírody, ale nenesie nikdy zodpovednosť za ich niekdajšie alebo súčasné činy. Táto Pánova nestrannosť je potvrdená vo Vedānta-sūtre (2.1.34): vaiṣamya-nairghṛṇye na sāpekṣatvāt. Živá bytosť je sama zodpovedná za svoje činy. Pán jej iba dáva možnosť konať prostredníctvom Svojej vonkajšej energie, hmotnej prírody. Toho, kto pozná všetky tajomstvá tohto zákona karmy, zákona o odplate činov, neovplyvňujú následky jeho činov. Inými slovami, ten, kto pozná Kṛṣṇovu transcendentálnu povahu a s láskou a oddanosťou Mu slúži, je pokročilý v duchovnom živote a nikdy nepodlieha zákonu karmy. Kto nepozná Kṛṣṇovu transcendentálnu povahu a myslí si, že Śrī Kṛṣṇa sa Svojím konaním usiluje o výsledky ako obyčajná živá bytosť, ten sa iste zapletie do následkov svojich hmotných činov. No ten, kto pozná Absolútnu Pravdu, je oslobodenou dušou, upevnenou vo vedomí Kṛṣṇu.