TEXT 19
VERŠ 19
Tekstas
Verš
yaś cainaṁ manyate hatam
ubhau tau na vijānīto
nāyaṁ hanti na hanyate
yaś cainaṁ manyate hatam
ubhau tau na vijānīto
nāyaṁ hanti na hanyate
Synonyms
Synonyma
yaḥ — každý; enam — to; vetti — vie; hantāram — ten, kto zabíja; yaḥ — každý; ca — tiež; enam — to; manyate — myslí; hatam — zabiť; ubhau — obidva; tau — oni; na — nikdy; vijānītaḥ — v poznaní; na — nikdy; ayam — táto; hanti — zabíja; na — ani; hanyate — nie je zabitá.
Translation
Překlad
Žinojimo neturi nei tas, kuris mano, jog gyvoji esybė gali ką nors nužudyti, nei tas, kuris mano, kad ji pati gali būti nužudyta – nes „aš“ nei žudo, nei pats žūva.
Nevedomý je ten, kto si myslí, že živá bytosť môže zabiť alebo byť zabitá. Kto dosiahol poznanie, vie, že duša ani nezabíja, ani nemôže byť zabitá.
Purport
Význam
KOMENTARAS: Privalome žinoti, kad įkūnyta gyvoji esybė nežūva, kai jos kūnas sužeidžiamas mirtinais ginklais. Dvasinė siela tokia maža, kad jos neįmanoma sunaikinti jokiu materialiu ginklu, ką akivaizdžiai parodys tolesni posmai. Jau dėl savo dvasinės prigimties gyvoji esybė negali būti nužudyta. Sunaikinti arba manyti esant sunaikinamą galima tik kūną. Suprantama, tai jokiu būdu nėra skatinimas žudyti. Vedose nurodyta: mā hiṁsyāt sarvā bhūtāni – niekada ir prieš nieką nenaudok smurto. Gyvosios esybės nemirtingumo irgi neturime suvokti taip, lyg būtų skatinama skersti gyvūnus. Savavališkas bet kokio kūno nužudymas vertas pasibjaurėjimo, ir už jį baudžia valstybės bei Viešpaties įstatymai. Tačiau Arjuna žudo ne tenkindamas savo įgeidžius, bet gindamas religijos principus.
Keď nejaká smrtiaca zbraň poraní hmotné telo živej bytosti, rozumie sa tým, že živá bytosť v tele poranená nebola. Duša je totiž taká malá a nepatrná, že ju nemôže zabiť žiadna hmotná zbraň, ako vyplynie z nasledujúcich veršov. Okrem toho je živá bytosť duchovná a ako taká tiež nemôže byť zabitá. Iba telo sa dá zabiť alebo byť považované za zabité. Táto skutočnosť však nenabáda k zabíjaniu. Vedske predpisy hovoria: mā hiṁsyāt sarvā bhūtāni. „Nikdy nikomu neubližuj.“ Aj keď vieme, že živá bytosť sa nedá zabiť, neoprávňuje nás to k zabíjaniu zvierat. Zabitie niečieho tela je ohavné a trestuhodné podľa zákonov ľudskej spoločnosti i podľa Božieho zákona. Situácia, v ktorej sa Arjuna nachádzal, ho nútila vykonať svoju kṣatriyskú povinnosť, a ak musel zabíjať, bolo to pre zachovanie náboženských zásad, a nie z vlastného rozmaru.