Skip to main content

TEXT 12

VERŠ 12

Tekstas

Verš

na tv evāhaṁ jātu nāsaṁ
na tvaṁ neme janādhipāḥ
na caiva na bhaviṣyāmaḥ
sarve vayam ataḥ param
na tv evāhaṁ jātu nāsaṁ
na tvaṁ neme janādhipāḥ
na caiva na bhaviṣyāmaḥ
sarve vayam ataḥ param

Synonyms

Synonyma

na — niekada; tu — tačiau; eva — tikrai; aham — Aš; jātu — kada nors; na — ne; āsam — egzistavau; na — ne; tvam — tu; na — ne; ime — visi šie; jana-adhipāḥ — karaliai; na — niekada; ca — taip pat; eva — tikrai; na — ne; bhaviṣyāmaḥ — egzistuosime; sarve vayam — visi mes; ataḥ-param — ateityje.

na — nikdy; tu — ale; eva — istotne; aham — Ja; jātu — kedykoľvek; na — nikdy; āsam — bol; na — nie; tvam — ty; na — nie; ime — títo všetci; jana-adhipāḥ — králi; na — nie; ca — tiež; eva — istotne; na — nie; bhaviṣyāmaḥ — bude jestvovať; sarve vayam — my všetci; ataḥ param — v budúcnosti.

Translation

Překlad

Niekada nebuvo taip, kad neegzistuočiau Aš, tu ir visi šie karaliai, ir niekad nebus taip, kad mes nustosime buvę.

Nikdy sa veru nestalo, že by nebolo Mňa, teba či týchto kráľov; a nikdy sa ani nestane, že by sme raz prestali existovať.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Vedose, „Kaṭha Upaniṣadoje“, bei „Śvetāśvatara Upaniṣadoje“ pasakyta, kad Aukščiausiasis Dievo Asmuo palaiko nesuskaičiuojamą daugybę gyvųjų esybių, atsižvelgdamas į skirtingą jų padėtį, individualią veiklą bei tos veiklos pasekmes. Be to, Aukščiausiasis Dievo Asmuo Savo pilnutiniais skleidiniais egzistuoja visų gyvųjų esybių širdyse. Tiktai šventieji, regintys vieną nedalomą Aukščiausiąjį Viešpatį visur ir anapus visko, išties pasiekia tobulą ir amžiną rimtį.

Vo Vedach, presnejšie povedané, v Kaṭha Upaniṣade (2.2.13) a vo Śvetāśvatara Upaniṣade (6.13) sa uvádza, že Najvyššia Božská Osobnosť podporuje nespočetne veľa živých bytostí podľa ich rozličných postavení, ktoré získali vďaka svojím činom a ich následkom. Najvyššia Božská Osobnosť je taktiež prítomná vo Svojej úplnej emanácii v srdci každej živej bytosti. Iba svätci, ktorí vidia Najvyššieho Pána vo vnútri i mimo tela, môžu naozaj dosiahnuť dokonalý a večný mier.

nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām
eko bahūnāṁ yo vidadhāti kāmān
tam ātma-sthaṁ ye ’nupaśyanti dhīrās
teṣāṁ śāntiḥ śāśvatī netareṣām
nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām
eko bahūnāṁ yo vidadhāti kāmān
tam ātma-sthaṁ ye ’nupaśyanti dhīrās
teṣāṁ śāntiḥ śāśvatī netareṣām

(„Kaṭha Upaniṣada“)

(Kaṭha Upaniṣad 2.2.13)

Ši Vedų tiesa perteikiama visiems pasaulio žmonėms – ne tiktai Arjunai, bet ir tiems, kurie dedasi labai mokytais, nors iš tikrųjų jų žinių kraitis labai menkas. Viešpats aiškiai sako, kad Jis Pats, Arjuna ir visi valdovai, susirinkę mūšio lauke – amžinos individualios būtybės, ir kad Viešpats visada palaiko individualias gyvąsias esybes, ar jos yra sąlygoto, ar išlaisvinto būvio. Aukščiausiasis Dievo Asmuo – aukščiausia individuali asmenybė, Arjuna – amžinasis Viešpaties palydovas, o visi susirinkę valdovai – individualios amžinos asmenybės. Neteisinga būtų manyti, kad jie neegzistavo praeityje kaip individai, ir kad jie – tik laikini. Jie buvo individualybės praeityje ir bus tokie ateityje – visada ir per amžius. Todėl nėra priežasties liūdėti.

Pravda, ktorú Kṛṣṇa vyjavil Arjunovi, je určená pre všetky osoby na svete, ktoré sa vydávajú za veľmi učené, hoci v skutočnosti majú len minimálne znalosti. Jasne tu Arjunovi hovorí, že On, Arjuna i všetci králi prítomní na bojisku sú večnými individuálnymi bytosťami a že On je ich udržovateľom, či už sú podmienení hmotnou prírodou, alebo sú z nej vyslobodení. Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je najvyššia individuálna osoba, Arjuna je Jeho večným druhom a všetci tu zhromaždení králi sú tiež individuálne osoby. Ich individualita jestvovala v minulosti a bude bez prerušenia pokračovať i v budúcnosti. Nikto preto nemá dôvod nariekať.

Aukščiausias autoritetas Viešpats Kṛṣṇa čia neparemia māyāvādos teorijos, kuri teigia, kad māyos, iliuzijos, skraisčių atskirta individuali siela po išsivadavimo įsilies į beasmenį Brahmaną ir praras savo individualią egzistenciją. Teorija, teigianti, kad tik dėl savo sąlygotumo kalbame apie individualią būtį, čia irgi nesusilaukia pritarimo. Kṛṣṇa aiškiai sako, ir tai patvirtina Upaniṣados, kad tiek Viešpaties, tiek visų likusiųjų individualybės egzistuos amžinai. Šis Kṛṣṇos tvirtinimas – autoritetingas, nes Kṛṣṇos negali paveikti iliuzija. Jeigu individualybė objektyviai neegzistuotų, tai ir Kṛṣṇa taip pabrėžtinai nebūtų sakęs: „per amžius“. Māyāvādos teorijos šalininkai gali pateikti kitą argumentą: esą individualybė, apie kurią kalba Kṛṣṇa – ne dvasinė, o materiali. Net jei ir sutiktume su šiuo materialios individualybės argumentu, tai kaipgi išskirti Kṛṣṇos individualybę? Kṛṣṇa teigia, kad Jis buvo individualybė praeityje ir bus individualybė ateityje. Jis visaip, kaip tik gali patvirtina Savo individualybę ir skelbia, kad beasmenis Brahmanas yra Jam pavaldus. Kṛṣṇa visada yra dvasinė individualybė. Jeigu Jį laikyti paprasta sąlygota siela, turinčia individualią sąmonę, tuomet Jo „Bhagavad-gītā“ prarastų autoritetingo šventraščio vertę. Paprastas žmogus su keturiomis ydomis, būdingomis žmogiškai prigimčiai, negali išmokyti ko nors, kas būtų verta dėmesio. Gītā yra aukščiau už tokius „mokymus“. Nė viena pasaulietiška knyga negali prilygti „Bhagavad-gītai“. Jeigu Kṛṣṇą laikytume paprastu žmogumi, išblėstų Gītos svarba. Māyāvādžiai tvirtina, kad daugiskaita šiame posme vartojama sąlygiškai ir yra susijusi tik su kūnu. Tačiau ankstesnieji posmai jau smerkė kūnišką sampratą. Ar galėjo Krsna, sykį pasmerkęs kūniškąją gyvųjų esybių gyvenimo sampratą, tuojau pat vėl kelti tą plačiai įsigalėjusią klaidingą prielaidą dėl kūno? Taigi individualybė turi dvasinį pagrindą – tai patvirtina Śrī Rāmānuja bei kiti didieji ācāryos. Daugelis Gītos vietų aiškiai nurodo, kad dvasinį individualumą tegali suvokti Viešpaties bhaktai. Tiems, kurie pavydi Kṛṣṇai, kad Jis – Aukščiausiasis Dievo Asmuo, šio didžio kūrinio tikroji prasmė nesuvokiama. Nebhaktas, mėginantis suvokti Gītą, panašus į bitę, bandančią paragauti medaus iš uždaryto stiklainio. Neatidaręs stiklainio, medaus neparagausi. Taip ir slėpiningoji „Bhagavad-gītos“ prasmė tampa aiški tiktai bhaktams ir niekam kitam, – tvirtinama šios knygos ketvirtajame skyriuje. Kas pavydi Viešpačiui, kitaip sakant, nepripažįsta Jo egzistavimo, tas neturėtų Gītos net į rankas imti. Todėl, māyāvādžių pateikiami Gītos aiškinimai – didžiausias joje pateiktos tiesos iškraipymas. Viešpats Caitanya uždraudė mums skaityti māyāvādžių komentarus ir perspėjo, kad tas, kuris sutinka su māyāvādos filosofija, nebegali suvokti Gītos paslapties. Jeigu individualybė priklausytų tik materialiam pasauliui, tuomet Viešpaties mokymas taptų nereikalingas. Individuali siela visada skirtinga nuo Viešpaties, tai amžinas faktas, kurį, kaip anksčiau buvo minėta, patvirtina Vedos.

Māyāvādsku teóriu (podľa ktorej jestvuje individuálna duša iba počas svojho podmienenia hmotou a po vyslobodení stratí svoju individualitu a splynie s neosobným Brahmanom) tu Kṛṣṇa, najvyššia autorita, nepodporuje. Ani teóriu, že o individualite sa dá hovoriť len v podmienenom stave. Śrī Kṛṣṇa jasne hovorí, že Jeho individualita i individualita ostatných je večná, čo potvrdzujú aj Upaniṣady. Toto Kṛṣṇovo prehlásenie je autoritatívne, pretože Kṛṣṇa nemôže byť ovplyvnený ilúziou. Keby individualita každej bytosti nebola skutočnosťou, Kṛṣṇa by ju tak nezdôrazňoval i v súvislosti s budúcnosťou. Impersonalisti môžu odporovať a tvrdiť, že individualita, o ktorej tu Kṛṣṇa hovorí, nie je duchovná, ale hmotná. Aj keby tomu tak bolo a individualita by jestvovala iba počas hmotnej existencie, ako by bolo možné poznať Kṛṣṇovu individualitu? Kṛṣṇa dokázal Svoju individualitu mnohými spôsobmi a neosobný Brahman je Mu podriadený. Kṛṣṇa si Svoju individualitu zachováva stále. Keby bol obyčajnou podmienenou dušou, potom by Jeho Bhagavad-gītā nemala ako autoritatívne duchovné písmo žiadny význam. Obyčajný človek obmedzený štyrmi nedostatkami ľudskej povahy nie je schopný učiť niečo, čo je hodné počutia. Gītā stojí vysoko nad takou literatúrou a žiadna svetská kniha sa jej nevyrovná. Ak považujeme Kṛṣṇu za obyčajného človeka, stráca Bhagavad-gītā akúkoľvek hodnotu. Māyāvādīni môžu namietať, že individualita, o ktorej sa v tomto verši hovorí, sa vzťahuje iba na telo. Kṛṣṇa však už v predchádzajúcom verši zavrhol telesné poňatie života. Ako by teda teraz mohol tvrdiť niečo, čo už raz jednoznačne odmietol? Individualita preto spočíva na duchovných základoch, čo potvrdzujú aj veľkí ācāryovia, ako je Śrī Rāmānuja a iní.

Na mnohých miestach Bhagavad-gīty sa jasne hovorí, že duchovnú individualitu môžu pochopiť iba Kṛṣṇovi oddaní. Tí, ktorí Mu závidia Jeho postavenie Najvyššej Božskej Osobnosti, nemajú k tejto veľkej literatúre správny prístup. Spôsob, akým tí, ktorí nie sú oddaní Kṛṣṇovi, pristupujú k Bhagavad-gīte, sa dá prirovnať k správaniu sa včiel, ktoré olizujú pohár s medom. Med sa jednoducho nedá ochutnať, kým človek neotvorí pohár. Práve tak môžu tajomstvu Bhagavad-gīty porozumieť len Kṛṣṇovi oddaní a nikto iný, čo je potvrdené v štrnástej kapitole. Osoby, ktoré závidia Bohu, nemôžu poslanie Bhagavad-gīty pochopiť. Preto je māyāvādska interpretácia Bhagavad-gīty veľmi klamným podaním celej pravdy. Śrī Caitanya Mahāprabhu nám zakázal čítať māyāvādske komentáre a varuje nás, že ten, kto prijíma túto filozofiu, stratí všetky schopnosti potrebné pre pochopenie skutočného tajomstva Bhagavad-gīty. Ak sa individualita vzťahuje na empirický vesmír, potom nie je Kṛṣṇove učenie potrebné. Individuálny rozdiel medzi Bohom a živými bytosťami je teda večnou skutočnosťou, ktorú, ako sme mohli vidieť, potvrdzujú vedske písma.