Skip to main content
Library » Bhagavad-gītā, kokia ji yra » SEPTYNIOLIKTAS SKYRIUS

TEXT 15

VERŠ 15

Tekstas

Verš

anudvega-karaṁ vākyaṁ
satyaṁ priya-hitaṁ ca yat
svādhyāyābhyasanaṁ caiva
vāṅ-mayaṁ tapa ucyate
anudvega-karaṁ vākyaṁ
satyaṁ priya-hitaṁ ca yat
svādhyāyābhyasanaṁ caiva
vāṅ-mayaṁ tapa ucyate

Synonyms

Synonyma

anudvega-karam — kitų netrikdantys; vākyam — žodžiai; satyam — teisingi; priya — mieli; hitam — palankūs; ca — taip pat; yat — kurie; svādhyāya — Vedų studijavimo; abhyasanam — praktikos; ca — taip pat; eva — tikrai; vāk-mayam — balso; tapaḥ — askezė; ucyate — sakoma, yra.

anudvega-karam — neznepokojený; vākyam — slová; satyam — pravdivé; priya — milé; hitam — osožné; ca — tiež; yat — ktoré; svādhyāya — štúdium Ved; abhyasanam — pravidelné; ca — tiež; eva — zaiste; vāk-mayam — hlasu; tapaḥ — sebakázeň; ucyate — nazýva sa.

Translation

Překlad

Kalbos askezė pasireiškia tuo, kad sakomi teisingi, malonūs, palankūs, kitų netrikdantys žodžiai ir reguliariai cituojami Vedų raštai.

Hovoriť slová, ktoré sú pravdivé, blahodárne, osožné a neznepokojujú ostatných, ako aj pravidelné prednášanie vedskych písiem sa nazýva odriekanie reči.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Mūsų kalba neturi trikdyti kitų žmonių. Žinoma, mokinių labui mokytojas sako tiesą, tačiau ne savo mokiniams jis neturėtų jaudinti proto, sakydamas visą tiesą. Tai jau kalbos askezė. Be to, nederėtų šnekėti niekų. Dvasininkų sluoksniuose įprasta kalbėti remiantis šventraščiais. Savo žodžius kalbantysis privalėtų paremti autoritetingo šventraščio citata. Be to, tie pokalbiai turėtų būti malonūs ausiai. Kalbančiajam jie teikia daug naudos ir iškelia žmonių visuomenę į aukštesnį lygį. Vedų raštai yra nepaprastai plačios apimties ir juos reikia studijuoti. Tokia yra kalbos askezė.

Mali by sme hovoriť tak, aby sme nerozrušovali myseľ druhých. Pochopiteľne, učiteľ môže povedať pravdu svojím žiakom, ale nemal by hovoriť k ostatným, ktorý nie sú jeho žiakmi, ak by ich tým mal rozrušiť v mysli. To sa nazýva ukáznenosť reči. Okrem toho človek nemá hovoriť hlúposti. Ak hovorí o duchovných záležitostiach, jeho slova musia byť podložená písmami. Aby podložil to, o čom hovorí mal by vzápätí citovať autoritatívne písma. Zároveň by mal hovoriť tak, aby bolo veľmi príjemné načúvať jeho slovám. Takými diskusiami môže najviac prispieť k povzneseniu a prospechu ľudskej spoločnosti. Existuje nevyčerpateľná zásoba vedskej literatúry, ktorú by sme mali študovať. To sa nazýva ukáznenosť reči.