TEXT 17
VERŠ 17
Tekstas
Verš
dhana-māna-madānvitāḥ
yajante nāma-yajñais te
dambhenāvidhi-pūrvakam
dhana-māna-madānvitāḥ
yajante nāma-yajñais te
dambhenāvidhi-pūrvakam
Synonyms
Synonyma
ātma-sambhāvitāḥ — samoľúbo; stabdhāḥ — pyšní; dhana-māna — bohatstvom a falošnou prestížou; mada — v ilúzii; anvitāḥ — posadnutí; yajante — vykonávajú obete; nāma — len pre meno; yajñaiḥ — obete; te — oni; dambhena — z pýchy; avidhi-pūrvakam — nehľadiac na pravidlá a príkazy.
Translation
Překlad
Patenkinti savimi begėdžiai, apgauti turtų ir netikro prestižo, jie kartais iš puikybės vien dėl akių aukoja aukas, nesilaikydami jokių taisyklių.
Samoľúbi a večne nadutí, opojení bohatstvom a falošnou prestížou, nehľadiac na pravidlá a predpisy, vykonávajú z času na čas obete len pre dobrú povesť.
Purport
Význam
KOMENTARAS: Laikydami save pasaulio centru ir nepaisydami jokių autoritetų bei šventraščių, demoniški žmonės kartais atlieka vadinamąsias religines arba aukojimo apeigas. Nepripažindami jokių autoritetų, jie elgiasi labai iššaukiančiai. Dėl to kalta iliuzija, kurią gimdo turtų kaupimas ir netikras prestižas. Kartais tokie demonai imasi pamokslautojų vaidmens, klaidina žmones ir pagarsėja kaip religijos reformatoriai arba kaip Dievo inkarnacijos. Jie dėl akių atnašauja aukas arba garbina pusdievius, ar net išgalvoja savo pačių Dievą. Minia paskelbia tokį apsišaukėlį Dievu ir ima jį garbinti. Kvailiai jį laiko labai religingu ir dideliu dvasinio mokslo žinovu. O jis, apsirengęs rūbais, kuriais rengiasi davusieji atsižadėjimo įžadus, krečia visokiausias kvailystes. Tikrasis atsižadėjimas reikalauja laikytis daugybės apribojimų, tačiau demonai nė nemano jų laikytis. Jie galvoja, kad žmogus gali eiti bet kokiu savo paties išgalvotu keliu, ir kad bendro, visiems nustatyto kelio nėra. Šiame posme ypač pabrėžiamas žodis avidhi-pūrvakam, reiškiantis taisyklių ignoravimą. Tokios yra neišvengiamos neišmanymo ir iliuzijos pasekmės.
Démonskí ľudia niekedy vykonávajú takzvané náboženské rituály, a to bez sebamenšieho ohľadu na autoritu alebo písma, považujúc ich za najlepšie na svete. Keďže neuznávajú nijakú autoritu, sú veľmi nadutí. Je to vďaka ilúzii, ktorá hrozí pri hromadení bohatstva a falošnej prestíže. Títo démoni sa niekedy vydávajú za kazateľov, zvedú ľudí a stanú sa známymi náboženskými reformátormi alebo „inkarnáciami Boha“. Predstierajú vykonávanie obetí a uctievanie polobohov alebo si vytvoria vlastného „Boha“. Obyčajní ľudia ich uznávajú ako Boha, uctievajú ich a s detinskou naivitou ich považujú za znalcov náboženských zásad a duchovného poznania. Obliekajú sa do rúcha človeka žijúceho životom odriekania a v tomto rúchu sa potom oddávajú všelijakým hlúpostiam. V skutočnosti však musí ten, kto sa zriekol sveta, konať podľa mnohých usmernení. O tie sa však démoni nestarajú. Sú presvedčení, že každá cesta, ktorú si človek zvolí, je rovnako dobrá. Neveria, že jestvuje predpísaná cesta, ktorou sa majú vydať. Slová avidhi-pūrvakam (opovrhovanie príkazmi a pravidlami) majú v tomto verši veľký význam. Opovrhovanie danými pravidlami pochádza z nevedomosti a ilúzie.