VIENUOLIKTAS SKYRIUS
KAPITOLA JEDENÁSTA
Visatos pavidalas
Vesmírna podoba
- TEXT 1:
- Arjuna tarė: Dabar, kai išklausiau Tavo maloningus pamokymus apie pačius slaptingiausius dvasinius dalykus, mane apėmusi iliuzija išsisklaidė.
- VERŠ 1:
- Arjuna riekol: „Vypočul som si Tvoje pokyny týkajúce sa týchto najdôvernejších duchovných záležitostí, o ktorých si ma tak láskavo poučil, a moja ilúzia sa rozptýlila.
- TEXT 2:
- O lotosaaki, aš išklausiau išsamų Tavo aiškinimą apie tai, kaip atsiranda ir išnyksta visos gyvosios esybės ir suvokiau Tavo neišsenkančią didybę.
- VERŠ 2:
- Ó, Pane s lotosovými očami, od Teba som sa podrobne dozvedel o vzniku a zániku všetkých živých tvorov a uvedomil som si Tvoju bezmedznú moc.
- TEXT 3:
- O didžiausias iš visų asmenybių, o aukščiausias pavidale, nors priešais regiu Tave tokį, koks esi ir kaip Pats Save apibūdinai, norėčiau pamatyti, koks įžengei į šį kosminį pasaulį. Noriu išvysti šį Tavo pavidalą.
- VERŠ 3:
- Ó, najmocnejší zo všetkých osobností, ó, Najvyšší Pane, hoci Ťa tu teraz pred sebou vidím v Tvojom skutočnom postavení, tak, ako popisuješ sám Seba, chcel by som vidieť, ako vstupuješ do tohoto vesmírneho prejavu. Túžim uzrieť túto Tvoju podobu.
- TEXT 4:
- Jei manai, kad galiu regėti Tavo kosminį pavidalą, o mano Viešpatie, o visų mistinių jėgų valdove, būk maloningas, parodyk man tą beribį visatos „Aš“.
- VERŠ 4:
- Ó, môj Pane, vládca všetkých mystických síl, ak si myslíš, že som schopný uzrieť Tvoju vesmírnu podobu, odhaľ mi láskavo Svoje nekonečné všeprestupujúce Ja.“
- TEXT 5:
- Aukščiausiasis Dievo Asmuo tarė: Mano brangus Arjuna, o Pṛthos sūnau, regėk Mano didybę – šimtus tūkstančių įvairiausių daugiaspalvių dieviškų pavidalų.
- VERŠ 5:
- Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Môj milý Arjuna, ó, syn Pṛthy, pohľaď na Moju vznešenosť, ktorá má státisíce rôznorodých a rôznofarebných božských tvarov.
- TEXT 6:
- O geriausias iš Bhāratų, žvelk į įvairiausias Ādityų, Vasu, Rudrų, Aśvini- kumārų ir kitų pusdievių apraiškas. Žvelk į daugybę stebuklingų niekieno negirdėtų ir neregėtų dalykų.
- VERŠ 6:
- Ó, najlepší z Bharatovcov, pohľaď na rôzne prejavy Ādityov, Vasuov, Rudrov, Aśvinī-kumārov a všetkých ďalších polobohov. Pohľaď na tieto obdivuhodné rozmanitosti, ktoré ešte nikto nikdy neuzrel a ani o nich nepočul.
- TEXT 7:
- O Arjuna, šiame Mano kūne tu tuojau pat išvysi visa, ką tik nori! Visatos pavidalas parodys tau visa tai, ką panorėsi išvysti ne tik dabar, bet ir ateityje. Visa – ir tai, kas juda, ir tai, kas nejuda – yra štai čia, vienoje vietoje.
- VERŠ 7:
- Ó, Arjuna, všetko, čo si želáš uzrieť, môžeš teraz zhliadnuť v Mojom tele! Táto vesmírna podoba ti môže zjaviť všetko, čo si želáš uzrieť dnes, ako aj to, čo by si si mohol želať uzrieť v budúcnosti. Všetko — pohyblivé i nehybné — je teraz na jednom mieste.
- TEXT 9:
- Sañjaya said: O King, having spoken thus, the Supreme Lord of all mystic power, the Personality of Godhead, displayed His universal form to Arjuna.
- VERŠ 9:
- Sañjaya riekol: „Ó, kráľ, po týchto slovách vyjavil Hari, Najvyšší Pán všetkých mystických síl, Božská Osobnosť, Arjunovi Svoju vesmírnu podobu.
- TEXTS 10-11:
- Visatos pavidale Arjuna išvydo daugybę burnų, aibes akių ir begalę stebuklingų reginių! Viešpaties pavidalas buvo padabintas nežemiškais papuošalais. Jis laikė iškėlęs dieviškuosius ginklus ir vilkėjo dievišku rūbu, o kūnas, dvelkiantis įvairiausiais dieviškais aliejais, buvo padabintas įstabiausiomis girliandomis. Visa tai atrodė stebuklinga, švytėjo, neturėjo ribų, sklido į visas puses.
- VERŠ 10 – 11:
- V tejto vesmírnej podobe videl Arjuna nespočetne mnoho úst, nespočetne mnoho očí a nespočetne mnoho úžasných javov. Postava bola ozdobená mnohorakými nebeskými ornamentami a držala mnoho pozdvihnutých božských zbraní. Bola prekrásne ozdobená nebeskými girlandami, zahalená do božského šatu a pomazaná božskými vonnými olejami. Všetko bolo očarujúce, žiarivé, nekonečné a všeprestupujúce.
- TEXT 13:
- Tuo metu Viešpaties visatos pavidale Arjuna išvydo begalybę visatos skleidinių, sutelktų į vieną vietą, nors jų buvo tūkstančiai tūkstančių.
- VERŠ 13:
- V tej chvíli mohol Arjuna vo vesmírnej podobe Pána vidieť nekonečné vesmírne expanzie sústredené na jednom mieste a predsa rozdelené na státisíce.
- TEXT 14:
- Tuomet, suglumęs ir nustebęs, piestu stojusiais plaukais, Arjuna nulenkė galvą reikšdamas pagarbą ir sudėjęs rankas ėmė melstis Aukščiausiajam Viešpačiui.
- VERŠ 14:
- Potom naplnený úžasom a so zježenými vlasmi sklonil Arjuna hlavu na prejav úcty a so zopnutými rukami sa začal modliť k Najvyššiemu Pánovi.“
- TEXT 15:
- Arjuna tarė: Mano brangus Viešpatie Kṛṣṇa, Tavo kūne drauge regiu visus pusdievius ir kitas gyvąsias esybes. Matau lotoso žiede sėdintį Brahmą, regiu Viešpatį Śivą ir visus išminčius bei dieviškas gyvates.
- VERŠ 15:
- Arjuna riekol: „Môj drahý Kṛṣṇa, v Tvojom tele vidím všetkých polobohov a mnoho rôznych živých bytostí. Vidím Brahmu sediaceho na lotosovom kvete, Śivu a všetkých mudrcov a božských hadov.
- TEXT 16:
- O visatos Viešpatie, o visatos pavidale, Tavo kūne aš regiu daugybę rankų, pilvų, burnų ir akių – jos visur, ir nėra tam nei galo, nei krašto. Nematau Tavyje nei pabaigos, nei vidurio, nei pradžios.
- VERŠ 16:
- Ó, Pane vesmíru, ó, vesmírna podoba, v Tvojom tele vidím nespočetné množstvo rúk, brúch, úst a očí rozpínajúcich sa bezmedzne do všetkých strán. Nenachádzam v Tebe konca, stredu ani počiatku.
- TEXT 17:
- Sunku žvelgti į Tavo pavidalą, akinantis švytėjimas nuo jo sklinda į visas šalis, tarsi liepsnotų ugnis ar akinamai spindėtų saulė. Vis dėlto aš visur regiu tą žėrintį pavidalą, vainikuotą karūnomis, ginkluotą vėzdais ir diskais.
- VERŠ 17:
- Tvoju podobu, ozdobenú helmicami, kyjmi a diskami, možno sotva uzrieť, pretože na všetky strany šíri oslnivú svetelnú záplavu, pripomínajúcu planúci oheň alebo nezmerateľnú žiaru Slnka.
- TEXT 18:
- Tu – aukščiausias pažinimo tikslas. Tu – visos visatos pamatas. Tu esi neišsenkamas ir seniausias. Tu – Dievo Asmuo, amžinosios religijos globėjas. Tokia mano nuomonė.
- VERŠ 18:
- Si pôvodný najvyšší cieľ poznania. Si konečné miesto spočinutia celého vesmíru. Si nevyčerpateľný a najstarší. Si udržiavateľ odvekého náboženstva, večná Božská Osobnosť. To je môj názor.
- TEXT 19:
- Tu be pradžios, be vidurio ir be pabaigos. Beribė Tavo šlovė. Tavo rankų – nesuskaičiuojama daugybė, o saulė ir mėnuo – Tavo akys. Aš regiu iš Tavo burnos plūstančią liepsną ir matau kaip Savo spinduliais Tu degini visą visatą.
- VERŠ 19:
- Si bez počiatku, stredu či konca. Tvoja sláva je nekonečná. Máš nespočetne mnoho rúk, a Slnko a Mesiac sú Tvoje oči. Vidím Ťa s planúcim ohňom vychádzajúcim z Tvojich úst, spaľujúceho celý tento vesmír Tvojím vlastným jasom.
- TEXT 20:
- Nors esi vienas, Savimi Tu užpildai dangų, planetas ir visą erdvę. O didysis, išvydus stebuklingą ir siaubingą Tavo pavidalą, visose planetų sistemose kyla sąmyšis.
- VERŠ 20:
- Hoci si jediný, prestupuješ nebo a planéty i celý priestor medzi nimi. Ó, Vznešený, všetky tri svety sa chvejú pri pohľade na Tvoju ohromujúcu úžasnú podobu.
- TEXT 21:
- Pusdievių pulkai lenkiasi Tau ir į Tave sueina. Kai kurie jų labai išsigandę sudėtomis rankomis meldžiasi Tau. Giedodami Vedų himnus ir šaukdami „Ramybės! Ramybės!“ Tau meldžiasi pulkai didžių išminčių ir tobulų būtybių.
- VERŠ 21:
- Zástupy polobohov sa Ti odovzdávajú a vstupujú do Teba. Niektorí z nich sa ustrašene a so zopnutými rukami modlia. Zástupy veľkých svätcov a dokonalých bytostí sa k Tebe modlia a prevolávajú Ti na slávu vedskymi hymnami.
- TEXT 22:
- Įvairiausi Viešpaties Śivos pasireiškimai, Ādityos, Vasu, Sādhyos, Viśvedevos, abu Aśviai, Marutai, protėviai, Gandharvai, Yakṣai, Asurai ir tobulieji pusdieviai žvelgia į Tave apstulbę.
- VERŠ 22:
- Rudrovia, Ādityovia, Vasuovia, Sādhyovia, Viśvedevovia a obaja Aśvīnovia, Marutovia, prapredkovia, Gandharvovia, Yakṣovia, Asurovia a dokonalí polobohovia — tí všetci na Teba hľadia s úžasom.
- TEXT 23:
- O tvirtaranki, daugybės didingojo Tavo pavidalo veidų, akių, rankų, šlaunų, kojų, pilvų ir Tavo baisių dantų vaizdas sukėlė sąmyšį visose planetose, sunerimo visi jose viešpataujantys pusdieviai. Man irgi neramu.
- VERŠ 23:
- Ó, Pane mocných paží, všetky planéty a ich polobohovia sa chvejú pri pohľade na Tvoju úžasnú podobu s mnohými tvárami, očami, rukami, stehnami, nohami, bruchami a hrozivými tesákmi, a tak ako oni som zmätený aj ja.
- TEXT 24:
- O visa persmelkiantis Viṣṇu, regiu Tave siekiantį dangų ir švytintį visomis spalvomis. Matau Tavo praviras burnas, didžiules spindinčias Tavo akis, ir iš siaubo temsta mano protas. Negaliu daugiau išlaikyti tvirtybės bei dvasios pusiausvyros.
- VERŠ 24:
- Ó, všadeprítomný Viṣṇu, keď vidím, ako sa Svojimi mnohorakými žiarivými farbami dotýkaš nebies, keď vidím Tvoje otvorené ústa a obrovské planúce oči, moja myseľ je rozrušená strachom. Celý sa trasiem a v hlbinách duše nemôžem nájsť pokoj.
- TEXT 25:
- O visų viešpačių Viešpatie, o pasaulių prieglobsti, būk man maloningas. Regėdamas liepsnojančius, mirtimi dvelkiančius Tavo veidus ir siaubingus dantis, prarandu pusiausvyrą. Aš visiškai sutrikęs.
- VERŠ 25:
- Ó, Pane pánov, ó, útočisko svetov, prosím, zmiluj sa nado mnou. Nenachádzam pokoj, keď vidím Tvoje žeravé, smrti podobné tváre a hrozivé tesáky. Som načisto zmätený.
- TEXTS 26-27:
- Visi Dhṛtarāṣṭros sūnūs ir jų pusėje kovojantys karaliai, taip pat Bhīṣma, Droṇa, Karṇa ir visi mūsų vyriausieji kariai lekia į siaubingas Tavo burnas. Kai kuriuos jų, sumaitotomis galvomis, matau įstrigusius tarp Tavo dantų.
- VERŠE 26 – 27:
- Všetci Dhṛtarāṣṭrovi synovia spolu so svojimi spojeneckými kráľmi, ako aj Bhīṣma, Droṇa a Karṇa a všetci naši vojvodcovia sa rútia do Tvojich hrôzostrašných úst. Niektorých z nich vidím zovretých v Tvojich zuboch, s rozbitými hlavami.
- TEXT 30:
- O Viṣṇu, matau, kaip Tu liepsnojančiomis burnomis iš visų pusių ryji žmones. Savo švytėjimu Tu užlieji visatą, ir baisūs deginantys spinduliai sklinda iš Tavęs.
- VERŠ 30:
- Ó, Viṣṇu, vidím, ako na všetkých stranách pohlcuješ ľudstvo a olizuješ ho plameňmi Svojich úst. Tvoje lúče pokrývajú celý vesmír, ktorý spaľuješ Svojou hrozivou žiarou.
- TEXT 31:
- O viešpačių Viešpatie, gąsdinantis Savo išvaizda, pasakyk man, kas esi. Pagarbiai Tau lenkiuosi, būk maloningas man. Tu – pirminis Viešpats. Aš noriu Tave pažinti, nes nesuprantu Tavo misijos.
- VERŠ 31:
- Ó, Pane všetkých polobohov, prosím, povedz mi, kto si v tejto hrozivej podobe? Znovu a znovu sa Ti klaniam, prosím, zmiluj sa nado mnou. Si prvotný Pán. Chcel by som Ťa poznať, pretože nechápem Tvoje poslanie.“
- TEXT 32:
- Aukščiausiasis Dievo Asmuo tarė: Aš – laikas, didysis pasaulių griovėjas, ir atėjau, kad sunaikinčiau visus žmones. Išskyrus jus [Pāṇḍavus], visi kariai iš abiejų pusių žus.
- VERŠ 32:
- Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Som čas, veľký ničiteľ svetov, a prišiel som, aby som pohltil všetkých ľudí. S výnimkou vás, Pāṇḍuovcov, budú všetci bojovníci na obidvoch stranách zabití.
- TEXT 33:
- Tad pakilki. Ruoškis kovoti ir laimėti šlovę. Nugalėk savo priešus ir džiaukis klestinčia karalyste. Mano sumanymu jie jau mirę, ir tu, o Savyasāci, tegali būti įrankiu šiame mūšyje.
- VERŠ 33:
- Preto povstaň. Priprav sa na boj a získaj slávu. Premôž svojich nepriateľov a užívaj si prekvitajúceho kráľovstva. Sám som ich už beztak zahubil, takže ty, ó, Savyasācīn, môžeš byť iba nástrojom v tomto boji.
- TEXT 34:
- Droṇą, Bhīṣmą, Jayadrathą, Karṇą bei kitus didžiuosius karžygius Aš jau sunaikinau. Todėl nukauk juos ir nesijaudink. Stok į kovą ir mūšyje sutriuškinsi savo priešus.
- VERŠ 34:
- Droṇu, Bhīṣmu, Karṇu a iných veľkých bojovníkov som už zahubil. Preto ich bez obáv zabi. Jednoducho bojuj a v boji protivníka porazíš.“
- TEXT 35:
- Sañjaya tarė Dhṛtarāṣṭrai: O valdove, išgirdęs šiuos Aukščiausiojo Dievo Asmens žodžius, Arjuna, visas virpėdamas iš baimės, sudėjęs rankas vis lenkėsi Viešpačiui Kṛṣṇai ir pagaliau virpančiu balsu prabilo.
- VERŠ 35:
- Sañjaya riekol Dhṛtarāṣṭrovi: „Ó, kráľ, keď si trasúci sa Arjuna vypočul tieto slová Najvyššej Božskej Osobnosti, opätovne sa klaňal so zopnutými rukami. Bázlivo a so zalknutým hlasom oslovil Kṛṣṇu.“
- TEXT 36:
- Arjuna tarė: O juslių valdove, išgirdęs Tavo vardą, džiūgauja pasaulis, kiekvienas žavisi Tavimi. Nors tobulos būtybės pagarbiai Tau lenkiasi, demonai Tavęs bijo ir bėga į šalis. Taip ir turi būti.
- VERŠ 36:
- Arjuna riekol: „Ó, Pane všetkých zmyslov, svet sa naplní radosťou, keď začuje Tvoje meno, a všetci sú k Tebe priťahovaní. Dokonalé bytosti Ti prejavujú úctu, zatiaľ čo démoni sa zo strachu pred Tebou rozpŕchnu na všetky strany. Všetko je, ako má byť.
- TEXT 37:
- O didysis, didingesnis ir už Brahmą, Tu – pirminis kūrėjas, tad kodėl jie neturėtų Tau pagarbiai lenktis? O beribi, dievų Dieve, visatos prieglobsti! Tu – neišsenkanti versmė, visų priežasčių priežastis, Tu transcendentalus šiai materialiai kūrinijai.
- VERŠ 37:
- Ó, Všemocný, ktorý prevyšuješ i Brahmu, si pôvodný stvoriteľ. Ó, nekonečný, niet dôvodu, prečo by Ťa neuctievali. Ó, Bože bohov, útočisko vesmíru! Si príčinnou všetkých príčin, Si nepremožiteľný zdroj, transcendentálny voči tomuto hmotnému stvoreniu.
- TEXT 38:
- Tu – pirminis Dievo Asmuo, seniausiasis, galutinė išreikšto kosminio pasaulio prieglauda. Tu žinai viską ir esi viso pažinimo objektas. Tu – aukščiausias prieglobstis, iškilęs virš materialiųjų guṇų. O beribi pavidale! Tu persmelki visą kosminį pasaulį.
- VERŠ 38:
- Si pôvodná Božská Osobnosť, Si najstaršie, zvrchované miesto spočinutia tohoto vesmírneho stvorenia. Si znalcom všetkého a si všetkým, čo je možné poznať. Si najvyšším útočiskom nad hmotnými kvalitami. Ó, nekonečná podoba! Celé toto vesmírne stvorenie je prestúpené Tebou.
- TEXT 39:
- Tu – oras, Tu – aukščiausias valdovas! Tu – ugnis, vanduo ir mėnulis! Tu – Brahmā, pirmoji gyvoji būtybė, Tu – prosenelis. Todėl pagarbiai lenkiuosi Tau tūkstančius kartų, ir dar, ir dar.
- VERŠ 39:
- Si vzduch a zvrchovaný vládca! Si oheň, voda a si Mesiac! Si Brahmā, prvá živá bytosť, a si praotec všetkých tvorov. Preto sa Ti znovu a znovu tisíckrát úctivo klaniam!
- TEXT 40:
- Lenkiuosi Tau iš priekio, iš nugaros ir iš visų pusių! O nevaržoma galybe, Tu – beribės stiprybės valdovas! Tu persmelki viską ir todėl Tu – viskas.
- VERŠ 40:
- Klaniam sa Ti spredu, zozadu a zo všetkých strán! Ó, bezmedzná moc, si pánom všetkých nekonečných síl. Si všeprenikajúci, a preto si všetkým.
- TEXTS 41-42:
- Matydamas Tavyje savo draugą ir Tavo šlovės nepažinęs, aš neapdairiai sakydavau Tau: „O Kṛṣṇa“, „O Yādava“, „O mano bičiuli“. Prašau atleisti visą tai, ką praradęs protą ar iš meilės padariau. Daugybę kartų įžeidžiau Tave juokaudamas, kai ilsėjomės ar tuo pačiu guoliu dalijomės, sėdėjome kartu ar valgėme, kartais dviese, o kartais ir tarp daugelio draugų. O Patikimasis, prašau, atleisk visus mano įžeidimus.
- VERŠ 41 – 42:
- Považoval som Ťa za svojho priateľa a zavše som Ťa ľahkovážne oslovil „ó, Kṛṣṇa“, „ó, Yādava“, „môj priateľ“, nepoznajúc Tvoju skutočnú slávu. Prosím, odpusť mi všetko, čoho som sa voči Tebe dopustil z ľahkovážnosti alebo z lásky. Zavše som bol k Tebe nezdvorilý, keď sme spolu žartovali počas odpočinku, keď sme ležali na jednej posteli, sedeli či jedli, či už osamote alebo v spoločnosti priateľov. Odpusť mi, prosím, všetky moje priestupky, ó, nekonečný.
- TEXT 43:
- Tu – viso kosminio pasaulio, viso to, kas juda ir nejuda, tėvas. Tu – jo garbinamas vadovas, vyriausias dvasinis mokytojas. Nėra Tau lygių ir niekas negali Tau prilygti. Tad ar gali būti kas nors didingesnis už Tave trijuose pasauliuose, o neaprėpiamos galios Viešpatie?
- VERŠ 43:
- Si otcom celého vesmírneho stvorenia, pohyblivého i nehybného. Si jeho úctyhodným Pánom a najväčším duchovným učiteľom. Nikto sa Ti nevyrovná a nik nemôže byť ako Ty. Ako by Ťa niekto v týchto troch svetoch mohol prekonať, ó, Pane s nesmiernou mocou?
- TEXT 44:
- Tu Aukščiausiasis Viešpats, ir kiekviena gyvoji būtybė turi garbinti Tave. Todėl krentu Tau po kojų išreikšti pagarbą ir meldžiu Tavo malonės. Kaip tėvas pakenčia sūnaus įžūlumą, kaip draugas atleidžia draugui akiplėšiškumą, kaip vyras pakenčia žmonos familiarumą, taip meldžiu atleisti tai, ką galėjau bloga Tau padaryti.
- VERŠ 44:
- Si úctyhodný Najvyšší Pán, uctievaný všetkými živými tvormi. Padám pred Tebou na zem, aby som Ti vyjadril svoju hlbokú úctu a požiadal Ťa o milosť. Prosím, odpusť mi všetko, čoho som sa voči Tebe dopustil a buď ku mne zhovievavý, tak ako je zhovievavý otec k nehanebnému synovi, priateľ k bezočivosti priateľa, či žena k dôvernosti svojho muža.
- TEXT 45:
- Aš džiaugiuosi išvydęs niekada anksčiau neregėtą visatos pavidalą, tačiau tuo pat metu mano protą kausto ir baimė. Todėl, o viešpačių Viešpatie, o visatos prieglobsti, būk man maloningas ir vėl apreikški Savąjį Dievo Asmens pavidalą.
- VERŠ 45:
- Pociťujem radosť pri pohľade na túto vesmírnu podobu, ktorú som nikdy predtým nevidel, no moja myseľ sa chveje bázňou. Preto Ťa prosím, zľutuj sa nado mnou a ukáž sa mi znovu vo Svojej podobe ako Najvyššia Božská Osobnosť, ó, Pane všetkých polobohov, ó, útočisko vesmíru.
- TEXT 46:
- O visatos pavidale, o tūkstantranki Viešpatie, aš noriu regėti Tave keturrankį su šalmu ant galvos, su vėzdu, disku, kriaukle ir lotoso žiedu rankose. Trokštu išvysti Tave tokį.
- VERŠ 46:
- Ó, vesmírna podoba, ó, tisícruký Pane, zjav sa mi, prosím, s korunou na hlave, s kyjom, diskom, lastúrou a lotosovým kvetom vo Svojich rukách. Túžim uzrieť túto Tvoju štvorrukú podobu.“
- TEXT 47:
- Aukščiausiasis Dievo Asmuo tarė: Mano brangus Arjuna, pasitelkęs Savo vidinę galią, su džiaugsmu atskleidžiau tau aukščiausią materialiame pasaulyje visatos pavidalą. Iki šiol niekas neregėjo šio pirminio, beribio ir akinamai spindinčio pavidalo.
- VERŠ 47:
- Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Môj milý Arjuna, s radosťou som ti Svojou vnútornou energiou zjavil najvyššiu vesmírnu podobu hmotného sveta, prvotnú, nekonečnú a žiarivú podobu, ktorú okrem teba nikto nikdy neuzrel.
- TEXT 48:
- O geriausias Kuru dinastijos kary, dar niekas niekada iki tavęs neregėjo šio Mano visatos pavidalo, nes šį Mano pavidalą pamatyti materialiame pasaulyje neįmanoma nei studijuojant Vedas, nei aukojant aukas ar teikiant labdarą, nei atliekant doringus darbus ar rūsčias askezes.
- VERŠ 48:
- Ó, najudatnejší z Kuruovských bojovníkov, pred tebou túto vesmírnu podobu ešte nikto nikdy neuzrel. V hmotnom svete ju nikto nemôže uzrieť štúdiom Ved, dobročinnosťou, vykonávaním obetí, zbožných skutkov ani pokáním.
- TEXT 49:
- Regėdamas Mane tokį siaubingą, suglumai ir pasimetei. Tebūnie tam galas. Mano bhakte, užmirški bet kokią baimę ir nurimusiu protu žvelk į tavo taip trokštamą pavidalą.
- VERŠ 49:
- Nenechám ťa viac znepokojovať a rozrušovať sa pohľadom na túto Moju desivú podobu. Ó, môj oddaný, nedaj sa viac ničím zmiasť. S pokojnou mysľou sa teraz môžeš pozrieť na podobu, po ktorej túžiš.“
- TEXT 50:
- Sañjaya tarė Dhṛtarāṣṭrai: Taip pasakęs Arjunai Aukščiausiasis Dievo Asmuo, Kṛṣṇa, atskleidė Savo tikrą keturrankį pavidalą, o paskui pasirodė Savo dvirankiu pavidalu, padrąsindamas nusigandusį Arjuną.
- VERŠ 50:
- Sañjaya riekol Dhṛtarāṣṭrovi: „Keď Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, takto prihovoril k Arjunovi, opäť prijal Svoju skutočnú štvorrukú podobu a aby uspokojil zmäteného Arjunu, ukázal sa mu nakoniec vo Svojej dvojrukej podobe.“
- TEXT 51:
- Išvydęs Kṛṣṇą pirminiu Jo pavidalu, Arjuna tarė: O Janārdana, regėdamas Tave nuostabios žmogaus išvaizdos, atgavau dvasios ramybę ir atsitokėjau.
- VERŠ 51:
- Keď Arjuna uzrel Kṛṣṇu v Jeho pôvodnej podobe riekol: „Ó, Janārdana, pri pohľade na Tvoju prekrásnu ľudskú podobu sa moja myseľ opäť upokojila a vraciam sa do svojej pôvodnej prirodzenosti.“
- TEXT 52:
- Aukščiausiasis Dievo Asmuo tarė: Mano brangus Arjuna, labai sunku išvysti šį Mano pavidalą, kurį tu dabar regi. Net ir pusdieviai visada ieško galimybės pamatyti tą artimą širdžiai pavidalą.
- VERŠ 52:
- Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Môj drahý Arjuna, je veľmi ťažké uzrieť podobu, na ktorú sa práve pozeráš. Dokonca aj polobohovia neustále túžia uzrieť túto tak milú podobu.
- TEXT 53:
- Pavidalo, kurį dabar regi transcendentinėmis akimis, neįmanoma suvokti vien studijuojant Vedas ar atliekant rūsčias askezes, teikiant labdarą ar garbinimu. Tai ne tos priemonės, kurios padėtų išvysti Mane tokį, koks Aš esu.
- VERŠ 53:
- Táto podoba, ktorú vidíš svojimi transcendentálnymi očami, nemôže byť pochopená prostým štúdiom Ved, tvrdým pokáním, dobročinnosťou ba ani uctievaním. Týmito spôsobmi ma nikto nemôže uzrieť takého, aký Som.
- TEXT 54:
- Mano brangus Arjuna, tiktai su pasiaukojimu tarnaujant Man ir į nieką kitą nenukrypstant, galima pažinti Mane tokį, koks stoviu priešais tave, ir tiesiogiai Mane išvysti. Tik taip galima atskleisti Mano pažinimo paslaptį.
- VERŠ 54:
- Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť.
- TEXT 55:
- Mano brangus Arjuna, kas tyrai atlieka pasiaukojimo tarnystę Man, kas nesusitepęs karmine veikla bei spekuliatyviais samprotavimais, kas darbuojasi Man, kam Aš esu aukščiausias gyvenimo tikslas ir kas yra draugiškas visoms gyvosioms būtybėms, tas tikrai ateina pas Mane.
- VERŠ 55:
- Môj milý Arjuna, kto Mi slúži s čistou oddanosťou, kto je zbavený mentálnych špekulácií a nečistoty plodonosných činov, kto pre Mňa jedná, považuje Ma za svoj najvyšší cieľ a je priateľský ku všetkým živým tvorom, ten ku Mne určite dospeje.“