TEXT 54

VERŠ 54

Tekstas

Verš

bhaktyā tv ananyayā śakya
aham evaṁ-vidho ’rjuna
jñātuṁ draṣṭuṁ ca tattvena
praveṣṭuṁ ca paran-tapa

Synonyms

Synonyma

bhaktyā — pasiaukojimo tarnystės dėka; tu — tačiau; ananyayā — neužterštos karmine veikla ar spekuliatyviu pažinimu; śakyaḥ — galimas; aham — Aš; evam-vidhaḥ — kaip šis; arjuna — o Arjuna; jñātum — pažinti; draṣṭum — pamatyti; ca — ir; tattvena — iš tiesų; praveṣṭum — patekti į; ca — taip pat; parantapa — o priešų baudėjau.

bhaktyā — čistou oddanou službou; tu — ale; ananyayā — bez toho, aby bol zapletený v plodonosných činnostiach alebo špekulatívnom poznaní; śakyaḥ — možné; aham — Ja; evam-vidhaḥ — takto; arjuna — ó, Arjuna; jñātum — vedieť; draṣṭum — vidieť; ca — a; tattvena — pravdivo; praveṣṭum — vstúpiť; ca — i; parantapa — ó, bojovník mocných paží.

Translation

Překlad

Mano brangus Arjuna, tiktai su pasiaukojimu tarnaujant Man ir į nieką kitą nenukrypstant, galima pažinti Mane tokį, koks stoviu priešais tave, ir tiesiogiai Mane išvysti. Tik taip galima atskleisti Mano pažinimo paslaptį.

Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Suvokti Kṛṣṇą galima tiktai su pasiaukojimu Jam tarnaujant ir į nieką kitą nenukrypstant. Šiame posme Jis Pats aiškiai išsako tą mintį, kad neturintys įgaliojimų komentatoriai, kurie bando suvokti „Bhagavad-gītą“ spekuliatyviais samprotavimais, žinotų tuščiai gaištą laiką. Niekas negali suvokti Kṛṣṇos ar to, kaip Jis, apsireiškęs Savo tėvams keturrankiu pavidalu, netrukus atsimainė į dvirankį. Neįmanoma to suvokti studijuojant Vedas arba filosofuojant. Todėl čia aiškiai sakoma, kad niekas negali Jo pamatyti arba suvokti tuos dalykus. Tačiau turintys didžiulę patirtį Vedų literatūros tyrinėtojai labai daug sužino apie Kṛṣṇą iš Vedų raštų. Autoritetingoje literatūroje pateikta daug taisyklių, ir kas nori suprasti Kṛṣṇą, turi jų laikytis. Rūsti askezė gali būti atliekama pagal tas taisykles. Pavyzdžiui, galima pasninkauti per Janmāṣṭamį (Kṛṣṇos apsireiškimo dieną) ir per Ekādaśį (vienuoliktą dieną po mėnulio jaunaties ir vienuoliktą dieną po mėnulio pilnaties). Kalbant apie šalpą, aišku, kad ji skirtina Kṛṣṇos bhaktams, pasiaukojamai Jam tarnaujantiems ir skleidžiantiems Kṛṣṇos filosofiją arba Kṛṣṇos sąmonę visame pasaulyje. Kṛṣṇos sąmonė – tai žmonijos palaiminimas. Rūpa Gosvāmis pripažino Viešpatį Caitanyą pačia labdaringiausia asmenybe, nes Jis dosniai dalijo žmonėms meilę Kṛṣṇai, kurią taip sunku pelnyti. Taigi jei žmogus aukoja tam tikrą pinigų sumą Kṛṣṇos sąmonę skleidžiantiems žmonėms, jo teikiama labdara, skirta Kṛṣṇos sąmonei skleisti, yra didžiausia pasaulyje. Kai žmogus garbina Dievą pagal garbinimo šventykloje reikalavimus (Indijos šventyklose visada stovi kokia nors skulptūra – dažniausiai Viṣṇu ar Kṛṣṇos), tai šitaip pagerbdamas ir šlovindamas Aukščiausiąjį Dievo Asmenį, jis gauna galimybę tobulėti. Pradedantiems pasiaukojimo Viešpačiui tarnystę garbinimas šventykloje itin svarbus. Apie tai liudija ir Vedų raštai („Śvetāśvatara Upaniṣada“ 6.23):

Kṛṣṇu môžeme pochopiť jedine čistou oddanou službou a nijak inak. V tomto verši Kṛṣṇa dôrazne varuje, aby si neoprávnený komentátori, ktorí sa snažia porozumieť Bhagavad-gīte špekulatívnou metódou, uvedomili, že zbytočne maria čas. Nik nemôže pochopiť Kṛṣṇu, alebo to, ako sa zjavil Svojím rodičom v štvorrukej podobe a ako sa v zápätí premenil na batoľa s dvoma rukami. Týmto veciam je veľmi ťažké porozumieť štúdiom Ved alebo filozofickou špekuláciou. Preto sa v tomto verši jasne hovorí, že nikto Ho nemôže uzrieť alebo porozumieť týmto záležitostiam. Naopak, tí, ktorí veľmi pozorne preštudovali Vedy, sa z týchto písiem môžu naučiť chápať Kṛṣṇu v Jeho mnohorakých aspektoch. Jestvuje toľko pravidiel a pokynov, a ak chce niekto poznať Kṛṣṇu, musí dodržiavať zásady popísané v autoritatívnych písmach. Jednou z týchto zásad je napríklad konať určité pokánie. Dodržiavanie pôstu na Janmāṣtamī, deň Kṛṣṇových narodenín a Ekādaśī (jedenásty deň po splne a nove) je súčasťou takéhoto odriekania. Čo sa týka dobročinnosti, je zrejmé, že má byť venovaná Kṛṣṇovým oddaným, ktorý sú zapojení do oddanej služby, aby šírili filozofiu o Kṛṣṇovi po celom svete, to je skutočný dar ľudstvu. Ak niekto daruje časť svojho zárobku ľuďom, ktorí sa snažia rozširovať vedu o Kṛṣṇovi, potom je taký dar najväčším dobrodením na svete. Rūpa Gosvāmī velebil Śrī Caitanyu Mahāprabhua ako najštedrejšiu osobnosť, pretože slobodne rozdával lásku ku Kṛṣṇovi, ktorú získať nie je vôbec ľahké. Človek sa môže stať úspešným, ak nasleduje zásady určené pre bohoslužby v chrámoch (v indických chrámoch môžeme nájsť vždy nejaké Božstvo Viṣṇua alebo Kṛṣṇu). Je to možnosť ako dosiahnuť pokrok jednoducho tým, že sa klaniame Najvyššiemu Pánovi. Pre začiatočníkov v oddanej službe je uctievanie v chrámoch veľmi dôležité. To je potvrdené vo vedskych písmach (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.23):

yasya deve parā bhaktir
yathā deve tathā gurau
tasyaite kathitā hy arthāḥ
prakāśante mahātmanaḥ

Kas beatodairiškai atsidavė Aukščiausiajam Viešpačiui ir kam vadovauja dvasinis mokytojas, kuriuo jis taip pat šventai tiki, tas per apreiškimą gali išvysti Aukščiausiąjį Dievo Asmenį. Kṛṣṇa spekuliatyviais samprotavimais nesuvokiamas. Kas nesimokė pas bona fide dvasinį mokytoją, tas net iš tolo nesuvoks Kṛṣṇos. Čia sąmoningai pavartotas žodis tu, kuris ir parodo, kad joks kitas Kṛṣṇos pažinimo būdas netinka, negali būti rekomenduojamas ir neatneš sėkmės.

Tomu, kto je plne odovzdaný Najvyššiemu Pánovi a vedený duchovným učiteľom, sa Najvyššia Božská Osobnosť čoskoro zjaví. Nik nemôže poznať Kṛṣṇu mentálnou špekuláciou. Človek, ktorý nie je osobne vedený a zdokonaľovaný pravým duchovným učiteľom, nemôže ani len začať chápať, kto je Kṛṣṇa. Slovo tu slúži špeciálne na zdôraznenie toho, že nijaká iná metóda nemôže byť odporúčaná, použiteľná alebo mať úspech vo vedomí Kṛṣṇu.

Kṛṣṇos asmeniškas dvirankis ir keturrankis pavidalai iš esmės skiriasi nuo Arjunai apreikšto laikino visatos pavidalo. Keturrankis Nārāyaṇos ir dvirankis Kṛṣṇos pavidalai yra amžini ir transcendentiniai, o Arjunai apreikštas visatos pavidalas – laikinas. Pats žodis su-durdarśam, kuris reiškia „sunku matyti“, pažymi, kad niekas anksčiau šio visatos pavidalo nebuvo matęs. Taip pat jis leidžia suprasti, kad nebuvo būtinybės apreikšti jį bhaktams. Tą pavidalą Kṛṣṇa apreiškė Arjunos prašomas, kad ateityje, kam nors pasiskelbus Dievo inkarnacija, žmonės galėtų pareikalauti, kad apsišaukėlis apreikštų visatos pavidalą.

Kṛṣṇove osobné podoby s dvoma alebo štyrmi rukami sa zjavne líšia od dočasnej vesmírnej podoby, ktorú zjavil Arjunovi. Podoba Kṛṣṇu s dvoma rukami a štvorruká podoba Nārāyaṇa sú večné a transcendentálne, zatiaľ čo vesmírna podoba, ktorú vidiel Arjuna, je dočasná. Slová su-durdarśam (ťažko viditeľný) poukazujú na to, že doposiaľ nebol dôvod túto podobu oddanému zjavovať. Kṛṣṇa ju manifestoval pred Arjunom na jeho vlastné prianie a preto v prípade potreby, keby sa v budúcnosti niekto vydával za inkarnáciu Boha, ľudia môžu takého človeka požiadať o to, aby ukázal svoju vesmírnu podobu.

Ankstesniame posme ne kartą vartotas žodis na pažymi, kad žmogui nederėtų labai didžiuotis akademiniu Vedų raštų išmanymu. Reikia įsijungti į pasiaukojimo tarnystę Kṛṣṇai ir tik tuomet galima mėginti rašyti „Bhagavad-gītos“ komentarus.

Opätovné použitie slova na v predchádzajúcom verši naznačuje, že nik by sa nemal pyšniť svojím akademickým vzdelaním. Musí začať oddane slúžiť Kṛṣṇovi. Až potom sa môže pokúsiť napísať komentár k Bhagavad-gīte.

Iš visatos pavidalo Kṛṣṇa atsimaino į keturrankį Nārāyaną, o po to įgauna Savo tikrąjį dvirankį pavidalą. Tai rodo, kad keturrankiai ir kiti pavidalai, minimi Vedų raštuose, yra pirminio dvirankio Kṛṣṇos skleidiniai. Jis – visų skleidinių šaltinis. Jis skiriasi net ir nuo šių pavidalų, nekalbant jau apie beasmenį aspektą. Apie keturrankius Kṛṣṇos pavidalus Vedose aiškiai pasakyta, kad net artimiausias Kṛṣṇai keturrankis Jo pavidalas – Mahā-Viṣṇu, gulintis kosmoso vandenyne ir įkvepiantis bei iškvepiantis aibes visatų, taip pat yra Aukščiausiojo Viešpaties ekspansija. „Brahma- saṁhitoje“ (5.48) sakoma:

Kṛṣṇa sa premenil z vesmírnej podoby do štvorrukej podoby Nārāyaṇa a nakoniec do Svojej pôvodnej dvojrukej podoby. To znamená, že ako štvorruká podoba, tak aj ostatné, o ktorých pojednáva vedska literatúra, pochádzajú z pôvodného dvojrukého Kṛṣṇu. On je pôvodcom všetkých emanácií. Štvorruké podoby sú Kṛṣṇovi najviac podobné, no napriek tomu sa od nich líši, nehovoriac už o Jeho neosobnom aspekte. Čo sa týka štvorrukých podôb Kṛṣṇu, jasne sa hovorí, že aj Kṛṣṇova štvorruká podoba, známa ako Mahā-Viṣṇu (ktorý leží v kozmickom oceáne, a vydychuje nespočetné vesmíry), je expanziou Najvyššieho Pána. V Brahma-saṁhite (5.48) sa píše:

yasyaika-niśvasita-kālam athāvalambya
jīvanti loma-vila-jā jagad-aṇḍa-nāthāḥ
viṣṇur mahān sa iha yasya kalā-viśeṣo
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

„Mahā-Viṣṇu, į kurį Jam alsuojant įeina ir išeina nesuskaičiuojama daugybė visatų, yra pilnutinė Kṛṣṇos ekspansija. Štai kodėl aš garbinu Govindą, Kṛṣṇą – visų priežasčių priežastį.“ Tad reikia garbinti asmenišką Kṛṣṇos pavidalą, kaip Aukščiausiąjį Dievo Asmenį, kupiną amžinos palaimos ir žinojimo. Jis – visų Viṣṇu, visų inkarnacijų šaltinis ir, „Bhagavad-gītos“ tvirtinimu, pirminis Aukščiausiasis Asmuo.

„Mahā-Viṣṇu, do ktorého vstupujú a z ktorého opäť emanujú všetky nekonečné vesmíry, jednoducho len skrze Jeho dych, je úplnou expanziou Kṛṣṇu. Preto uctievam Govindu, Kṛṣṇu, príčinu všetkých príčin.“ Mali by sme teda uctievať iba Kṛṣṇovu osobnú podobu — Najvyššiu Božskú Osobnosť, ktorá je večná, plná poznania a blaženosti. Kṛṣṇa je zdrojom všetkých foriem Viṣṇua a všetkých inkarnácií a je prvotnou Najvyššou Osobou, čo je potvrdené aj v Bhagavad-gīte.

Vedų raštuose („Gopāla-tāpanī Upaniṣada“ 1.1) randame šiuos žodžius:

Vo vedskej literatúre (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.1) môžeme nájsť nasledovný verš:

sac-cid-ānanda-rūpāya
kṛṣṇāyākliṣṭa-kāriṇe
namo vedānta-vedyāya
gurave buddhi-sākṣiṇe

„Pagarbiai lenkiuosi Kṛṣṇai, kurio pavidalas transcendentinis, palaimingas, amžinas ir kupinas žinojimo. Reiškiu Jam savo pagarbą, nes suprasti Jį – vadinasi, suprasti Vedas, todėl Jis – vyriausias dvasinis mokytojas.“ Toliau sakoma, kad: kṛṣṇo vai paramaṁ daivatam – „Kṛṣṇa – Aukščiausiasis Dievo Asmuo.“ („Gopāla-tāpanī Upaniṣada“ 1.3) Eko vaśī sarva-gaḥ kṛṣṇa īḍyaḥ: „Tiktai Kṛṣṇa yra Aukščiausiasis Dievo Asmuo, tasai, kurį reikia garbinti.“ Eko ‘pi san bahudhā yo ‘vabhāti: „Kṛṣṇa – vienas, tačiau sukuria nesuskaičiuojamą daugybę Savo formų ir inkarnacijų.“ („Gopāla- tāpanī Upaniṣada“ 1.21)

„Úctivo sa klaniam Kṛṣṇovi, ktorý má transcendentálnu podobu plnú poznania, večnosti a blaženosti. Vzdávam Mu svoju úctu, pretože poznať Kṛṣṇu znamená poznať Vedy. Preto Je najvyšším duchovným učiteľom. Ďalej sa hovorí: kṛṣṇo vai paramaṁ daivatam: „Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť.“ (Gopāla-tāpanī 1.3) Eko vaśī sarva-gaḥ kṛṣṇa īḍyaḥ: „Táto podoba, Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a preto je hodný úcty.“ Eko`pi san bahudhā yo ̀vabhāti: „Existuje iba jeden Kṛṣṇa, no prejavuje sa v nekonečne mnohých podobách a inkarnáciách.“ (Gopāla-tāpanī 1.21)

„Brahma-saṁhitoje“ (5.1) pasakyta:

V Brahma-saṁhite (5.1) sa hovorí:

īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ
sac-cid-ānanda-vigrahaḥ
anādir ādir govindaḥ
sarva-kāraṇa-kāraṇam

„Kṛṣṇa – Aukščiausiasis Dievo Asmuo, Jo kūnas amžinas, kupinas žinojimo ir palaimos. Jis neturi pradžios, nes Jis – visko pradžia. Jis yra visų priežasčių priežastis.“

„Najvyššia Božská Osobnosť je Kṛṣṇa, Govinda. Jeho telo je plné večnosti, poznania a blaženosti. Nemá počiatok, pretože On je počiatkom všetkého. Je príčinou všetkých príčin.“

Kitoje vietoje sakoma: yatrāvatīrṇaṁ kṛṣṇākhyaṁ paraṁ brahma narākṛti – „Aukščiausioji Absoliuti Tiesa yra asmuo. Jo vardas – Kṛṣṇa, ir kartais Jis nužengia į šią žemę.“ „Śrīmad-Bhāgavatam“ mes randame aprašytas visas Aukščiausiojo Dievo Asmens inkarnacijas ir jų sąraše minimas Kṛṣṇos vardas. Bet toliau sakoma, kad Kṛṣṇa – ne Dievo inkarnacija, o Patsai pirminis Aukščiausiasis Dievo Asmuo (ete cāṁśa-kalāḥ puṁsaḥ kṛṣṇas tu bhagavān svayam).

Na inom mieste sa zas hovorí: yatrāvatīrṇaṁ kṛṣṇākhyaṁ paraṁ brahma narākṛti: „Najvyššia Absolútna Pravda je osoba, nazýva sa Kṛṣṇa a niekedy zostupuje na Zem.“ V Śrīmad-Bhāgavatame takisto nájdeme popis rôznych inkarnácií Boha, medzi nimi nájdeme aj meno Kṛṣṇa. O kúsok ďalej sa však hovorí, že Kṛṣṇa nie je inkarnácia, ale pôvodná Najvyššia Božská Osobnosť (ete cāṁśa-kalāḥ puṁsaḥ kṛṣṇas tu bhagavān svayam).

„Bhagavad-gītoje“ Viešpats taip pat sako: mattaḥ parataraṁ nānyat – „Nieko nėra aukščiau už Mano, Dievo Asmens, Kṛṣṇos, pavidalą.“ Kitoje „Bhagavad-gītos“ vietoje Jis pareiškia: aham ādir hi devānām – „Aš esu visų pusdievių pradžia.“ Iš Kṛṣṇos supratęs „Bhagavad-gītos“ esmę, Arjuna irgi patvirtina tą mintį šiais žodžiais: paraṁ brahma paraṁ dhāma pavitraṁ paramaṁ bhavān – „Dabar aš visiškai supratau, kad Tu – Aukščiausiasis Dievo Asmuo, Absoliuti Tiesa, ir kad Tu – visa ko prieglobstis.“ Todėl Arjunai apreikštas Kṛṣṇos visatos pavidalas nėra pirminė Dievo forma. Pirminis yra Kṛṣṇos pavidalas. O visatos pavidalas su tūkstančiais tūkstančių galvų ir rankų buvo apreikštas tik tam, kad patrauktų Dievo nemylinčių žmonių dėmesį. Jis nėra pirminis Dievo pavidalas.

V Bhagavad-gīte (7.7) Śrī Kṛṣṇa hovorí: mattaḥ parataraṁ nānyat: „Nie je nič vyššie než Moja podoba Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti.“ Na inom mieste v Bhagavad-gīte sa hovorí: aham ādir hi devānām: „Som prapríčinou všetkých polobohov.“ Akonáhle Arjuna pochopil Bhagavad-gītu, potvrdil Kṛṣṇove slová výrokom: paraṁ brahma paraṁ dhāma pavitraṁ paramaṁ bhavān: „Teraz som plne pochopil, že si Najvyššia Božská Osobnosť, Absolútna Pravda a najvyššie útočisko.“ Vesmírna podoba, ktorú Kṛṣṇa ukázal Arjunovi, nie je pôvodnou podobou Boha. Pôvodnou podobou je podoba Kṛṣṇu. Vesmírna podoba s tisícimi hlavami a rukami má upútať pozornosť tých, ktorí necítia nijakú lásku k Bohu. Nie je to Jeho pôvodná podoba.

Tyrų bhaktų, kurių meilė Viešpačiui reiškiasi įvairiais transcendentiniais ryšiais, visatos pavidalas nevilioja. Aukščiausiasis Viešpats atsako į transcendentinę meilę Savo pirminiu Kṛṣṇos pavidalu. Todėl Arjunai, kurį su Kṛṣṇa siejo artimi draugystės saitai, visatos pavidalas teikė ne džiaugsmą, o veikiau baugino. Arjuna, kaip nuolatinis Kṛṣṇos palydovas, turėjo transcendentinį regėjimą, jis buvo neeilinis žmogus. Todėl visatos pavidalas jo nesužavėjo. Visatos pavidalas gali stebinti tuos, kurie karmine veikla siekia aukštesnės padėties. Tačiau su pasiaukojimu tarnaujantiems dvirankis Kṛṣṇa – pats brangiausias.

Čistých oddaných vesmírna podoba neláka, svoju lásku k Bohu prejavujú v rôznych transcendentálnych vzťahoch. Najvyšší Boh opláca transcendentálnu lásku láskou vo Svojej pôvodnej podobe Kṛṣṇu. Arjunu, ktorý mal ku Kṛṣṇovi veľmi dôverný, priateľský vzťah, vesmírna podoba nepriťahovala, skôr v ňom vzbudzovala bázeň. Arjuna, Kṛṣṇov večný spoločník, musel mať transcendentálny zrak, nebol to obyčajný človek. Neokúzľovala ho vesmírna podoba, ktorá nesporne udivuje tých, ktorý sa chcú povýšiť prostredníctvom plodonosných činností, pretože ľuďom zapojeným do oddanej služby je zo všetkého najdrahšia Kṛṣṇova dvojruká podoba.