TEXT 30

VERŠ 30

Tekstas

Verš

na ca śaknomy avasthātuṁ
bhramatīva ca me manaḥ
nimittāni ca paśyāmi
viparītāni keśava

Synonyms

Synonyma

na — nei; ca — taip pat; śaknomi — aš pajėgiu; avasthātum — likti; bhramati — užsimiršdamas; iva — kaip; ca — ir; me — mano; manaḥ — protas; nimittāni — priežastis; ca — taip pat; paśyāmi — aš matau; viparītāni — visiškai priešingas; keśava — o demono Keśio nugalėtojau (Kṛṣṇa).

na — ani; śaknomi — som schopný; avasthātum — ostať; bhramati — zabúdam; iva — pretože; ca — a; me — moja; manaḥ — myseľ; nimittāni — znamená; ca — tiež; paśyāmi — predvídam; viparītāni — pravý opak; keśava — ó, hubiteľ démona Keśīho (Kṛṣṇa).

Translation

Překlad

Negaliu daugiau čia pasilikti. Temsta mano sąmonė, galvoje pinasi mintys. O Kṛṣṇa, demono Keśio nugalėtojau, priešais regiu tiktai nelaimes.

Nemôžem tu už dlhšie stáť, zabúdam sa a moja myseľ blúdi. Predvídam iba nešťastie, ó, Kṛṣṇa, hubiteľ démona Keśīho.

Purport

Význam

KOMENTARAS: Nerimo apimtas Arjuna jau nebepajėgė toliau būti kautynių lauke, dėl dvasios silpnumo aptemo jo sąmonė. Pernelyg stiprus potraukis materialiems dalykams įstumia žmogų į tokią sumaištį. Bhayaṁ dvitīyābhiniveśataḥ syāt: baimė ir proto pusiausvyros nebuvimas būdingas tiems žmonėms, kurie pasiduoda materialių sąlygų poveikiui (SB 11.2.37). Kautynių laukas žada Arjunai vien skausmingas netektis – karys numano, kad nebus laimingas net įveikęs priešą. Reikšmingi šio posmo žodžiai: nimittāni viparītāni. Kai žmogus regi žlungant visas savo viltis, jis pagalvoja: „Kodėl aš čia?“ Kiekvienas rūpinasi savimi ir savo gerove. Aukščiausias „Aš“ nerūpi niekam. Kṛṣṇos valia Arjuna parodo nesuprantąs, kas iš tikrųjų jam naudinga. Tikroji nauda yra susijusi su Viṣṇu, arba Kṛṣṇa. Sąlygota siela patiria materialias kančias, nes pamiršo tai. Arjuna mano, kad pergalė mūšyje gali sukelti jam tiktai širdgėlą.

Arjuna už nemohol na bojisku dlhšie vydržať. Od slabosti zabúdal na svoje postavenie. Príliš silné putá k hmotným veciam privádzajú človeka do strachu a zmätku. Aj v Śrīmad-Bhāgavatame (11.2.37) je potvrdené, že bojazlivosť a strata psychickej rovnováhy sa prejavuje u ľudí, ktorí sú príliš ovplyvnení hmotnými okolnosťami (bhayaṁ dvitīyābhini-veśataḥ syāt). Arjuna predvídal iba nešťastie, a aj keby nad nepriateľom zvíťazil, nebol by šťastný. Slová nimittāni a viparītāni sú v tomto verši významné. Keď človek očakáva iba nešťastie, nech už robí hocičo, položí si otázku: „Prečo tu vlastne som?“ Každý sa stará sám o seba, o svoje blaho, a nikto nejaví záujem o Najvyššiu Bytosť. Z Kṛṣṇovej vôle prejavil Arjuna známky nevedomosti ohľadne svojho pravého záujmu. Náš skutočný záujem spočíva vo Viṣṇuovi, v Kṛṣṇovi. Podmienené duše však na to zabúdajú, a preto trpia hmotnými bolesťami. Arjuna si myslel, že aj keby v boji zvíťazil, čakal by ho zas len zármutok.