TEXT 2
VERŠ 2
Tekstas
Verš
dṛṣṭvā tu pāṇḍavānīkaṁ
vyūḍhaṁ duryodhanas tadā
ācāryam upasaṅgamya
rājā vacanam abravīt
dṛṣṭvā tu pāṇḍavānīkaṁ
vyūḍhaṁ duryodhanas tadā
ācāryam upasaṅgamya
rājā vacanam abravīt
Synonyms
Synonyma
sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol; dṛṣṭvā — po zhliadnutí; tu — ale; pāṇḍava-anīkam — Pāṇḍuovskí vojaci; vyūḍham — zoradení do vojenského šíku; duryodhanaḥ — kráľ Duryodhana; tadā — v tej chvíli; ācāryam — učiteľ; upasaṅgamya — pristúpil; rājā — kráľ; vacanam — slová; abravīt — povedal.
Translation
Překlad
Sañjaya tare: O valdove, apžvelgęs kariuomenę, kurios dalinius išdėstė Pāṇḍu sūnūs, karalius Duryodhana prisiartino prie savo mokytojo ir prabilo į jį tokiais žodžiais.
Sañjaya riekol: „Ó, môj kráľ, po zhliadnutí vojska zoradeného do vojenského šíku bratmi Pāṇḍuovcami pristúpil kráľ Duryodhana k svojmu učiteľovi a predniesol nasledujúce slová:
Purport
Význam
KOMENTARAS: Dhṛtarāṣṭra buvo aklas nuo gimimo. Deja, jis neturėjo ir dvasinio matymo. Karalius gerai žinojo, kad tokie pat akli religijos reikaluose ir jo sūnūs; jis buvo įsitikinęs, kad jie niekada neras bendros kalbos su dorovingos prigimties Pāṇḍavais. Jam vis nedavė ramybės mintis dėl šventos vietos įtakos. Sañjaya suvokė motyvus, paskatinusius Dhṛtarāṣṭrą domėtis padėtimi mūšio lauke. Norėdamas padrąsinti prislėgtą karalių, Sañjaya patikina, jog jo sūnūs nesirengia daryti jokių nuolaidų, nepaisant šventos vietos įtakos. Todėl Sañjaya ir pasakoja karaliui, kaip jo sūnus Duryodhana apžvelgė Pāṇḍavų karines pajėgas ir tučtuojau nuskubėjo pas kariuomenės vadą Droṇācāryą pranešti apie tikrąją padėtį. Nors, kaip sako posmas, Duryodhana – karalius, tačiau padėties rimtumas verčia jį kreiptis į kariuomenės vadą. Ši aplinkybė rodo jį esant gerą politiką. Tačiau išorinis diplomato šaunumas negalėjo nuslėpti baimės, kuri apėmė Duryodhaną išvydus išdėstytas Pāṇḍavų karines pajėgas.
Dhṛtarāṣṭra bol od narodenia slepý. Bohužiaľ nemal ani duchovné vnímanie. Bol si dobre vedomý rovnakej slepoty svojich synov v otázke náboženstva, a preto bol presvedčený, že sa nikdy nedohodnú s Pāṇḍuovými synmi, už od narodenia zbožnými. Bál sa vplyvu, ktorý by pútne miesto mohlo mať. Sañjaya preto chápal zmysel otázky týkajúcej sa situácie na bojisku. Chcel povzbudiť sklesnutého kráľa a ubezpečil ho, že jeho synovia pod vplyvom posvätného miesta nepristúpia na žiadny kompromis. Sañjaya oznámil kráľovi, že jeho syn Duryodhana sa po zhliadnutí Pāṇḍuovských vojenských síl ihneď odobral za vrchným veliteľom Droṇācāryom, aby ho informoval o situácii. Aj keď bol Duryodhana nazývaný kráľom, musel sa vzhľadom k závažnosti situácie obrátiť na vrchného veliteľa. Bol teda dobrým politikom. Duryodhanova diplomatická maska však nemohla zakryť strach, ktorý pocítil, keď videl vojenské šíky bratov Pāṇḍuovcov.