Tu je jasne povedané, že oddaní majú veľké šťastie, pretože Pán ich môže veľmi rýchlo oslobodiť z hmotnej existencie. Čistou oddanou službou dosiahneme poznanie, že Boh je všemocný a že individuálna duša je Mu podriadená. Povinnosťou duše je slúžiť Pánovi, a ak tak neurobí, slúži māyi.

Ako sme už spomenuli, veľkosť Najvyššieho Pána môžeme oceniť len vtedy, ak sa plne odovzdáme oddanej službe. Preto by sme sa mali odovzdať úplne. Aby sme sa mohli vrátiť ku Kṛṣṇovi, musíme pracovať iba pre Neho a neustále na Neho myslieť. Úroveň oddanej služby nezávisí od toho, akú prácu vykonávame, ale od toho, či ju robíme výlučne pre Kṛṣṇu. To je skutočné meradlo oddanej služby. Oddaný si neželá nič iné, než potešiť Najvyššiu Božskú Osobnosť. Jeho životným cieľom je robiť radosť Kṛṣṇovi a tomu je ochotný podriadiť všetko, tak ako to urobil Arjuna na Kurukṣetre. Je to veľmi jednoduché: môžeme pokračovať vo svojej práci a pritom spievať Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare; to spôsobí, že budeme priťahovaní ku Kṛṣṇovi.

V tomto verši Śrī Kṛṣṇa sľubuje, že čistého oddaného, ktorý Mu takto slúži, ihneď oslobodí z oceánu hmotnej existencie. Pokročilí adepti yogy sa môžu pomocou nej a silou vôle premiestniť na ktorúkoľvek planétu. Ostatní používajú iné metódy, no pokiaľ ide o oddaného, v tomto verši sa jasne hovorí, že sa o neho Kṛṣṇa osobne postará. Oddaný nemusí čakať, až sa dostavia skúsenosti, pomocou ktorých sa môže premiestniť do duchovného neba.

Vo Varāha Purāṇe je tento verš:

V tomto verši sa hovorí, že oddaný nemusí vykonávať aṣṭāṅga-yogu na to, aby sa mohol premiestniť na duchovné planéty. Najvyšší Pán na Seba berie zodpovednosť a v tomto verši Bhagavad-gīty tvrdí, že prichádza osobne ako záchranca. Dieťa sa cíti bezpečne, lebo sa oň po všetkých stránkach starajú rodičia. Oddaný sa podobne nemusí snažiť o to, aby sa pomocou yogy premiestnil na iné planéty. Najvyšší Pán okamžite priletí na Svojom dopravnom prostriedku, Garuḍovi, a oddaného milostivo vyslobodí z hmotnej existencie. Človek topiaci sa v mori sa sám zachrániť nemôže, hoci udatne bojuje a je dobrým plavcom. No môže byť rýchlo zachránený niekým, kto príde a z vody ho vytiahne. Podobne zachráni Kṛṣṇa oddaného z oceánu hmotného bytia. Jediné, čo musíme urobiť, je, že budeme oddane slúžiť Kṛṣṇovi a neustále na Neho myslieť. Každý inteligentný človek by mal dať prednosť oddanej službe pred všetkými ostatnými metódami. V Nārāyaṇīya je to potvrdené slovami:

Nikto by nemal strácať čas vykonávaním všemožných plodonosných činností alebo kultiváciou poznania mentálnymi špekuláciami. Keď sa odovzdáme Najvyššej Božskej Osobnosti, získame všetky výhody, ktoré môže človek dosiahnuť yogovými metódami, špekuláciou, obradnými obeťami, dobročinnosťou apod. To je blahodárna sila oddanej služby.

Nijakou inou náboženskou metódou sa nemôžeme tak ľahko a šťastne priblížiť k najvyššiemu cieľu, ako jednoduchým spievaním svätých mien Kṛṣṇu — Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare.

Záver Bhagavad-gīty je predložený v šesťdesiatom šiestom verši osemnástej kapitoly:

Človek by mal zanechať všetky ostatné spôsoby sebarealizácie a jednoducho sa zamestnať v oddanej službe vo vedomí Kṛṣṇu, čo mu umožní dosiahnuť najvyššej životnej dokonalosti. Nemusí brať ohľad na následky hriešnych činov svojich predchádzajúcich životov, pretože Najvyšší Pán sa oňho vo všetkom postará. Preto by sme sa nemali naivne pokúšať o duchovnú realizáciu na vlastnú päsť. Každý by mal vyhľadať útočisko u všemocnej Božskej Osobnosti, Kṛṣṇu. To je najvyššia dokonalosť života.