Skip to main content

28. VERS

VERŠ 28

Szöveg

Verš

vedeṣu yajñeṣu tapaḥsu caiva
dāneṣu yat puṇya-phalaṁ pradiṣṭam
atyeti tat sarvam idaṁ viditvā
yogī paraṁ sthānam upaiti cādyam
vedeṣu yajñeṣu tapaḥsu caiva
dāneṣu yat puṇya-phalaṁ pradiṣṭam
atyeti tat sarvam idaṁ viditvā
yogī paraṁ sthānam upaiti cādyam

Szó szerinti jelentés

Synonyma

vedeṣu – a Védák tanulmányozásában; yajñeṣu – a yajñák, áldozatok végrehajtásában; tapaḥsu – a különféle vezeklések végzésében; ca – is; eva – bizony; dāneṣu – az adományozásban; yat – ami; puṇya-phalam – jámbor eredményt; pradiṣṭam – megszabott; atyeti – túlszárnyalja; tat sarvam – mindazt; idam – ezt; viditvā – tudván; yogī – a bhakta; param – legfelsőbb; sthānam – hajlékot; upaiti – eléri; ca – is; ādyam – az eredetit.

vedeṣu — štúdiom Ved; yajñeṣu — vykonávaním obetí; tapaḥsu — odriekaním; ca — tiež; eva — zaiste; dāneṣu — dobročinnosťou; yat — to, čo; puṇya-phalam — výsledky zbožných činov; pradiṣṭam — naznačené; atyeti — prekoná; tat sarvam — všetky; idam — toto; viditvā — vie; yogī — oddaný; param — najvyššie; sthānam — sídlo; upaiti — dosiahne; ca — tiež; ādyam — pôvodná.

Fordítás

Překlad

Aki az odaadó szolgálat útját járja, nincs megfosztva azoktól az áldásoktól, melyek a Védák tanulmányozásából, az áldozatok végzéséből, a vezeklésből, az adományozásból vagy a filozófiai és gyümölcsöző cselekedetekből származnak. Pusztán az odaadó szolgálat végzésével megkapja mindezt, s végül eljut a legfelsőbb, örök lakhelyre.

Človek, ktorý sa vydá cestou oddanej služby, prekoná výsledky získané štúdiom Ved, prinášaním obetí, odriekaním a dobročinnosťou alebo filozofickým či ziskuchtivým konaním. Prostým vykonávaním oddanej služby získa všetky tieto výhody a nakoniec dosiahne najvyššie sídlo.“

Magyarázat

Význam

Ez a vers a hetedik és nyolcadik fejezetet foglalja össze, amelyek legfőképpen a Kṛṣṇa-tudatról és az odaadó szolgálatról szólnak. A Védákat az embernek egy hiteles lelki tanítómester vezetése alatt kell tanulmányoznia, és az ő irányításával számos önfegyelmező gyakorlatot és lemondást kell végeznie. Egy brahmacārīnak a lelki tanítómester házában kell élnie, mint egy szolga, s házról házra járva koldulnia kell, majd a kapott adományokat át kell adnia lelki tanítómesterének. Csak mestere felszólítására ehet, s ha a mester netán egész nap nem hívná enni, a tanítványnak böjtölnie kell. Ez csupán néhány azokból a védikus parancsolatokból, melyeket egy brahmacārīnak be kell tartania.

V tomto verši je zhrnutý obsah siedmej a ôsmej kapitoly, ktoré pojednávajú o vedomí Kṛṣṇu a o oddanej službe. Človek by mal študovať Vedy pod vedením duchovného učiteľa a pod jeho dohľadom vykonávať odriekanie a sebaovládanie. Brahmacārī by mal žiť v dome duchovného učiteľa ako jeho sluha, a ak vyžobre nejaké almužny, mal by mu ich odovzdať. Jedlo by mal prijať len na pokyn duchovného učiteľa a nejesť, kým ho učiteľ nepozve ku stolu. To sú niektoré z vedskych zásad, ktoré musí brahmacārī dodržiavať.

Miután valaki egy ideig – öt éves korától legalább húsz éves koráig – lelki tanítómesterétől a Védákat tanulta, jelleme tökéletessé válik. A Védákat nem puszta szórakozásból kell tanulmányozni, ahogyan azt holmi kávéházi filozófusok teszik. A Védák tanulmányozásának célja a jellemformálás. Tanulóévei után a brahmacārī megházasodhat. Házasemberként számtalan áldozatot kell végrehajtania, hogy további megvilágosodásra tegyen szert. Adományoznia is kell, figyelembe véve a helyet, az időpontot és a megajándékozandó személyt, s tudnia kell különbséget tenni a jóság, a szenvedély és a tudatlanság kötőerejében végrehajtott adományozás között, ahogyan azt a Bhagavad-gītā leírja. Amikor visszavonul a családi élettől, a vānaprastha rendbe lép, amely szigorú lemondásokkal jár: az erdőben kell élnie, faháncs ruhát kell viselnie, nem szabad borotválkoznia, és így tovább. A brahmacarya, a gṛhastha, a vānaprastha és végül a sannyāsa rendet végigjárva az ember az élet tökéletes síkjára emelkedik. Ezután néhányan a felsőbb bolygók valamelyikére kerülnek, s ha tovább fejlődnek, felszabadulnak, s eljutnak a lelki világba, vagy a személytelen brahmajyotiba, vagy a Vaikuṇṭha-bolygókra, esetleg Kṛṣṇalokára. Ez a védikus írások által kijelölt út.

Vo veku od piatich do dvadsiatich rokov, keď študuje Vedy pod vedením duchovného učiteľa, si môže brahmacārī utvoriť pevný charakter. Štúdium Ved je určené na vytvorenie dobrej povahy, a nie na rekreáciu vypočítavých špekulantov. Po tomto štúdiu sa brahmacārī môže oženiť a ako hospodár, gṛhastha, musí tiež vykonávať obete a snažiť sa o ďalšie osvietenie. Musí preukazovať dobročinnosť podľa miesta, času a príjemcu a musí rozlišovať, kedy ide o dobročinnosť v kvalite dobra, vášne, či nevedomosti tak, ako je opísané v Bhagavad-gīte. Potom zanechá rodinný život, vstúpi do životného štádia vānaprastha a cvičí sa v odriekaní tým, že napríklad žije v lese, v odeve z kôry stromov, neholí sa a podobne. Dodržovaním predpisov určených pre jednotlivé štádia (brahmacārī, gṛhastha, vānaprastha a sannyāsa) sa človek povyšuje na dokonalú životnú úroveň. Niektorí sa povýšia na nebeské planéty a tí, ktorí urobia ďalší pokrok, sa môžu dostať do duchovného sveta a vstúpiť buď do neosobnej brahmajyoti, alebo na vaikuṇṭhské planéty či na Kṛṣṇaloku. Toto je cesta naznačená vo vedskej literatúre.

A Kṛṣṇa-tudatban ezzel szemben az a csodálatos, hogy az ember az odaadó szolgálat végzésével egy csapásra túllép a különféle életrendek számára előírt minden rítuson.

Krása vedomia Kṛṣṇu spočíva v tom, že jednoduchým odovzdaním sa láskyplnej službe človek prekoná všetky obrady rôznych životných štádií.

Az idaṁ viditvā szavak arra utalnak, hogy meg kell értenünk Śrī Kṛṣṇa utasításait, melyeket a Bhagavad-gītā hetedik és nyolcadik fejezetében mond el. Ezeket a fejezeteket nem tudományos alapon vagy elméleti spekuláció útján, hanem a bhaktákat hallgatva kell megpróbálnunk megérteni. A Bhagavad-gītā lényegét a hetedik fejezettel kezdődő és a tizenkettedik fejezettel záródó rész alkotja. Az első hat és az utolsó hat fejezet közrefogja a középső hatot, melyet az Úr különösen óv. Ha valaki elég szerencsés ahhoz, hogy a bhakták társaságában megértse a Bhagavad-gītāt – különösen e középső hat fejezetet –, élete azon nyomban dicsővé válik, túl a lemondás, az áldozat, az adományozás, a spekuláció stb. által elérhető dicsőségen, hiszen pusztán a Kṛṣṇa-tudattal valamennyi eredményére szert tesz.

Slová idaṁ viditvā naznačujú, že by sme mali porozumieť pokynom Śrī Kṛṣṇu v tejto a siedmej kapitole Bhagavad-gīty. Obsah týchto kapitol by sme mali pochopiť v spoločnosti oddaných, a nie mentálnou špekuláciou či vedeckým bádaním. Podstata Gīty začína siedmou kapitolou a končí dvanástou. Prvých šesť a posledných šesť kapitol sú ako obaly, chrániace prostredných šesť kapitol, ktoré sú pod osobitnou Kṛṣṇovou ochranou. Život človeka, ktorý pochopí Bhagavad-gītu, hlavne prostredných šesť kapitol, v spoločnosti oddaných, sa zmení a prekoná všetky odriekania, obete, dobročinnosť, špekulácie a podobne, lebo výsledky všetkých týchto činov získa vykonávaním oddanej služby Kṛṣṇovi.

Akinek egy parányi hite van a Bhagavad-gītāban, az hallgassa azt a bhaktáktól, mert a negyedik fejezet elején egyértelműen azt olvashatjuk, hogy a Bhagavad-gītāt csakis a bhakták érthetik meg. Senki más nem értheti meg tökéletesen a Bhagavad-gītā célját. Kṛṣṇa bhaktájától kell tehát megtanulnunk, nem pedig az elméjükben spekulálóktól. Ez a hit jele. Ha valaki találkozni akar egy bhaktával, s végül sikerrel jár, akkor valóban elkezdheti tanulmányozni és megérteni a Bhagavad-gītāt. A bhakták társaságában fejlődve az ember elkezdi odaadó szolgálatát, ennek következtében pedig minden kétsége szertefoszlik Kṛṣṇát – Istent – és tetteit, formáját, kedvteléseit, nevét és más jellemzőit illetően. Amikor minden kételyétől megszabadult, állhatatosan folytatja tovább a tanulást. Megízleli a Bhagavad-gītā tanulmányozásának nektárját, és eljut arra a szintre, amikor mindig Kṛṣṇa-tudatosnak érzi magát. A fejlett síkot elérve a bhakta teljesen szerelmes lesz Kṛṣṇába, s az élet e legtökéletesebb állapota képessé teszi arra, hogy eljusson Kṛṣṇa lelki világbeli hajlékára, Goloka-Vṛndāvanába, ahol örökkévaló boldogságban lesz része.

Človek, ktorý získal trochu dôvery k Bhagavad-gīte, by sa ju mal učiť od oddaného, lebo na začiatku štvrtej kapitoly bolo povedané, že obsahu Gīty môžu dokonale porozumieť iba oddaní. Načúvanie posolstvu Bhagavad-gīty od oddaných, a nie od mentálnych špekulantov, je znakom viery. Keď človek začne hľadať oddaných a konečne s nimi príde do styku, začína jeho skutočné štúdium a pochopenie Bhagavad-gīty. V spoločnosti oddaných sa človek zapojí do oddanej služby a zbaví sa tak pochybností o Kṛṣṇovi, porozumie Jeho činnostiam, podobám, zábavám, menu a ostatným rysom. Štúdium Bhagavad-gīty sa stane potešením pre toho, kto sa zbaví všetkých pochybností, a potom môže vyvinúť záľubu vo vedomí Kṛṣṇu. Veľmi pokročilí oddaní sú úplne zamilovaní do Kṛṣṇu, a to je počiatok stavu najvyššej životnej dokonalosti, keď sa oddaný pripravuje na odchod do Kṛṣṇovho sídla, na Goloku Vṛndāvan v duchovnom svete, kde sa môže večne radovať.

Így végződnek a Bhaktivedanta-magyarázatok a Śrīmad Bhagavad-gītā nyolcadik fejezetéhez, melynek címe: „A Legfelsőbb elérése”.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k ôsmej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Dosiahnutie Najvyššieho“.