Skip to main content

15. VERS

VERŠ 15

Szöveg

Verš

na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ
prapadyante narādhamāḥ
māyayāpahṛta-jñānā
āsuraṁ bhāvam āśritāḥ
na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ
prapadyante narādhamāḥ
māyayāpahṛta-jñānā
āsuraṁ bhāvam āśritāḥ

Szó szerinti jelentés

Synonyma

na – nem; mām – Nekem; duṣkṛtinaḥ – a gonosztevők; mūḍhāḥ – az ostobák; prapadyante – meghódolnak; nara-adhamāḥ – az emberiség legalja; māyayā – az illuzórikus energia által; apahṛta – megfosztott; jñānāḥ – tudásúak; āsuram – démonikus; bhāvam – természetet; āśritāḥ – elfogadók.

na — nie; mām — Mne; duṣkṛtinaḥ — neznabohovia; mūḍhāḥ — hlúpi; prapadyante — odovzdávajú; nara-adhamāḥ — najnižší z ľudí; māyayā — iluzórna energia; apahṛta — zbavený; jñānāḥ — poznanie; āsuram — démonské; bhāvam — povaha; āśritāḥ — prijímajú.

Fordítás

Překlad

Az alábbi bűnös emberek nem hódolnak meg Előttem: a felettébb ostobák, az emberiség alja, akiket az illúzió megfosztott tudásuktól, s azok, akik a démonok ateista természetével rendelkeznek.

Neveriaci ľudia, ktorí sú veľmi hlúpi, najnižší z ľudí, ktorých poznanie uniesla vidina, a tí, ktorí majú ateistickú povahu démonov, sa Mi nikdy neodovzdávajú.

Magyarázat

Význam

A Bhagavad-gītā elmondja, hogy az ember legyőzheti az anyagi természet szigorú törvényeit csupán azáltal, hogy meghódol az Istenség Személyisége, Kṛṣṇa lótuszlába előtt. Itt felmerülhet a kérdés, hogyan lehetséges az, hogy a művelt filozófusok, tudósok, üzletemberek, a vezető tisztségeket betöltők és az emberek vezetői nem hódolnak meg Śrī Kṛṣṇa, a mindenható Istenség Személyisége lótuszlába előtt. Az emberiség vezetői számtalan formában akarják elérni a muktit – azaz felül szeretnének kerekedni az anyagi természet törvényein –, és ennek érdekében hosszú-hosszú éveken és életeken át kitartóan szövögetik terveiket. De ha a felszabadulás elérhető csupán azáltal, hogy az ember meghódol az Istenség Legfelsőbb Személyisége lótuszlába előtt, akkor miért nem fogadják el ezt az egyszerű módszert ezek az értelmes és szorgalmas vezetők?

V Bhagavad-gīte sa hovorí, že človek môže prekonať prísne zákony hmotnej prírody jednoducho tak, že sa odovzdá lotosovým nohám Śrī Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Môžeme sa teda spýtať, ako je možné, že sa učení filozofi, vedci, obchodníci, vládni činitelia a ostatní vodcovia spoločnosti neodovzdajú lotosovým nohám Śrī Kṛṣṇu, všemocnej Božskej Osoby? Títo ľudia sa rôznymi spôsobmi snažia dosiahnuť mukti, vyslobodenie zo zákonov hmotnej prírody. Stroja veľké plány a veľa rokov a životov sa veľmi vytrvalo snažia. No ak je možné dosiahnuť vyslobodenie jednoduchým odovzdaním sa Kṛṣṇovi, prečo potom títo inteligentní, ťažko pracujúci vodcovia neprijmú túto jednoduchú metódu?

A Gītā nagyon egyenesen válaszol erre a kérdésre. A társadalom valóban művelt vezetői, például Brahmā, Śiva, Kapila, a Kumārák, Manu, Vyāsa, Devala, Asita, Janaka, Prahlāda, Bali, illetve később Madhvācārya, Rāmānujācārya, Śrī Caitanya és sokan mások, akik hívő filozófusok, politikusok, tanítók, tudósok voltak, mind meghódoltak a mindenható tekintély, a Legfelsőbb Személy lótuszlába előtt. Akik nem igazi filozófusok, tudósok, tanítók, vezetők, hanem csupán az anyagi haszon reményében tetszelegnek ebben a szerepben, azok nem fogadják el a Legfelsőbb Úr tervét vagy útját. Istenről mit sem tudnak, csupán saját világi terveiket szövögetik, hogy megoldják az anyagi lét problémáit, ám hiábavaló kísérleteikkel csak szaporítják azokat. Mivel az anyagi energia (az anyagi természet) rendkívül hatalmas, ellenáll az ateisták önkényes terveinek, és túljár az úgynevezett „tervezőbizottságok” eszén.

Bhagavad-gītā na to odpovedá veľmi jasne. Skutočne učení vodcovia spoločnosti ako sú Brahmā, Śiva, Kapila, Kumārovia, Manu, Vyāsa, Devala, Asita, Janaka, Prahlāda, Bali a neskôr Madhvācārya, Rāmānujācārya, Śrī Caitanya Mahāprabhu a mnohí ďalší, ktorí sú skutočnými filozofmi, vedcami, politikmi, učencami a administrátormi, sa odovzdajú lotosovým nohám Najvyššej Osoby, všemocnej autority. Tí však, ktorí sa vydávajú za filozofov, vedcov, politikov, vzdelancov a tak ďalej, aby si vylepšili svoje hmotné pomery, sa nikdy nevydajú na cestu Najvyššieho Pána, ani nekonajú podľa Jeho plánu. Keďže títo ľudia nemajú ani poňatie o Bohu, jednoducho stroja svetské plány a prehlbujú tak problémy hmotného sveta v snahe riešiť ich. Hmotná energia (príroda) je však taká mocná, že sa môže spriečiť neoprávneným plánom ateistov a zničiť úsilie „plánovacích komisií“.

Ez a vers az ateista vezetőket a duṣkṛtinaḥ szóval jellemzi, aminek jelentése: „gonosztevők”. A kṛtī olyan ember, aki mögött dicséretre méltó tettek sorakoznak. Az ateista tervezgetők olykor nagyon okosak, sőt jó szándékúak is, mert minden nagy terv – legyen az jó vagy rossz – végrehajtásához intelligenciára van szükség. Mivel azonban helytelenül, a Legfelsőbb Úr tervével ellenkező célra használják értelmüket, duṣkṛtīknek nevezik őket, ami azt jelenti, hogy értelmük és törekvéseik rossz irányba haladnak.

Týchto ateistických „plánovačov“ opisuje Kṛṣṇa slovom duṣkṛtinaḥ, neznabohovia, t.j. opak tých, ktorí vykonávajú záslužnú prácu (kṛti — záslužná činnosť). Ateistický plánovač je niekedy veľmi inteligentný a obdivuhodný, lebo na všetky veľké plány, dobré i zlé, je potrebná inteligencia. Keďže však svoju inteligenciu používa nevhodne, teda proti vôli Najvyššieho Pána, volá sa duśkṛtī, čo naznačuje, že svoju inteligenciu a snahu používa nesprávne.

A Gītāból egyértelműen megtudhatjuk, hogy az anyagi energia teljesen a Legfelsőbb Úr irányítása alatt áll, nem rendelkezik független hatalommal. Úgy cselekszik, akár az árnyék, amely a tárgy mozgását követi. Az anyagi energia hatalma azonban mégis óriási. Az ateisták – istentagadó természetüknek köszönhetően – nem tudják, hogyan működik, s a Legfelsőbb Úr tervét sem ismerik. Az illúzió, a szenvedély és a tudatlanság hatása alatt minden tervük meghiúsul. Ez történt Hiraṇyakaśipu és Rāvaṇa esetében is, akiknek tervei egytől egyig füstbe mentek, noha anyagi szempontból nézve mindkettő művelt tudós, filozófus, vezető és tanító volt. Négyféle duṣkṛtin vagy gonosztevő van. Ezek a következők:

V Bhagavad-gīte sa jasne hovorí, že hmotná energia koná všetko podľa pokynov Najvyššieho Pána. Nemá žiadnu nezávislú silu; je ako tieň, ktorý sa pohybuje podľa pohybu predmetu, ktorý ho vrhá. Napriek tomu je hmotná príroda veľmi mocná a ateista pre svoju bezbožnosť nemôže pochopiť, ako pracuje, a nepozná ani božský plán Najvyššieho Pána. Keďže je v zajatí ilúzie a ovplyvňujú ho kvality vášne a nevedomosti, všetky jeho plány sú odsúdené k zániku. Tak to bolo aj s Hiraṇyakaśipuom a Rāvaṇom. Hoci boli obaja veľkí vedci, filozofi, politici a vzdelanci, ich plány boly zmarené. Títo neveriaci ľudia sa rozdeľujú na štyri skupiny:

1. A mūḍhák rendkívül ostoba emberek, olyanok, mint az igavonó állatok. Munkájuk gyümölcseit maguk akarják élvezni, s nem akarják megosztani a Legfelsőbbel. Az igavonó állatokra a legjellemzőbb példa a szamár. Ezt az alázatos állatot gazdája nagyon kemény munkára fogja. A szamár tulajdonképpen nem is tudja, kinek dolgozik éjjel-nappal, erejét megfeszítve. Megelégszik azzal, hogy bendőjét megtömheti egy marék fűvel, hogy aludhat egy kicsit, miközben mestere ütlegeitől kell rettegnie, és hogy kielégítheti nemi vágyát, még akkor is, ha a nőstény szamár időnként jól megrúgja. Néha filozófiáról és költészetről énekel, ám mások fülének ez csupán zavaró iázás. Ilyen helyzetben van az ostoba, munkája gyümölcséért dolgozó ember is, akinek fogalma sincs arról, hogy kinek kell dolgoznia, és azt sem tudja, hogy a karmának (tettnek) a yajña (áldozat) célját kell szolgálnia.

1. Slovom mūḍha sa označujú ľudia očividne hlúpi, podobní ťažko pracujúcim oslom. Sami si chcú užívať plody svojej práce a nechcú ich obetovať Najvyššiemu. Typické ťažné zviera je osol, ktorého pán núti ťažko pracovať vo dne v noci. Osol je spokojný, keď môže naplniť svoj žalúdok trochou trávy, chvíľku si zdriemnuť so strachom, že od pána dostane bičom, a svoj pohlavný pud ukája s rizikom, že ho oslica kopne. Niekedy vyspevuje svoju poéziu či filozofiu, ale jeho hýkanie iba vyrušuje ostatných. V tejto situácii sa nachádza ten, kto pracuje kvôli plodom a nevie, pre koho by mal v skutočnosti pracovať. Nevie, že karma (čin) je určená pre yajñu (obeť).

Akik éjt nappallá téve dolgoznak, hogy a saját maguk kiszabta kötelességek súlyán könnyítsenek, azok általában azt mondják, hogy nincs idejük az élőlény halhatatlanságáról hallani. Az ilyen mūḍhák számára a pusztulásra ítélt anyagi nyereség a minden, noha munkájuk gyümölcsének csupán parányi töredékét élvezhetik. A haszon reményében néha napokon át dolgoznak alvás nélkül, s bár lehet, hogy fekélytől vagy emésztési zavaroktól szenvednek, a legszerényebb élelemmel is beérik, s éjjel-nappal a hamis uraik javát szolgáló kíméletlen robotba merülnek. Ezek az ostobák mit sem tudnak igazi Urukról, így értékes idejüket a mammon szolgálatában, telhetetlen pénzszerzésre vesztegetik. Szerencsétlenségükre sohasem hódolnak meg az urak legfelsőbb Ura előtt, s arra sem szánnak időt, hogy halljanak Róla a megfelelő forrásokból. Az ürülékevő disznó ügyet sem vet a cukorból és ghíből (tisztított vajból) készült édességre. Ugyanígy ezek az ostoba munkások sem unják meg, hogy az állandóan változó anyagi világ híreit hallgassák, melyek oly élvezetesek az érzékek számára, arra azonban nincs idejük, hogy az anyagi világot mozgató örök élő erőről halljanak.

Ľudia, ktorí vo dne v noci ťažko pracujú, aby si splnili povinnosti, ktoré sami vymysleli, často tvrdia, že nemajú čas počúvať o nesmrteľnosti živej bytosti. Hoci sa títo hlúpi ľudia môžu tešiť iba z malého zlomku svojho ťažko získaného výsledku, považujú pominuteľné hmotné pôžitky za to najdôležitejšie v živote. Niekedy pracujú pre hmotný zisk bez prestávky, a aj keď majú žalúdočné vredy, ťažkosti s trávením a sotva čas na jedlo, pracujú vo dne v noci, len aby uspokojili svoje iluzórne plány. Neuvedomujú si, kto je ich skutočným pánom, a strácajú svoj drahocenný čas slúžením mamonu. Nanešťastie sa nikdy neodovzdajú Najvyššiemu Pánovi všetkých pánov a nikdy si neurobia čas, aby mohli o ňom načúvať zo správnych zdrojov. Tak ako prasa dáva prednosť výkalom pred sladkosťami z masla a cukru, dáva aj hlúpy materialista prednosť rôznym, pre zmysly príťažlivým, pominuteľným senzáciám svetského charakteru. No len veľmi zriedka si nájde čas počúvať o večnej živej sile, ktorá hýbe hmotným svetom.

2. A duṣkṛtīk, gazemberek másik rétegét narādhamának, az emberiség aljának nevezik. A nara embert jelent, az adhama pedig legalacsonyabbat. A nyolcmillió-négyszázezer különböző faj közül az emberi fajok száma négyszázezer. Ezek között számos alacsonyabb rendű, többnyire civilizálatlan emberfajta van. A civilizált emberek közé azok tartoznak, akiknek társadalmi, politikai és vallási életét a szabályozó elvek betartása jellemzi. A társadalom és a politika terén fejlett, ám a vallás elveit mellőző embereket narādhamáknak kell tekinteni. A vallás nem vallás Isten nélkül, mert a vallási elvek követésének célja a Legfelsőbb Igazság és Hozzá fűződő kapcsolatunk megismerése. A Gītāban az Istenség Személyisége érthetően kijelenti, hogy nincs Nála felsőbbrendű tekintély, s hogy Ő a Legfelsőbb Igazság. A civilizált emberi létforma arra szolgál, hogy visszanyerjük elvesztett tudásunkat a Legfelsőbb Igazsághoz, az Istenség Személyiségéhez, a mindenható Śrī Kṛṣṇához fűződő kapcsolatunkról. Aki elmulasztja ezt a lehetőséget, az a narādhamákhoz tartozik. A kinyilatkoztatott szentírások arról tájékoztatnak bennünket, hogy az anyaméhben lévő magzat (aki rendkívül kényelmetlen helyzetben van) Istenhez imádkozik, hogy szabadítsa ki őt, s megfogadja, hogy ha egyszer kijut onnan, csak Őt fogja imádni. Az élőlény kapcsolata Istennel örökkévaló, így a nehéz helyzetekben ösztönösen Istenhez imádkozik. A születés után azonban a gyermek a māyā, vagyis az illuzórikus energia befolyása alá kerül, s nemcsak a születés kínjairól, de szabadítójáról is megfeledkezik.

2. Druhá skupina neznabohov sa volá narādhama, čo znamená „najnižší z ľudí“. Nara znamená človek a adhama najnižší. Z 8 400 000 druhov živých tvorov je ľudských 400 000. Medzi nimi je veľa nižších foriem ľudského života, ktoré sú vlastne necivilizované. K civilizovaným ľuďom patria tí, ktorí sa chovajú podľa predpísaných zásad spoločenského, politického a náboženského života. Do tejto skupiny patria sociálne a politicky uvedomelí ľudia, ktorí však nemajú žiadne duchovné zásady. Také náboženstvo neuznávajúce osobného Boha nie je náboženstvom, pretože zmyslom náboženstva je spoznať Absolútnu Pravdu a vzťah k Nej. Śrī Kṛṣṇa jasne hovorí v Bhagavad-gīte, že niet vyššej autority než je On a že On je Absolútna Pravda. Civilizovaný ľudský život je určený na to, aby umožnil človeku prebudiť stratené vedomie o jeho večnom vzťahu k všemocnej Absolútnej Pravde, Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇovi. Kto na túto možnosť zabúda, je označovaný ako narādhama.

Zo zjavených písiem sa dozvedáme, že kým je dieťa v matkinom lone (čo je dosť nepríjemná situácia), prosí Boha o vyslobodenie a sľubuje, že bude uctievať iba Jeho, len čo sa dostane von. Pre každú živú bytosť je celkom prirodzené modliť sa k Bohu, keď sa nachádza v ťažkej situácii, lebo všetky bytosti sú s Ním večne späté. Pod vplyvom māye, iluzórnej energie, však dieťa po pôrode zabudne na ťažkosti narodenia a na svojho vysloboditeľa.

Azoknak, akik gyermekeket nevelnek, kötelességük felébreszteni védenceikben a bennük szunnyadó isteni tudatot. A Manu-smṛti, a vallásos elveket lefektető könyv tíz megújító ceremóniáról ír, melyek célja, hogy a varṇāśrama rendszerén belül ismét életre keltsék az Isten-tudatot. Manapság azonban a világ egyetlen részén sem követik szigorúan ezt a gyakorlatot, ezért az emberek 99,9%-a narādhama.

Potom je povinnosťou rodičov, aby v deťoch zobudili spiace vedomie Boha. V Manu-smṛti, ktoré je vodítkom náboženského života, sa uvádza desať očisťovacích spôsobov určených na prebudenie vedomia Boha vo varṇāśramskej spoločnosti. Dnes sa však nikto prísne neriadi podľa týchto zásad, a preto sú takmer všetci ľudia (99,9 percent) na veľmi nízkej úrovni.

Ha az emberiség narādhamává válik, akkor természetes, hogy a fizikai természet teljhatalmú energiája érvényteleníti minden úgynevezett tudásukat. A Gītā szerint tanult ember az, aki egyenlőnek látja a képzett brāhmaṇát, a kutyát, a tehenet, az elefántot és a kutyaevőt. Ilyen az igazi bhakta látásmódja. Śrī Nityānanda Prabhu, aki isteni mesterként Isten inkarnációja volt, felszabadította a narādhamák két jellegzetes képviselőjét, Jagāit és Mādhāit, a két testvért, s megmutatta, hogyan részesíti kegyében egy tiszta bhakta még azokat is, akik az emberiség legalját képviselik. Az Istenség Személyisége által elítélt narādhamák tehát csakis egy bhakta kegyéből nyerhetik vissza lelki tudatukat.

Keď sa z celej spoločnosti stanú narādhamovia, prirodzene sa ich takzvané vzdelanie a veda stanú vplyvom všemocnej hmotnej energie bezcenné. Podľa Bhagavad-gīty je učený ten, kto na múdreho brāhmaṇa, psa, kravu, slona či pojedača psov hľadí rovnako. Taký pohľad má čistý oddaný.

Śrī Nityānanda Prabhu, ktorý je inkarnáciou Boha v podobe dokonalého učiteľa, oslobodil dvoch typických narādhamov, bratov Jagāya a Mādhāya, a tak ukázal, ako môže byť čistý oddaný milosrdný k najnižším z ľudských tvorov. Takže aj najnižší z ľudí, ktorého zavrhol samotný Pán, môže obnoviť svoje duchovné vedomie vďaka milosti oddaného.

Amikor Śrī Caitanya Mahāprabhu a bhāgavata-dharmáról – a bhakták tevékenységéről – prédikált, azt ajánlotta, hogy az emberek alázatosan hallgassák az Istenség Személyiségének üzenetét. Ennek az üzenetnek a lényege a Bhagavad-gītā. Az emberiség alja csakis az alázatos hallás módszerével szabadulhat fel, sajnos azonban még erre sem hajlandóak, arról nem is beszélve, hogy meghódolnának a Legfelsőbb Úr akarata előtt. A narādhamák, az emberiség söpredéke szándékosan elhanyagolja az ember elsődleges kötelességét.

Śrī Caitanya Mahāprabhu odporúčal ľuďom pri kázaní láskyplnej oddanej služby (bhāgavata-dharma), aby pozorne načúvali posolstvu Najvyššieho Pána. Bhagavad-gītā tvorí jadro tohto posolstva. Aj najnižší z ľudí môžu dosiahnuť vyslobodenie pokorným načúvaním. Nanešťastie však odmietajú počúvať tieto pokyny, nehovoriac o odovzdaní sa Pánovej vôli. Narādhamovia úplne zanedbávajú túto najdôležitejšiu povinnosť človeka.

3. A duṣkṛtīk következő csoportját māyayāpahṛta-jñānáknak hívják. Ez olyan embereket jelöl, akiknek magas szintű képzettségét az illuzórikus anyagi energia megsemmisítette. Többnyire nagyon műveltek: híres filozófusok, költők, írók, tudósok stb., ám az illuzórikus energia félrevezeti őket, ezért nem engedelmeskednek a Legfelsőbb Úrnak.

3. Tretia skupina neveriacich sa nazýva māyayāpahṛta-jñānaḥ, teda ľudia, ktorých obsiahle poznanie vyšlo nazmar vplyvom iluzórnej hmotnej energie. Títo ľudia bývajú zvyčajne veľmi učení filozofi, básnici, spisovatelia, vedci a podobne, no iluzórna energia ich zviedla na scestie, a preto konajú proti vôli Najvyššieho Pána.

Napjainkban nagyon sok māyayāpahṛta-jñāna ember van, még a Bhagavad-gītā tudósai között is. A Gītāban egyszerűen és érthetően az áll, hogy Śrī Kṛṣṇa az Istenség Legfelsőbb Személyisége, és senki sem lehet Vele egyenlő vagy Nála nagyobb. Ő Brahmānak, az emberek eredeti atyjának atyja. Valójában Śrī Kṛṣṇa nemcsak Brahmā, hanem minden faj eredeti atyja. Ő a személytelen Brahman és Paramātmā gyökere, s a minden élőlényben jelen lévő Paramātmā az Ő teljes része. Ő a kútfeje mindennek, ezért ajánlatos mindenkinek meghódolnia az Ő lótuszlába előtt. A māyayāpahṛta-jñāna emberek azonban e nyilvánvaló kijelentések ellenére kigúnyolják a Legfelsőbb Úr személyiségét, és csupán közönséges embernek tekintik. Nem tudják, hogy az áldott emberi test a Legfelsőbb Úr örökkévaló és transzcendentális formája szerint lett teremtve.

V dnešnej dobe je ich veľa, dokonca aj medzi „znalcami“ Bhagavad-gīty. Śrī Kṛṣṇa v Bhagavad-gīte jasne a zrozumiteľne hovorí, že On je Najvyššia Božská Osobnosť, že sa Mu nikto nevyrovná a že nikto nie je mocnejší než On. On je tiež otcom Brahmu, praotca ľudského pokolenia. V skutočnosti sa o Kṛṣṇovi hovorí, že nie je len Brahmovým otcom, ale aj otcom všetkých životných druhov. Je príčinou neosobného Brahmanu i lokalizovanej Paramātmy, ktorá sídli v srdciach všetkých bytostí ako Nadduša. Najvyšší Pán, Śrī Kṛṣṇa, je pôvodný zdroj všetkého a všetkým odporúča, aby sa odovzdali Jeho lotosovým nohám. Napriek všetkým týmto jasným výrokom hanobia ľudia z tejto skupiny Najvyššieho Pána a považujú Ho za obyčajného človeka. Nevedia, že ľudské telo, táto výsadná podoba, je stvorené podľa večnej a transcendentálnej podoby Najvyššieho Pána.

A māyayāpahṛta-jñāna emberek Gītāhoz fűzött, minden hitelességet nélkülöző magyarázatai, melyek nem egyeznek meg a paramparā rendszer nézeteivel, akadályt jelentenek a lelki megvilágosodás útján. A tévhitben élő magyarázók nem hódolnak meg Śrī Kṛṣṇa lótuszlába előtt, és másokat sem tanítanak ennek az elvnek a követésére.

Okrem toho sa pokúšajú o neoprávnené výklady Bhagavad-gīty, ktoré sú chybné, lebo nie sú v postupnosti duchovných učiteľov, a sú teda iba prekážkou na ceste k duchovnému poznaniu. Títo zblúdilí komentátori sa neodovzdajú Kṛṣṇovi a ani ostatných neučia riadiť sa touto základnou zásadou.

4. A duṣkṛtīk utolsó csoportját az āsuraṁ bhāvam āśritának nevezett emberek alkotják, akik démoni elveket követnek. Ez a csoport nyíltan ateista. Némelyikük azzal érvel, hogy a Legfelsőbb Úr sohasem szállhat alá ebbe az anyagi világba, de hogy miért nem, azt már nem tudják kézzelfogható bizonyítékokkal alátámasztani. Mások azt mondják Róla, hogy alacsonyabb rendű, mint a személytelen forma, noha a Gītā ennek épp az ellenkezőjét tanítja. Az Istenség Legfelsőbb Személyiségére irigykedő ateisták saját maguk kitalálta, hamis inkarnációk hosszú sorával hozakodnak elő. Az ilyen emberek, akik számára az Istenség Személyiségének becsmérlése jelenti az élet lényegét, képtelenek meghódolni Śrī Kṛṣṇa lótuszlába előtt.

4. Posledná skupina neznabohov sa nazýva āsuraṁ bhāvam āśritaḥ, čiže ľudia s démonskou mentalitou. Tento druh ľudí je doslova ateistický. Niektorí z nich tvrdia, že Najvyšší Pán nemôže nikdy zostúpiť do hmotného sveta, ale nemôžu podať jediný dôkaz, prečo by to nebolo možné. Iní zas tvrdia, že Boh, Najvyššia Absolútna Pravda, je podrobený neosobnému rysu, hoci Bhagavad-gītā tvrdí pravý opak. Títo ateisti závidia Najvyššej Božskej Osobnosti, a preto predkladajú falošné „inkarnácie“, ktoré sú výtvorom ich mozgu. Ľudia, ktorých životnou zásadou je zosmiešňovať Božskú Osobnosť, sa nikdy nemôžu odovzdať lotosovým nohám Śrī Kṛṣṇu.

A dél-indiai Śrī Yāmunācārya Albandaru ekképp fohászkodott: „Ó, Uram! Az ateista elveket valló emberek nem ismerhetnek meg Téged, annak ellenére, hogy rendkívüli tulajdonságokkal, vonásokkal és tettekkel rendelkezel, hogy a jóság minőségében lévő valamennyi kinyilatkoztatott szentírás valóságosnak írja le személyiségedet, s hogy a transzcendentális tudomány tudósaiként híres, isteni jellemmel rendelkező hiteles szaktekintélyek mind elismernek Téged.”

Śrī Yāmunācārya Albandaru z južnej Indie sa modlil: „Môj Pane! Ľudia, ktorých priťahujú ateistické zásady, Ťa nespoznajú napriek tomu, že máš neobyčajné vlastnosti, podoby a činnosti, napriek tomu, že je Tvoja existencia potvrdená vo všetkých zjavených písmach v kvalite dobra a napriek tomu, že Ťa uznávajú slávne osobnosti, ktoré sú známe svojimi duchovnými znalosťami v transcendentálnej vede a zbožnými vlastnosťami.“

Ahogyan tehát említettük, 1. a felettébb ostoba emberek, 2. az emberiség alja, 3. a tévúton járó spekulálók és 4. a megrögzött ateisták valamenynyi szentírás és hiteles tekintély tanácsának ellenére sohasem hódolnak meg az Istenség Személyiségének lótuszlába előtt.

Preto sa (1) ľudia očividne hlúpi, (2) najnižší z ľudí, (3) oklamaní špekulanti a (4) zarytí ateisti, napriek radám písiem a autorít nikdy neodovzdajú lotosovým nohám Najvyššieho Pána.