Skip to main content

8. VERS

VERŠ 8

Szöveg

Verš

paritrāṇāya sādhūnāṁ
vināśāya ca duṣkṛtām
dharma-saṁsthāpanārthāya
sambhavāmi yuge yuge
paritrāṇāya sādhūnāṁ
vināśāya ca duṣkṛtām
dharma-saṁsthāpanārthāya
sambhavāmi yuge yuge

Szó szerinti jelentés

Synonyma

paritrāṇāya – felszabadításáért; sādhūnām – a bhaktáknak; vināśāya – megsemmisítéséért; ca – és; duṣkṛtām – a gonoszoknak; dharma – a vallás elveinek; saṁsthāpana-arthāya – visszaállításáért; sambhavāmi – Én megjelenek; yuge – korszakról; yuge – korszakra.

paritrāṇāya — pre oslobodenie; sādhūnām — oddaných; vināśāya — pre odstránenie; ca — tiež; duṣkṛtām — ničomníkov; dharma — náboženské zásady; saṁsthāpana-arthāya — znovu upevniť; sambhavāmi — prichádzam; yuge — vek; yuge — za vekom.

Fordítás

Překlad

A jámborok felszabadítása, a gonoszok megsemmisítése, valamint a vallás elveinek visszaállítása végett korszakról korszakra megjelenek Én.

Aby som oslobodil zbožných a zničil ničomníkov a aby som znovu upevnil náboženské zásady, zjavujem sa vek po veku.

Magyarázat

Význam

A Bhagavad-gītā szerint a sādhu (szent ember) szó Kṛṣṇa-tudatú embert jelent. Lehet, hogy kívülről nézve valaki vallástalannak tűnik, ám ha teljes mértékben rendelkezik a Kṛṣṇa-tudatú tulajdonságokkal, akkor tudhatjuk róla, hogy sādhu. A duṣkṛtām szó azokra utal, akik nem törődnek a Kṛṣṇa-tudattal. Ezek a hitetlenek (duṣkṛtām) nagyon ostobák, s az emberiség alját képezik még akkor is, ha a világi műveltség díszében tetszelegnek. A száz százalékosan Kṛṣṇa-tudatban cselekvőt ezzel ellentétben sādhunak tekintik még akkor is, ha nem túlságosan tanult vagy művelt. Ami az ateistákat illeti, a Legfelsőbb Úrnak nem szükséges személyesen megjelennie ahhoz, hogy végezzen velük, mint ahogy Rāvaṇa és Kaṁsa esetében tette. Számtalan ügynöke van erre a célra, akik nagyon jól értenek a démonok megsemmisítéséhez. Az Úr legfőképpen azért jelenik meg, hogy boldoggá tegye tiszta bhaktáit, akiket a démonok örökké zaklatnak. Egy démon még akkor is üldözi a bhaktát, ha az történetesen a saját rokona. Hiraṇyakaśipu például saját fiát, Prahlāda Mahārāját üldözte, és noha Kṛṣṇa anyja (Devakī) Kaṁsa húga volt, mégis számtalan viszontagságon kellett keresztülmennie férjével, Vasudevával együtt csak azért, mert Kṛṣṇa az ő gyermekükként készült megjelenni. Az Úr Kṛṣṇa elsősorban Devakī megmentése, és nem Kaṁsa megölése miatt jelent meg, bár egyidejűleg mindkét feladatnak eleget tett. Ezért mondja ez a vers, hogy az Úr különféle inkarnációiban a bhakták védelmezése és a hitetlen démonok megsemmisítése érdekében száll alá.

Bhagavad-gītā definuje sādhua, svätca, ako človeka vedomého si Kṛṣṇu. Niekto môže vyzerať ako neznaboh, ale ak má všetky vlastnosti človeka vedomého si Kṛṣṇu, mali by sme pochopiť, že je sādhu. Naopak, duṣkṛtā je ten, kto o vedomie Kṛṣṇu nejaví záujem. Takíto naničhodníci, duṣkṛtovia, sú opísaní ako najhlúpejšie a najnižšie bytosti ľudského pokolenia, a to aj keby získali hoci najvyššie svetské vzdelanie. Na druhej strane ten, kto dokonale a s láskou a oddanosťou slúži Kṛṣṇovi, je sādhu, aj keď nie je vzdelaný alebo kultúrne vyspelý.

Pokiaľ ide o ateistov, nie je potrebné, aby ich prišiel zahubiť Najvyšší Pán osobne, ako to urobil s démonmi Rāvaṇom a Kaṁsom. Má veľa dokonalých prostriedkov, ktoré sú vhodné na zničenie démonov. Pán však prichádza hlavne kvôli tomu, aby upokojil Svojich čistých oddaných, ktorých démoni stále obťažujú. Démoni sú schopní oddaných obťažovať, aj keby patrili do ich vlastnej rodiny. Prahlād Mahārāja bol synom Hiraṇyakaśipua, ktorý ho veľmi prenasledoval. Rovnako Kṛṣṇových rodičov, Vasudevu a Devakī, prenasledoval Devakīin brat Kaṁsa, pretože sa im mal narodiť Kṛṣṇa. Śrī Kṛṣṇa sa zjavil skôr preto, aby oslobodil Devakī, než aby zabil Kaṁsu. Obidva činy však vykonal naraz. Preto sa v tomto verši hovorí, že Pán zostupuje v rôznych podobách ako avatār, aby oslobodil oddaných a vyhubil démonských ničomníkov.

Kṛṣṇadāsa Kavirāja Gosvāmī Caitanya-caritāmṛtájában a következő versek (Madhya-līlā 20.263–264) összegzik az inkarnációk alapelveit:

V Caitanya-caritāmṛte (Madhya 20.263-264) Kṛṣṇadāsa Kavirāja zhŕňa základné vlastnosti inkarnácií:

sṛṣṭi-hetu yei mūrti prapañce avatare
sei īśvara-mūrti ‘avatāra’ nāma dhare
sṛṣṭi-hetu yei mūrti prapañce avatare
sei īśvara-mūrti ‘avatāra’ nāma dhare
māyātīta paravyome sabāra avasthāna
viśve avatari’ dhare ‘avatāra’ nāma
māyātīta paravyome sabāra avasthāna
viśve avatari’ dhare ‘avatāra’ nāma

„Az avatāra, az Istenség inkarnációja Isten birodalmából száll alá, hogy megnyilvánuljon az anyagi világban. Az Istenség Személyiségének e sajátos, alászálló formáját inkarnációnak, avatārának hívják. Ezek az inkarnációk a lelki világban, Isten birodalmában élnek, s az anyagi teremtésbe alászállva kapják az avatāra nevet.”

„Boh zostupuje do tohto hmotného sveta v rôznych podobách, ktoré sa nazývajú avatāri alebo inkarnácie. Tieto Božie inkarnácie v skutočnosti sídlia v duchovnom svete, v Božom kráľovstve, ale keď zostúpia do hmotného sveta, aby tvorili, nazývajú sa avatāri.“

Különféle avatārák vannak: puruṣāvatārák, guṇāvatārák, līlāvatārák, śakty-āveśa avatārák, manvantara-avatārák és yugāvatārák. Valamennyien előre meghatározott időpontban jelennek meg a világegyetem különböző részein, ám minden avatāra kútfeje az Úr Kṛṣṇa, az eredeti Úr. Az Úr Śrī Kṛṣṇa főleg azért jelenik meg, hogy enyhítsen a tiszta bhakták aggodalmain, akik nagyon vágynak látni Őt eredeti vṛndāvanai kedvtelései közben. Ezért a Kṛṣṇa-avatāra elsődleges célja, hogy tiszta bhaktái kedvében járjon.

Existuje veľa rôznych avatārov, napríklad puruṣāvatāra, guṇāvatāra, līlāvatāra, śakty-āveśa avatāra, manvantara-avatāra a yugāvatāra, ktorí v danej dobe zostupujú v ľubovoľnej časti vesmíru. Kṛṣṇa je však pôvodný Pán a zdroj všetkých avatārov. Do tohto hmotného sveta zostupuje, aby splnil nesmiernu túžbu Svojich oddaných, ktorí Ho veľmi chcú vidieť pri Jeho neobyčajných zábavách vo Vṛndāvane. Preto hlavným účelom Kṛṣṇovho príchodu ako avatāra je potešiť Svojich čistých oddaných.

Az Úr azt mondja, hogy minden korszakban megjelenik, s ez arra utal, hogy a Kali-korszakban is eljön. A Śrīmad-Bhāgavatam szerint a Kali-korszak inkarnációja az Úr Caitanya Mahāprabhu, aki a saṅkīrtana mozgalom (a szent nevek együttes éneklése) által hirdette Kṛṣṇa imádatát, s így terjesztette el a Kṛṣṇa-tudatot egész Indiában. Megjósolta, hogy a saṅkīrtana mozgalom faluról falura, városról városra terjed majd, s a világon mindenhová eljut. A kinyilatkoztatott írások bizalmas részei – az upaniṣadok, a Mahābhārata és a Bhāgavatam – nem közvetlenül, hanem burkoltan írnak az Úr Caitanyáról mint Kṛṣṇának, az Istenség Személyiségének inkarnációjáról. Az Úr Kṛṣṇa bhaktái rendkívül vonzódnak az Úr Caitanya saṅkīrtana mozgalmához. Az Úrnak ez az avatārája nem öli meg a gonosz embereket, hanem indokolatlan kegyéből felszabadítja őket.

Kṛṣṇa hovorí, že prichádza v každom veku. To znamená, že prichádza aj vo veku Kali. V Śrīmad-Bhāgavatame sa uvádza, že vo veku Kali zostúpi ako Śrī Caitanya Mahāprabhu, aby šíril uctievanie Kṛṣṇu prostredníctvom saṅkīrtaṇového hnutia, teda spoločného spievania svätých Božích mien, a aby toto hnutie, o ktorom predpovedal, že sa rozšíri po celom svete, od mesta k mestu, od dediny k dedine, rozšíril po celej Indii. V Upaniṣadach, v Mahābhārate, v Śrīmad-Bhāgavatame a v iných vedskych písmach nie je Śrī Caitanya Mahāprabhu opísaný priamo ako Kṛṣṇova inkarnácia, ale ako skrytý avatāra. Kṛṣṇových oddaných veľmi priťahuje Caitanyovo saṇkīrtanové hnutie. Tento avatāra bezbožných nezabíja, ale ich Svojou bezpríčinnou milosťou vyslobodzuje.