Skip to main content

35. VERS

VERŠ 35

Szöveg

Verš

śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
sva-dharme nidhanaṁ śreyaḥ
para-dharmo bhayāvahaḥ
śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
sva-dharme nidhanaṁ śreyaḥ
para-dharmo bhayāvahaḥ

Szó szerinti jelentés

Synonyma

śreyān – sokkal jobb; sva-dharmaḥ – saját előírt kötelességek; viguṇaḥ – még hibásan is; para-dharmāt – a mások számára előírt kötelességeknél; su-anuṣṭhitāt – tökéletesen végrehajtottaknál; sva-dharme – saját előírt kötelességeiben; nidhanam – megsemmisülés; śreyaḥ – jobb; para-dharmaḥ – a mások számára előírt kötelességek; bhaya-āvahaḥ – veszélyesek.

śreyān — oveľa lepšie; sva-dharmaḥ — vlastné predpísané povinnosti; viguṇaḥ — aj keď nedokonale; para-dharmāt — než povinnosti určené iným; su-anuṣṭhitāt — dokonale vykonané; sva-dharme — vlastné predpísané povinnosti; nidhanam — zahynúť; śreyaḥ — lepšie; para-dharmaḥ — povinnosti iných; bhaya-āvahaḥ — nebezpečné.

Fordítás

Překlad

Sokkal jobb saját előírt kötelességünket hibásan, mint a másokét tökéletesen végrehajtani. Jobb, ha az embert saját kötelessége végzése közben éri a halál, mint ha más feladatait végzi, mert más útját követni veszélyes.

Je oveľa lepšie vykonávať svoje predpísané povinnosti, aj keď nedokonale, než plniť dokonale povinnosti niekoho iného. Lepšie je zahynúť pri plnení vlastnej povinnosti, lebo dávať sa cestou druhých je nebezpečné.“

Magyarázat

Význam

A számunkra előírt munkát kell tehát végeznünk teljes Kṛṣṇa-tudatban, s nem a másokét. Anyagi szinten az ember előírt kötelességeit pszichofizikai állapota határozza meg, amely a természet kötőerői hatásának eredménye. A lelki kötelességeket, melyeknek célja Kṛṣṇa transzcendentális szolgálata, a lelki tanítómester írja elő. Akár anyagi, akár lelki kötelességről is van azonban szó, az embernek haláláig ki kell tartania mellette, s nem szabad más feladatát utánoznia. A lelki és anyagi szint kötelességei eltérőek lehetnek, ám ha valaki a hiteles útmutatást követi, az mindig a javára válik. Amíg az ember az anyagi természet kötőerőinek varázsa alatt áll, követnie kell a saját helyzetének megfelelő előírt kötelességeket, s nem szabad másokat utánoznia. A jóság kötőerejében lévő brāhmaṇa például tartózkodik az erőszaktól, míg a kṣatriya számára, akire a szenvedély kötőereje hat, engedélyezett az erőszak. Így aztán a kṣatriya számára jobb az erőszak szabályait követve meghalni, mint az erőszakmentesség elvét követő brāhmaṇát utánozni. A szívét nem hirtelen, hanem fokozatosan kell mindenkinek megtisztítania. Ám ha valaki felülemelkedik az anyagi természet kötőerőin, és teljesen Kṛṣṇa-tudatúvá válik, az a hiteles lelki tanítómester irányítása alatt bármilyen feladatot végezhet. A Kṛṣṇa-tudat e tökéletes síkján a kṣatriya brāhmaṇaként, a brāhmaṇa pedig kṣatriyaként cselekedhet. Az anyagi világbeli megkülönböztetések a transzcendentális szintre nem vonatkoznak. Viśvāmitra például eredetileg kṣatriya volt, ám később brāhmaṇaként cselekedett, míg a brāhmaṇa Paraśurāma egy kṣatriya munkáját végezte. Azért tehették ezt meg, mert transzcendentális szinten álltak, de addig, amíg valaki anyagi síkon van, végre kell hajtania az anyagi természet kötőerői szerinti kötelességeit, s ugyanakkor teljesen meg kell értenie a Kṛṣṇa-tudatot.

Mali by sme radšej vykonávať svoje dané povinnosti s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, než sa snažiť plniť povinnosti druhých. Predpísané hmotné činnosti sú činnosti konané podľa nášho psycho-fyzického postavenia pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody. Naše duchovné povinnosti nám dáva duchovný učiteľ, pod ktorého vedením môžeme transcendentálne slúžiť Kṛṣṇovi. Mali by sme vždy dbať na to, aby sme si radšej plnili vlastné povinnosti, či už duchovné alebo hmotné, aj keby nám hrozila smrť, než aby sme napodobňovali povinnosti niekoho iného. Duchovné povinnosti sa môžu odlišovať od povinností hmotných, ale tomu, kto ich vykonáva, prináša riadenie sa podľa autorizovaného vedenia vždy prospech. Ak je človek pod vplyvom kvalít hmotnej prírody, mal by si plniť povinnosti prislúchajúce jeho postaveniu; nemal by napodobňovať ostatných. Brāhmaṇa, ktorý je v kvalite dobra, nepoužíva násilie, ale kṣatriya, ktorý je v kvalite vášne, násilie používať smie. Pre kṣatriyu, ktorý sa riadi pravidlom násilia, je preto lepšie zahynúť, než napodobňovať brāhmaṇa, ktorý sa riadi zásadou nenásilia. Každý jednotlivec musí svoje srdce očistiť postupne, nie odrazu. Keď človek transcenduje kvality hmotnej prírody a je si plne vedomý Kṛṣṇu, môže potom pod vedením pravého duchovného učiteľa robiť hocičo. S týmto dokonalým transcendentálnym vedomím sa môže kṣatriya správať ako brāhmaṇa a brāhmaṇa ako kṣatriya. Na duchovnej úrovni neplatia duality hmotného sveta. Napríklad Viśvāmitra bol pôvodne kṣatriyom, ale neskôr sa správal ako brāhmaṇa, a Paraśurāma bol brāhmaṇa a neskôr konal ako kṣatriya. Boli na transcendentálnej úrovni; preto mohli takto konať. Kým sa však človek nachádza na hmotnej úrovni, musí si plniť svoje povinnosti v súlade s hmotnými vlastnosťami, ktoré mu prislúchajú. Zároveň musí byť plne oboznámený so zásadami láskyplnej oddanej služby Kṛṣṇovi.