2. VERS
VERŠ 2
Szöveg
Verš
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām
Szó szerinti jelentés
Synonyma
vyāmiśreṇa – kétértelműekkel; iva – bizonyosan; vākyena – szavakkal; buddhim – értelmemet; mohayasi – megtéveszted; iva – bizonyosan; me – az én; tat – ezért; ekam – csak egyet; vada – kérlek, mondj meg; niścitya – megállapítva; yena – ami által; śreyaḥ – valódi haszonhoz; aham – én; āpnuyām – juthatok.
vyāmiśreṇa — dvojzmyselnými; iva — istotne; vākyena — slovami; buddhim — inteligencia, rozum; mohayasi — mýliš; iva — istotne; me — moje; tat — preto; ekam — to jediné; vada — prosím, povedz; niścitya — naisto; yena — z ktorého; śreyaḥ — skutočný prospech; aham — ja; āpnuyām — môžem mať.
Fordítás
Překlad
Kétértelmű utasításaid megtévesztették értelmemet. Kérlek hát, mondd meg világosan, mi a leghasznosabb számomra!
Môj rozum je zmätený Tvojimi dvojzmyselnými pokynmi. Preto Ťa prosím, povedz mi jednoznačne, čo je pre mňa najlepšie.“
Magyarázat
Význam
Az előző fejezet a Bhagavad-gītā bevezetéseként különféle utakat ismertetett – sāṅkhya-yoga, buddhi-yoga, az érzékek értelemmel való szabályozása, cselekvés anélkül, hogy vágynánk annak gyümölcseire –, s ezenkívül a kezdő helyzetét is leírta. Minderről azonban nem rendszerezett formában olvashattunk. A helyes cselekvés és megértés érdekében szükség van az út rendszerezettebb áttekintésére. Arjuna éppen ezért tisztázni akarta e látszólag zavaros fogalmakat, hogy bármelyik közönséges ember félreértés nélkül elfogadhassa azokat. Kṛṣṇának nem állt szándékában Arjunát a szavakkal bűvészkedve megtéveszteni, ám Arjuna nem tudott a Kṛṣṇa-tudat útjára lépni sem a tétlenség, sem a tevékeny szolgálat által. Más szóval tehát kérdésével megvilágítja a Kṛṣṇa-tudat útját minden olyan tanítvány számára, aki komolyan elhatározta, hogy megérti a Bhagavad-gītā titkát.
V predchádzajúcej kapitole — a tiež v úvode — boli vysvetlené rôzne spôsoby duchovnej realizácie, ako sú sāṇkhya-yoga (analytické poznanie duše a tela), buddhi-yoga (ovládnutie zmyslov pomocou inteligencie) a karma-yoga (činnosť bez túžby po jej plodoch). Vysvetlené bolo aj postavenie začiatočníka. Všetko však bolo predložené pomerne nesúrodo. A pre pochopenie a konanie je nutný systematický prehľad. Preto chcel Arjuna tieto na prvý pohľad nejasné témy usporiadať tak, aby ich mohol každý obyčajný človek prijať a nevysvetľovať si ich nesprávne. Napriek tomu, že Kṛṣṇa nemal v úmysle miasť Arjunu slovnými hračkami, nemohol sa Arjuna zapojiť do vedomia Kṛṣṇu ani nečinne, ani aktívnou službou. Takže svojimi otázkami osvetľoval cestu vedúcu k poznaniu Śrī Kṛṣṇu všetkým žiakom, ktorí si naozaj želajú porozumieť tajomstvu Bhagavad-gīty.