6. VERS
VERŠ 6
Szöveg
Verš
saṅgaṁ tyaktvā phalāni ca
kartavyānīti me pārtha
niścitaṁ matam uttamam
saṅgaṁ tyaktvā phalāni ca
kartavyānīti me pārtha
niścitaṁ matam uttamam
Szó szerinti jelentés
Synonyma
etāni – mindezek; api – bizony; tu – de; karmāṇi – tettek; saṅgam – társaságot; tyaktvā – feladva; phalāni – eredményeket; ca – is; kartavyāni – kötelességként végzendőek; iti – így; me – Enyém; pārtha – ó, Pṛthā fia; niścitam – határozott; matam – vélemény; uttamam – a legjobb.
etāni — všetky tieto; api — istotne; tu — ale; karmāṇi — činy; saṅgam — styk; tyaktvā — zrieknuť sa; phalāni — plodov; ca — tiež; kartavyāni — mali by byť konané z povinnosti; iti — tak; me — Môj; pārtha — ó, syn Pṛthy; niścitam — konečný; matam — názor; uttamam — najlepší.
Fordítás
Překlad
Ó, Pṛthā fia! Mindezt ragaszkodás nélkül, az eredményre nem vágyakozva, kötelességből kell végrehajtani. Ez az Én végső véleményem.
Všetky tieto činy má človek konať bez lipnutia a bez očakávania odmeny. Mal by ich konať z povinnosti, ó, syn Pṛthy. To je Môj konečný názor.
Magyarázat
Význam
Noha minden áldozat tisztító hatású, ezek végrehajtásától nem szabad semmiféle eredményt várni. Más szóval az anyagi fejlődést szolgáló valamennyi áldozattól meg kell válni, míg azokat, melyek a lét tisztítását és a lelki síkra emelkedést segítik, folytatni kell. Minden tettet végre kell hajtani, ami a Kṛṣṇa-tudathoz viszi az embert. A Śrīmad-Bhāgavatam szintén azt mondja, hogy el kell fogadnunk minden cselekedetet, ami az Úr odaadó szolgálatához vezet. Ez a vallás legfontosabb jellemzője. Az Úr bhaktájának nem szabad visszautasítania semmilyen tettet, áldozatot és adományt, ami segíti őt az Úr odaadó szolgálatának végzésében.
Aj keď sú všetky obete očistné, nemali by sme za ne očakávať odmenu. Inými slovami, človek by sa mal zriecť obetných úkonov, cieľom ktorých je hmotný pokrok, zatiaľ čo obetí, ktoré očisťujú existenciu a vedú k povýšeniu sa na duchovnú úroveň, by sa nikdy nemal zriekať. Všetko, čo vedie k vedomiu Kṛṣṇu, treba podporovať. V Śrīmad-Bhāgavatame sa takisto píše, že všetky činy vedúce k oddanej službe Bohu by mali byť vítané. To je najvyššie merítko náboženstva. Oddaný by mal prijať akýkoľvek druh činnosti, obete alebo dobročinnosti, ktorá mu pomôže vo vykonávaní oddanej služby Pánovi.