Skip to main content

19. VERS

VERŠ 19

Szöveg

Verš

iti kṣetraṁ tathā jñānaṁ
jñeyaṁ coktaṁ samāsataḥ
mad-bhakta etad vijñāya
mad-bhāvāyopapadyate
iti kṣetraṁ tathā jñānaṁ
jñeyaṁ coktaṁ samāsataḥ
mad-bhakta etad vijñāya
mad-bhāvāyopapadyate

Szó szerinti jelentés

Synonyma

iti – ily módon; kṣetram – a cselekvés mezeje (a test); tathā – is; jñānam – a tudás; jñeyam – a tudás tárgya; ca – és; uktam – elmondatott; samāsataḥ – összefoglalóan; mat-bhaktaḥ – az Én bhaktám; etat – mindezt; vijñāya – megértvén; mat-bhāvāya – az Én természetemhez; upapadyate – eljut.

iti — tak; kṣetram — pole pôsobnosti (telo); tathā — tiež; jñānam — poznanie; jñeyam — predmet poznania; ca — tiež; uktam — popísal; samāsataḥ — v krátkosti; mat-bhaktaḥ — Môj oddaný; etat — to všetko; vijñāya — keď porozumejú; mat-bhāvāya — Mojej povahe; upapadyate — dosiahne.

Fordítás

Překlad

Röviden beszéltem hát a tettek mezejéről [a testről], a tudásról, valamint a tudás tárgyáról. Teljességében csak bhaktáim érthetik meg ezt, s így elérhetik az Én természetem.

V krátkosti som ti opísal pole pôsobnosti (telo), poznanie a predmet poznania. Iba Moji oddaní môžu týmto záležitostiam dokonale porozumieť a dosiahnuť tak Mojej prirodzenosti.

Magyarázat

Význam

Az Úr összefoglaló leírást adott a testről, a tudásról és a tudás tárgyáról. A tudás három tényezőből áll: a tudóból, a tudás tárgyából és a tudás folyamatából. Együttesen ezeket vijñānának, vagyis a tudás tudományának nevezik. A tökéletes tudáshoz az Úr tiszta bhaktája közvetlenül jut, míg mások képtelenek rá szert tenni. A monisták szerint végső fokon ez a három tényező eggyé válik, ám a bhakták nem fogadják ezt el. A tudás és a tudás kibontakozása azt jelenti, hogy az ember Kṛṣṇa-tudatban felismeri, hogy kicsoda is ő. Mindenki az anyagi tudat irányítása alatt áll, ám amint Kṛṣṇa tetteire irányítjuk tudatunkat, s megértjük, hogy Ő minden, igazi tudáshoz jutunk. Más szóval a tudás nem más, mint az odaadó szolgálat tökéletes megismerésének előzetes szintje. A tizenötödik fejezet ezt világosan el fogja magyarázni.

Pán v krátkosti opísal telo, poznanie a predmet poznania. Toto poznanie pozostáva z troch vecí: zo znalca, predmetu poznania a procesu poznania. Súhrnne sa nazývajú vijñāna čiže veda o poznaní. Dokonalému poznaniu môžu porozumieť iba Pánovi čistí oddaní. Ostatní tomu porozumieť nemôžu. Monisti hovoria, že v najvyššom štádiu tieto tri veci splývajú v jedno, no oddaní to nemôžu akceptovať. Poznanie a kultivácia poznania znamená poznať vlastné ja vo vedomí Kṛṣṇu. V súčasnosti nám vládne hmotné vedomie, no akonáhle zamestnáme celé naše vedomie v činnostiach pre Kṛṣṇu a zrealizujeme, že Kṛṣṇa je všetko, dosiahneme skutočné poznanie. Inými slovami, poznanie nie je nič iné ako predbežné štádium dokonalého pochopenia oddanej služby. To bude podrobnejšie vysvetlené v pätnástej kapitole.

Összegezve tehát, a 6. és a 7. vers (mahā-bhūtāni; cetanā-dhṛtiḥ) az anyagi elemeket és az életjelenségek különböző megnyilvánulásait elemzi. Ezek együttesen alkotják a testet, vagyis a cselekvés mezejét. A 8. verstől a 12-ig (amānitvam; tattva-jñānārtha-darśanam) a tudás folyamatáról olvashatunk, mely által megérthetjük a cselekvés mezejének mindkét ismerőjét, a lelket és a Felsőlelket is. A 13–18. vers (anādi mat-param; hṛdi sarvasya viṣṭhitam) a lélekről és a Legfelsőbb Úrról, azaz a Felsőlélekről beszél.

Verš šesť a sedem, počnúc mahā-bhutāni cez cetanā dhṛtiḥ, analyzuje hmotné látky a určité prejavy životných symptómov. Tieto sa zlučujú a vytvárajú telo alebo pole činností. Verše osem až dvanásť, počnúc amānitvam až po tattva-jñānārtha-darśanam, opisujú spôsob poznania nevyhnutný pre pochopenie oboch znalcov poľa pôsobnosti, čiže duše a Nadduše. A verše trinásť až osemnásť, počnúc anādi mat param až po hṛdi sarvasya viṣṭhitam, opisujú dušu a Najvyššieho Pána, Naddušu.

Három dologról esett tehát szó: a cselekvés mezejéről (a testről), a megismerés folyamatáról, valamint a lélekről és a Felsőlélekről. Ez a vers kijelenti, hogy kizárólag az Úr tiszta bhaktái érthetik meg ezt a három dolgot világosan. Az ilyen bhakták számára a Bhagavad-gītā tehát rendkívül hasznos; ők azok, akik el tudják érni a legfelsőbb célt, a Legfelsőbb Úr, Kṛṣṇa világát. A bhaktákon kívül senki sem képes megérteni a Bhagavad-gītāt s elérni a kívánt eredményt.

Boli teda opísané tri veci: pole pôsobnosti (telo), proces poznania a duša s Naddušou. V tomto verši sa obzvlášť zdôrazňuje, že iba čistí oddaní môžu jasne pochopiť tieto tri veci. Čistí oddaní teda môžu Bhagavad-gītu plne využiť a dosiahnuť najvyšší cieľ, prirodzenosť Najvyššieho Pána, Kṛṣṇu. Inými slovami, okrem oddaných nemôže nikto porozumieť Bhagavad-gīte a získať vytúžené ovocie.