Skip to main content

TEXT 13

VERŠ 13

Texte

Verš

mahātmānas tu māṁ pārtha
daivīṁ prakṛtim āśritāḥ
bhajanty ananya-manaso
jñātvā bhūtādim avyayam
mahātmānas tu māṁ pārtha
daivīṁ prakṛtim āśritāḥ
bhajanty ananya-manaso
jñātvā bhūtādim avyayam

Synonyms

Synonyma

mahā-ātmānaḥ: les grandes âmes; tu: mais; mām: en Moi; pārtha: ô fils de Pṛthā; daivīm: divine; prakṛtim: la nature; āśritāḥ: ayant pris refuge en; bhajanti: servent; ananya-manasaḥ: sans que leur mental ne dévie; jñātvā: sachant; bhūta: de la création; ādim: l’origine; avyayam: inexhaustible.

mahā-ātmānaḥ — veľké duše; tu — ale; mām — vo Mne; pārtha — ó, syn Pṛthy; daivīm — božskej; prakṛtim — prirodzenosti; āśritāḥ — pod ochranou; bhajanti — slúžia; ananya-manasaḥ — s neochvejnou mysľou; jñātvā — vediac; bhūta — stvorenie; ādim — pôvod; avyayam — nepominuteľný.

Translation

Překlad

Mais les mahātmās, les grandes âmes qui jamais ne s’abusent, ô fils de Pṛthā, sont sous la protection de la nature divine. Sachant que Je suis Dieu, la Personne Suprême, originelle et inexhaustible, ils s’absorbent pleinement dans le service de dévotion.

No veľké duše, ktoré nie sú poblúznené, ó, syn Pṛthy, sú pod ochranou božskej prirodzenosti. Plne sa zamestnávajú v oddanej službe, pretože Ma poznajú ako pôvodnú a nezanikajúcu Najvyššiu Božskú Osobnosť.

Purport

Význam

Ce verset donne une description claire du mahātmā. La première caractéristique en est qu’il vit déjà sous l’égide de la nature divine. La nature matérielle ne le domine pas. Comment cela est-il possible ? La réponse a été donnée dans le septième chapitre: celui qui s’abandonne à Kṛṣṇa s’affranchit aussitôt du joug de la nature matérielle. Une fois libéré de cette sujétion, l’être distinct, parce qu’il est l’énergie marginale du Seigneur, vit désormais sous la tutelle de la nature spirituelle, qu’on appelle également daivī prakṛti, ou nature divine. Celui qui s’élève ainsi, en s’abandonnant à Dieu, la Personne Suprême, atteint le stade de mahātmā; il devient une grande âme.

V tomto verši je jasná definícia mahātmu. Prvým znakom mahātmu je to, že je umiestnený v božskej prirodzenosti. Neovplyvňuje ho hmotná príroda. Ako je to možné? To je vysvetlené v siedmej kapitole. Človek, ktorý sa odovzdá Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti, sa okamžite vymaní spod nadvlády hmotnej prírody. Odovzdať sa Najvyššej Božskej Osobnosti je teda prvým krokom potrebným k tomu, aby sa duša oslobodila spod vplyvu hmotnej prírody. Vzhľadom na to, že živá bytosť patrí do okrajovej energie, dostane sa po vyslobodení pod ochranu duchovnej prirodzenosti (daivī prakṛti). Keď sa človek odovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti, povýši sa na duchovnú úroveň a stane sa z neho mahātma, veľká duša.

Rien ne détourne son attention de Kṛṣṇa, car il sait en toute certitude qu’Il est la Personne Suprême originelle, la cause de toutes les causes. Un mahātmā se forme au contact d’autres mahātmās, purs dévots de Kṛṣṇa. Ceux-ci, du reste, ne sont pas attirés par les autres formes du Seigneur, telle la forme à quatre bras de Mahā-Viṣṇu, et certainement moins encore par la forme d’un deva ou d’un humain. Seule la forme à deux bras de Kṛṣṇa les attire. Ils ne méditent que sur Lui, qu’ils servent avec une constance sans défaut, dans la conscience de Kṛṣṇa.

Mahātma nemyslí na nič iné než na Kṛṣṇu, pretože vôbec nepochybuje o tom, že Kṛṣṇa je pôvodná Najvyššia Osoba, príčina všetkých príčin. Svoje hlboké presvedčenie získal v spoločnosti druhých mahātmov alebo čistých oddaných. Čistých oddaných dokonca nepriťahujú ani ostatné Kṛṣṇove podoby, ako napríklad štvorruká podoba Mahāviṣṇua. V myšlienkach sa oddávajú iba Kṛṣṇovi v Jeho dvojrukej podobe a nezaujímajú sa ani o polobohov, či ľudské bytosti. Rozjímajú iba o Śrī Kṛṣṇovi. Neustále sú zapojení do láskyplnej služby Pánovi, plne absorbovaní vo vedomí Kṛṣṇu.