TEXT 7
VERŠ 7
Texte
Verš
vijitātmā jitendriyaḥ
sarva-bhūtātma-bhūtātmā
kurvann api na lipyate
vijitātmā jitendriyaḥ
sarva-bhūtātma-bhūtātmā
kurvann api na lipyate
Synonyms
Synonyma
yoga-yuktaḥ: engagé dans le service de dévotion; viśuddha-ātmā: une âme purifiée; vijita-ātmā: maître de soi; jita-indriyaḥ: ayant vaincu les sens; sarva-bhūta: envers tous les êtres; ātma-bhūta-ātmā: compatissant; kurvan api: bien qu’il agisse; na: jamais; lipyate: n’est enchaîné.
yoga-yuktaḥ — zamestnaný oddanou službou; viśuddha-ātmā — očistená duša; vijita-ātmā — kto sa ovláda; jita-indriyaḥ — pokoril svoje zmysly; sarva-bhūta — k všetkým živým bytostiam; ātma-bhūta-ātmā — súcitný; kurvan api — hoci koná; na — nikdy; lipyate — nie je zapletený.
Translation
Překlad
Celui qui est une âme pure, qui œuvre avec dévotion et maîtrise ses sens et son mental, aime tout le monde et est aimé de tous. Bien que toujours actif, jamais ses actes ne le lient.
Človek konajúci s čistou oddanosťou, ktorý je dokonalou dušou a ktorý ovláda myseľ a zmysly, je milý všetkým a všetci sú milí jemu. Hoci je vždy činný, nikdy sa nezapletie do následkov svojich činov.
Purport
Význam
Celui qui suit le sentier de la libération par la voie de la conscience de Kṛṣṇa est aimé de tous les êtres et tous lui sont chers. Le dévot voit tous les êtres en relation avec Dieu à la manière de branches et de feuilles qui ne sauraient exister indépendamment d’un arbre. Il sait que si l’on arrose les racines d’un arbre, l’eau va nourrir toutes les branches et toutes les feuilles; que si on alimente l’estomac, l’énergie sera distribuée à toutes les parties du corps. De même, en agissant pour le plaisir de Kṛṣṇa, il sert tous les êtres et leur devient très cher. Sa conscience est pure parce qu’il comble tous les êtres et, de ce fait, il est parfaitement maître de son mental. Et parce qu’il est maître de son mental, il est maître de ses sens. Comme son mental s’absorbe constamment dans la pensée de Kṛṣṇa, il ne risque pas de s’éloigner de Lui, ni d’user de ses sens autrement que pour Le servir. Il n’aime entendre que ce qui se rapporte à Kṛṣṇa, ne veut manger que la nourriture offerte à Kṛṣṇa et ne désire aller nulle part où l’on ne puisse Le servir. Aussi peut-on dire qu’il maîtrise ses sens. Or, quiconque maîtrise ses sens ne cause jamais de tort à personne.
On pourrait alors se demander pourquoi Arjuna, qui est conscient de Kṛṣṇa, use de violence sur le champ de bataille. Mais comme l’a fort justement expliqué le deuxième chapitre, c’est en apparence seulement qu’Arjuna porte préjudice à autrui. Puisqu’on ne peut détruire l’âme spirituelle, tous les hommes qui s’apprêtent à combattre préserveront leur individualité après l’anéantissement de leur corps. Du strict point de vue spirituel, personne ne va mourir sur le champ de bataille de Kurukṣetra. Seul changera, selon le désir du Seigneur présent en personne, le « vêtement » des combattants, leur corps matériel. Arjuna ne va donc pas vraiment combattre. Il va simplement, en pleine conscience de Kṛṣṇa, suivre les instructions du Seigneur. Celui qui agit ainsi ne s’empêtre jamais dans les rets du karma.
Kto kráča cestou vyslobodenia prostredníctvom oddanej služby, je milý všetkým živým bytostiam a všetky tvory sú milé jemu. Je to vďaka tomu, že si je vedomí Kṛṣṇu. Taký človek si nevie ani len predstaviť, že by nejaká živá bytosť mohla byť odlúčená od Kṛṣṇu, tak ako lístie a konáre nemôžu byť odlúčené od stromu. Plne si uvedomuje, že keď poleje koreň stromu, voda sa rozšíri do všetkých listov a konárov, alebo že keď dodá potravu žalúdku, energia sa automaticky roznesie do celého tela. Keď človek slúži Kṛṣṇovi, je služobníkom všetkých a všetci ho majú radi. Keďže sú všetci s jeho prácou spokojní, jeho vedomie je čisté. A pretože je jeho vedomie čisté, jeho myseľ je dokonale ovládnutá. A keďže je jeho myseľ ovládnutá, sú pod kontrolou aj jeho zmysly a neprichádza do úvahy, že by ich zamestnal niečím iným než službou Kṛṣṇovi. Jeho myseľ je stále pripútaná ku Kṛṣṇovi, a preto nie je možné, aby sa od Kṛṣṇu odlúčil. Nerád počúva rozhovory, ktoré sa netýkajú Kṛṣṇu, nikdy nezje jedlo, ktoré nebolo obetované Kṛṣṇovi, a netúži ani navštevovať miesta, ktoré nemajú nič spoločné s Kṛṣṇom. Preto sú jeho zmysly vždy ovládnuté. Človek ovládajúci svoje zmysly nedokáže nikoho ohrozovať. Môžeme sa spýtať: „Prečo bol teda Arjuna v boji agresívny? Nebol si vedomý Kṛṣṇu?“ Arjuna bol agresívny iba zdanlivo, pretože všetky osoby zhromaždené na bojisku pokračujú v žití ako jednotlivci; dušu predsa nemožno zabiť (ako už bolo vysvetlené v druhej kapitole). Takže z duchovného hľadiska na Kuruovskom bojisku nikto nezahynul. Všetci len vymenili svoje odevy na prianie Śrī Kṛṣṇu, ktorý bol na bojisku osobne prítomný. Preto Arjuna v skutočnosti vôbec nebojoval; iba vykonával Kṛṣṇove pokyny s mysľou uprenou na Neho. Takto sa človek nemôže nikdy zapliesť do následkov svojich činov.