Skip to main content

TEXT 20

VERŠ 20

Texte

Verš

na prahṛṣyet priyaṁ prāpya
nodvijet prāpya cāpriyam
sthira-buddhir asammūḍho
brahma-vid brahmaṇi sthitaḥ
na prahṛṣyet priyaṁ prāpya
nodvijet prāpya cāpriyam
sthira-buddhir asammūḍho
brahma-vid brahmaṇi sthitaḥ

Synonyms

Synonyma

na: jamais; prahṛṣyet: ne se réjouit; priyam: ce qui est agréable; prāpya: en obtenant; na: ne pas; udvijet: devient perturbé; prāpya: en obtenant; ca: aussi; apriyam: ce qui est désagréable; sthira-buddhiḥ: dont l’intelligence est fixée sur le soi; asammūḍhaḥ: sans égarement; brahma-vit: celui qui connaît parfaitement l’Absolu; brahmaṇi: dans la transcendance; sthitaḥ: situé.

na — nikdy; prahṛṣyet — raduje sa; priyam — príjemné; prāpya — keď dosiahne; na — nie je; udvijet — rozrušený; prāpya — získaním; ca — tiež; apriyam — nepríjemné; sthira-buddhiḥ — s neochvejnou inteligenciou; asammūḍhaḥ — nie je pomýlený; brahma-vit — ten, kto má dokonalé poznanie o Najvyššom; brahmaṇi — v transcendencii; sthitaḥ — zotrváva.

Translation

Překlad

L’homme dont l’intelligence est fixée sur le soi, qui ne connaît pas l’égarement, qui n’exulte pas dans le bonheur et ne se lamente pas dans le malheur, qui possède la science de Dieu, a déjà atteint la transcendance.

Človek, ktorý sa neraduje, keď dosiahne niečo príjemné, a ani ho nerozruší, keď ho zastihne niečo nepríjemné, ktorý má neochvejnú inteligenciu, nie je pomýlený a pozná vedu o Bohu, už zotrváva v transcendencii.

Purport

Význam

Ce verset décrit les traits caractéristiques de l’être qui a réalisé son identité spirituelle. En premier lieu, il s’est débarrassé de l’illusion qui l’incitait à penser que son corps et lui-même ne faisaient qu’un. Il sait parfaitement qu’il n’est pas ce corps de matière, mais un fragment de Dieu, la Personne Suprême. Il n’a donc pas tendance à se réjouir lorsqu’il obtient quelque bienfait matériel ou à se lamenter lorsqu’il perd quelque chose lié au corps. Cette égalité d’esprit a pour nom sthira-buddhi, l’intelligence du vrai moi. Grâce à elle, l’être réalisé ne commet jamais l’erreur d’identifier l’âme au corps, pas plus qu’il ne croit le corps permanent et l’âme inexistante. Ce savoir l’élève jusqu’à la connaissance parfaite de la science de la Vérité Absolue, dans Ses aspects de Brahman, Paramātmā et Bhagavān. Il connaît sa propre nature et ne cherche donc pas vainement à devenir lui-même l’Absolu. C’est ce qu’on appelle la réalisation du Brahman, ou la réalisation du soi. Cette conscience inébranlable est la conscience de Kṛṣṇa.

Tu sú opísané vlastnosti sebarealizovaného človeka. Prvou vlastnosťou je, že taký človek nestotožňuje svoje telo s pravým „ja“. Dobre vie, že nie je telo, ale čiastočka Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto sa neraduje, keď dosiahne niečo príjemné, a ani nežiali, keď stratí niečo, čo sa vzťahuje k jeho telu. Takáto vyrovnanosť mysle sa volá sthira-buddhi alebo neochvejná inteligencia. Preto nikdy mylne nestotožňuje dušu s hmotným telom, ktoré nepovažuje za večné, a vždy berie do úvahy existenciu duše. Toto poznanie ho povyšuje na úroveň poznania celej náuky o Absolútnej Pravde, teda Brahmane, Paramātmy a Bhagavāna. A tak veľmi dobre vie, aké je jeho prirodzené postavenie, a nesnaží sa vyrovnať Bohu v každom ohľade. To sa nazýva realizácia Brahmanu alebo sebarealizácia. A takéto pevné vedomie sa nazýva vedomie Kṛṣṇu.