Skip to main content

TEXT 1

VERŠ 1

Texte

Verš

śrī-bhagavān uvāca
imaṁ vivasvate yogaṁ
proktavān aham avyayam
vivasvān manave prāha
manur ikṣvākave ’bravīt
śrī-bhagavān uvāca
imaṁ vivasvate yogaṁ
proktavān aham avyayam
vivasvān manave prāha
manur ikṣvākave ’bravīt

Synonyms

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca: Dieu, la Personne Suprême, dit; imam: cette; vivasvate: au deva du soleil; yogam: science qui traite de la relation unissant l’être distinct à l’Absolu; proktavān: instruisis; aham: Je; avyayam: impérissable; vivasvān: Vivasvān, le deva du soleil; manave: au père de l’humanité (nommé Vaivasvata); prāha: dit; manuḥ: le père de l’humanité; ikṣvākave: au roi Ikṣvāku; abravīt: dit.

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; imam — túto; vivasvate — bohu Slnka; yogam — vedu o vzťahu k Najvyššiemu; proktavān — vyjavil; aham — Ja; avyayam — nehynúcu; vivasvān — Vivasvān (meno boha Slnka); manave — otcovi ľudského pokolenia, ktorý sa volá Vaivasvata; prāha — povedal; manuḥ — otcovi ľudského pokolenia; ikṣvākave — kráľovi Ikṣvākuovi; abravīt — povedal.

Translation

Překlad

Dieu, la Personne Suprême, Śrī Kṛṣṇa, dit: J’ai donné cette impérissable science du yoga à Vivasvān, le deva du soleil, qui la transmit à Manu, le père de l’humanité, lequel à son tour l’enseigna à Ikṣvāku.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Vyjavil som túto nehynúcu vedu o yoge bohu Slnka Vivasvānovi a Vivasvān ju zveril Manuovi, otcovi ľudského pokolenia, ktorý ju potom predniesol Ikṣvākuovi.

Purport

Význam

Ce verset relate l’histoire de la Bhagavad-gītā, depuis les temps très anciens où son enseignement fut dispensé aux rois de chaque planète, et en premier lieu, au roi du soleil. Les rois, qui ont pour devoir de protéger le peuple, sont tenus de connaître la science de la Bhagavad-gītā afin d’être aptes à gouverner les citoyens et à les préserver de la concupiscence qui les enchaîne à la matière. La vie humaine est faite pour cultiver la connaissance spirituelle, en relation éternelle avec Dieu, la Personne Suprême. Sur toutes les planètes et dans chaque nation, il incombe aux dirigeants de transmettre ce savoir, cette science de la conscience de Kṛṣṇa, à leurs concitoyens par le biais de l’éducation, de la culture et de la dévotion, afin que tous puissent tirer le meilleur parti de la forme humaine en suivant la voie qui mène à la réussite spirituelle.

Tu vidíme, že história Bhagavad-gīty má svoj počiatok v dávnej dobe, keď bola Bhagavad-gītā prednesená kráľom všetkých planét, počnúc vládcom Slnka. Hlavnou úlohou všetkých kráľov je chrániť obyvateľstvo, a preto musia panovníci porozumieť náuke Bhagavad-gīty, aby mohli ľudu vládnuť a ochraňovať ho pred zajatím hmotnej žiadostivosti. Ľudský život je určený na rozvíjanie duchovného poznania o našom večnom vzťahu k Najvyššej Božskej Osobnosti a vodcovia všetkých štátov a planét sú povinní odovzdať toto učenie svojím občanom v podobe vzdelania, kultúry a oddanosti. Inými slovami, je v ich rukách šíriť vedu o vedomí Kṛṣṇu, aby ľudia mohli využiť výhody tejto veľkej náuky a dosiahli úspech využitím príležitosti, ktorú ľudský život ponúka.

Sur le soleil, source de toutes les planètes du système solaire, le deva majeur porte, dans notre ère, le nom de Vivasvān. Brahmā, dans sa Brahma-saṁhitā (5.52), nous dit:

V súčasnej dobe je boh Slnka známy ako Vivasvān, kráľ Slnka, v ktorom majú svoj pôvod všetky planéty slnečnej sústavy. V Brahma-saṁhite (5.52) Brahmā hovorí:

yac-cakṣur eṣa savitā sakala-grahāṇāṁ
rājā samasta-sura-mūrtir aśeṣa-tejāḥ
yasyājñayā bhramati sambhṛta-kāla-cakro
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
yac-cakṣur eṣa savitā sakala-grahāṇāṁ
rājā samasta-sura-mūrtir aśeṣa-tejāḥ
yasyājñayā bhramati sambhṛta-kāla-cakro
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

« J’adore Govinda [Kṛṣṇa], Dieu, la Personne Suprême et originelle. C’est Lui qui donne au soleil, roi de tous les astres, son immense pouvoir et son intense chaleur. Le soleil représente l’œil du Seigneur, et s’il parcourt son orbite, c’est pour répondre à Son ordre. »

„Uctievam Najvyššiu Božskú Osobnosť, Govindu (Kṛṣṇu), ktorý je pôvodnou osobou a na príkaz ktorého prijíma Slnko, kráľ všetkých planét, nesmiernu silu a žiaru. Slnko predstavuje Pánovo oko a na Jeho pokyn putuje po svojej obežnej dráhe.“

Le soleil est le roi de toutes les planètes, car il donne à chacune chaleur et lumière. C’est sur l’ordre de Kṛṣṇa qu’il parcourt son orbite. Au deva du soleil, Vivasvān, Kṛṣṇa enseigna originellement la science de la Bhagavad-gītā, faisant de lui Son premier disciple. La Bhagavad-gītā n’est donc pas un recueil de spéculations destiné à quelque érudit profane, mais un ouvrage authentique présentant une connaissance spirituelle transmise depuis des temps immémoriaux.

Slnko je kráľom všetkých planét a boh Slnka (Vivasvān) vládne slnečnej planéte, ktorá ovláda všetky ostatné planéty dodávaním tepla a svetla. Otáča sa na príkaz Kṛṣṇových pokynov. Pán Kṛṣṇa si Vivasvāna vybral za Svojho prvého žiaka, aby porozumel vede Bhagavad-gīty. Bhagavad-gītā preto nie je zbierkou špekulácií pre bezvýznamných svetských učencov, ale autoritatívnou knihou poznania zostupujúceho už od nepamäti.

Le Mahābhārata (Śānti-parva 348.51–52) retrace ainsi l’histoire de la Bhagavad-gītā:

V Mahābhārate (Śānti-parva 348.51-52) je história Gīty načrtnutá takto:

tretā-yugādau ca tato
vivasvān manave dadau
manuś ca loka-bhṛty-arthaṁ
sutāyekṣvākave dadau
ikṣvākuṇā ca kathito
vyāpya lokān avasthitaḥ
tretā-yugādau ca tato
vivasvān manave dadau
manuś ca loka-bhṛty-arthaṁ
sutāyekṣvākave dadau
ikṣvākuṇā ca kathito
vyāpya lokān avasthitaḥ

« Au début du Tretā-yuga, Vivasvān enseigna à Manu la science de la relation qui unit l’homme à Dieu. À son tour, Manu, père de l’humanité, la transmit à son fils, Mahārāja Ikṣvāku, roi de la terre et ancêtre de la dynastie Raghu où Se manifesta le divin avatāra, Rāmacandra. » L’homme connaît donc la Bhagavad-gītā depuis l’époque de Mahārāja Ikṣvāku.

„Na začiatku Tretā-yugy predniesol Vivasvān túto vedu o vzťahu k Najvyššiemu otcovi ľudského pokolenia Manuovi. Manu ju potom odovzdal svojmu synovi Ikṣvākuovi, kráľovi Zeme a praotcovi raghuovskej dynastie, v ktorej sa zjavil Śrī Rāmacandra.“ Preto ľudstvo pozná Bhagavad-gītu už od dôb Mahārāja Ikṣvākua.

Nous vivons à présent dans le Kali-yuga, âge d’une durée de 432000 ans, dont 5000 seulement se sont écoulés. Avant cet âge, il y eut le Dvāpara-yuga (864000 ans) et le Tretā-yuga (1296000 ans). Manu enseigna donc la Bhagavad-gītā à son fils et disciple, Mahārāja Ikṣvāku, roi de la terre, il y a plus de 2000000 d’années. La longévité du Manu de notre ère est d’environ 305300000 ans, dont 120400000 années sont déjà passées. Puisque le Seigneur énonça la Bhagavad-gītā à Son disciple, Vivasvān, le deva du soleil, avant la naissance de Manu, on peut estimer que cet enseignement fut donné il y a approximativement 120400000 ans. L’humanité quant à elle bénéficie de cette connaissance depuis plus de 2000000 d’années. Et le Seigneur la transmit de nouveau à Arjuna il y a 5000 ans. Tel est donc, sommairement, d’après l’écrit lui-même et selon Son auteur, Kṛṣṇa, l’origine historique de la Bhagavad-gītā.

Parce qu’il était un kṣatriya et l’ancêtre originel des kṣatriyas sūrya-vaṁśas – descendants du deva du soleil – Vivasvān fut choisi en premier pour recevoir cette sagesse. La Bhagavad-gītā ayant la même authenticité que les Védas puisqu’elle fut énoncée par le Seigneur Lui-même, elle est dite apauruṣeya, « au-delà du savoir humain ». Il convient donc de la recevoir comme on le fait pour toute instruction védique, c’est-à-dire sans l’interpréter. Les ergoteurs ont beau spéculer à leur façon sur la Gītā, les conclusions qu’ils en tirent n’ont rien à voir avec le livre originel. On doit en effet accepter la Bhagavad-gītā telle qu’elle est, par le biais d’une filiation spirituelle authentique, à la manière dont Ikṣvāku la reçut de son père Manu, et Manu de son propre père Vivasvān, qui lui-même l’avait reçue de Kṛṣṇa.

Teraz žijeme vo veku, zvanom Kali-yuga, ktorý trvá 432 000 rokov a z ktorého už 5 000 rokov uplynulo. Tomuto veku predchádzali Dvāpara-yuga, trvajúca 864 000 rokov, Treta-yuga (1 296 000 rokov) a Satya-yuga (1 728 000rokov). Manu prijal poznanie Bhagavad-gīty na začiatku Treta-yugy a vyložil ju svojmu synovi a žiakovi Mahārājovi Ikṣvākuovi, kráľovi Zeme, približne pred 2 165 000 rokmi (1 296 000 a 864 000 a 5 000). Éra jedného Manua trvá približne 305 300 000 rokov, z ktorých 120 400 000 už uplynulo. Keďže Śrī Kṛṣṇa predniesol Bhagavad-gītu Svojmu žiakovi, bohu Slnka Vivasvānovi, už pred Manuovým narodením, môžeme odhadnúť, že Bhagavad-gītā bola vyslovená minimálne pred 120 400 000 rokmi a v ľudskej spoločnosti je známa dva milióny rokov. Kṛṣṇa ju znovu predniesol Arjunovi asi pred päťtisíc rokmi. To je hrubý náčrt dejín Bhagavad-gīty podľa nej samotnej a podľa jej hovorcu Śrī Kṛṣṇu. Vivasvān bol zvolený, aby prijal túto múdrosť, pretože on je tiež kṣatriyom, a je praotcom všetkých kṣatriyov, ktorí sú potomkami boha Slnka, takzvaní sūrya-vaṁśa kṣatriyovia. Bhagavad-gītā je rovnako autentická ako Vedy, a keďže ju vyslovil samotný Pán, Najvyššia Božská Osobnosť, toto poznanie sa nazýva apauruṣeya (nadľudské). Preto musíme ju aj Vedy prijať bez svetského tlmočenia. Svetskí polemici môžu špekulovať nad Gītou, ako sa im zachce, lenže potom to už nie je pôvodná Bhagavad-gītā. Bhagavad-gītu treba prijať takú, aká je, a to v učeníckej postupnosti — Śrī Kṛṣṇa ju predniesol bohu Slnka, ten svojmu synovi Manuovi a on ju predložil Ikṣvākuovi.