TEXT 2
VERŠ 2
Texte
Verš
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām
Synonyms
Synonyma
vyāmiśreṇa: par d’équivoques; iva: certes; vākyena: paroles; buddhim: intelligence; mohayasi: Tu troubles; iva: certes; me: mon; tat: donc; ekam: une seule; vada: dis-moi, s’il Te plaît; niścitya: assurant; yena: par lequel; śreyaḥ: un avantage réel; aham: je; āpnuyām: peux avoir.
vyāmiśreṇa — dvojzmyselnými; iva — istotne; vākyena — slovami; buddhim — inteligencia, rozum; mohayasi — mýliš; iva — istotne; me — moje; tat — preto; ekam — to jediné; vada — prosím, povedz; niścitya — naisto; yena — z ktorého; śreyaḥ — skutočný prospech; aham — ja; āpnuyām — môžem mať.
Translation
Překlad
Tes instructions équivoques troublent mon intelligence. Indique-moi donc je T’en prie, de façon décisive, la voie qui me sera la plus favorable.
Môj rozum je zmätený Tvojimi dvojzmyselnými pokynmi. Preto Ťa prosím, povedz mi jednoznačne, čo je pre mňa najlepšie.“
Purport
Význam
Le chapitre précédent, en guise d’introduction à la Bhagavad-gītā, nous a expliqué la position du néophyte et donné un aperçu des diverses méthodes de réalisation spirituelle, soit le sāṅkhya-yoga, le buddhi-yoga, la maîtrise des sens par l’intelligence, et l’action désintéressée. Mais tout cela fut présenté sans suivre de structure organisée. Une description plus systématique s’avère donc nécessaire pour comprendre et agir. Si Arjuna demande à Kṛṣṇa de l’éclairer sur ces sujets apparemment équivoques, c’est pour que l’homme du commun puisse les comprendre sans les mésinterpréter. Bien que Kṛṣṇa n’ait pas eu l’intention de le mettre dans la confusion avec des jeux de mots, Arjuna ne parvient pas à suivre le processus de la conscience de Kṛṣṇa, et cela dans l’action comme dans l’inaction. Il tente donc par ses questions d’éclaircir la voie de la conscience de Kṛṣṇa pour tous ceux qui désirent sérieusement percer le mystère de la Bhagavad-gītā.
V predchádzajúcej kapitole — a tiež v úvode — boli vysvetlené rôzne spôsoby duchovnej realizácie, ako sú sāṇkhya-yoga (analytické poznanie duše a tela), buddhi-yoga (ovládnutie zmyslov pomocou inteligencie) a karma-yoga (činnosť bez túžby po jej plodoch). Vysvetlené bolo aj postavenie začiatočníka. Všetko však bolo predložené pomerne nesúrodo. A pre pochopenie a konanie je nutný systematický prehľad. Preto chcel Arjuna tieto na prvý pohľad nejasné témy usporiadať tak, aby ich mohol každý obyčajný človek prijať a nevysvetľovať si ich nesprávne. Napriek tomu, že Kṛṣṇa nemal v úmysle miasť Arjunu slovnými hračkami, nemohol sa Arjuna zapojiť do vedomia Kṛṣṇu ani nečinne, ani aktívnou službou. Takže svojimi otázkami osvetľoval cestu vedúcu k poznaniu Śrī Kṛṣṇu všetkým žiakom, ktorí si naozaj želajú porozumieť tajomstvu Bhagavad-gīty.