Skip to main content

TEXT 72

VERŠ 72

Texte

Verš

eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha
naināṁ prāpya vimuhyati
sthitvāsyām anta-kāle ’pi
brahma-nirvāṇam ṛcchati
eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha
naināṁ prāpya vimuhyati
sthitvāsyām anta-kāle ’pi
brahma-nirvāṇam ṛcchati

Synonyms

Synonyma

eṣā: cette; brāhmī: spirituelle; sthitiḥ: situation; pārtha: ô fils de Pṛthā; na: jamais; enām: cela; prāpya: en obtenant; vimuhyati: on ne s’égare; sthitvā: étant situé; asyām: en cela; anta-kāle: à la fin de la vie; api: aussi; brahma-nirvāṇam: le royaume spirituel de Dieu; ṛcchati: on atteint.

eṣā — tento; brāhmī — duchovný; sthitiḥ — stav; pārtha — ó, syn Pṛthy; na — nie; enām — toto; prāpya — dosiahnuť; vimuhyati — pomýliť; sthitvā — v tomto stave; asyām — keď je tak; anta-kāle — na konci života; api — tiež; brahma-nirvāṇam — duchovné kráľovstvo Boha; ṛcchati — dosiahne.

Translation

Překlad

Ainsi en est-il de la vie spirituelle et divine, ô fils de Pṛthā, laquelle donne à l’homme de sortir de la confusion. Qui s’y établit ne serait-ce qu’à l’heure de la mort peut accéder au royaume de Dieu.

Ó, syn Pṛthy, toto je cesta duchovného a zbožného života a kto po nej kráča, nepodlieha klamu. Ak sa človek nachádza v tomto stave i v okamihu smrti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.“

Purport

Význam

Parvenir au niveau de la conscience de Kṛṣṇa, de l’existence divine, peut ne demander qu’une fraction de seconde, mais on peut tout aussi bien ne pas y arriver, même après des millions d’existences. C’est simplement une question de compréhension, en acceptant les choses telles qu’elles sont. Khaṭvāṅga Mahārāja y parvint quelques instants à peine avant sa mort, en s’abandonnant à Kṛṣṇa.

Nirvāṇa signifie mettre un terme à l’existence matérielle. Selon la philosophie bouddhiste, au terme de notre existence en ce monde ne se trouve que le vide. L’enseignement de la Bhagavad-gītā est radicalement différent: la vraie vie ne commence qu’à la fin de l’existence matérielle.

Savoir simplement que le mode de vie matérialiste doit s’arrêter un jour est suffisant pour le matérialiste grossier. Le spiritualiste, lui, sait très bien qu’il y a une vie spirituelle au-delà de la vie matérielle. Si, avant de mourir, on obtient la grâce de devenir conscient de Kṛṣṇa, on atteint le stade du brahma-nirvāṇa. Il n’y a d’ailleurs aucune différence entre le royaume de Dieu et Son service dévotionnel. Puisqu’ils sont tous deux absolus, s’engager au service sublime du Seigneur avec amour et dévotion, c’est atteindre le monde spirituel. Les activités du monde matériel sont toutes axées sur le plaisir des sens, alors que les activités du monde spirituel le sont sur Kṛṣṇa. Dès que l’on devient conscient de Kṛṣṇa, fût-ce dans cette vie, on atteint aussitôt le niveau du Brahman. Quiconque a développé la conscience de Kṛṣṇa se trouve déjà, sans qu’il y ait le moindre doute, dans le royaume de Dieu.

Vedomie Kṛṣṇu alebo duchovný život môže človek dosiahnuť za okamih — alebo ho nedosiahne ani za milióny rokov. Je to len otázka pochopenia a prijatia skutočnosti. Khaṭvāṅga Mahārāja dosiahol dokonalosť pár minút pred smrťou vďaka tomu, že sa odovzdal Kṛṣṇovi.

Nirvāṇa znamená koniec hmotného života. Podľa buddhistickej filozofie, ktorá sa odlišuje od učenia Bhagavad-gīty, nejestvuje po skončení hmotného bytia nič, len prázdnota. Skutočný život začína až po skončení hmotnej existencie. Zaťatému materialistovi stačí skutočnosť, že hmotný život raz skončí, ale duchovne pokročilé osoby veľmi dobre vedia, že po takzvanej smrti nasleduje ďalší život. Ak sa človeku ešte pred smrťou pošťastí získať vedomie Kṛṣṇu, ihneď dosiahne absolútnu úroveň brahma-nirvāṇa.

Medzi Božím kráľovstvom a oddanou službou Bohu nie je rozdiel. Keďže sú na absolútnej úrovni, človek zapojený v transcendentálnej láskyplnej službe dospeje do duchovného kráľovstva. Cieľom činov v hmotnom svete je zmyslový pôžitok, zatiaľ čo činy v duchovnom svete sú určené pre potešenie Kṛṣṇu. Vedomie Kṛṣṇu znamená okamžité dosiahnutie Brahmanu už v tomto živote a ten, kto si je vedomý Kṛṣṇu, už vstúpil do Božieho kráľovstva.

Le Brahman est tout à fait l’opposé de la matière. Le terme employé ici, brāhmī sthitiḥ, signifie « qui n’est pas sur le plan matériel ». La Bhagavad-gītā affirme que le service du Seigneur se trouve sur le plan de la libération (sa guṇān samatītyaitān brahma-bhūyāya kalpate). Le brāhmī sthiti est donc la libération de la matière.

Brahman je úplným protikladom hmoty. Preto brāhmī sthiti znamená „za hranicami hmotných činností.“ Bhagavad-gītā potvrdzuje, že ten, kto sa venuje oddanej službe Kṛṣṇovi, je vyslobodený z hmotného zajatia (sa guṇām samatītyaitān brahma-bhūyāya kalpate; Bg. 14.26). Brāhmī sthiti je teda vyslobodenie z hmotného otroctva.

Śrīla Bhaktivinoda Ṭhākura a dit de ce deuxième chapitre de la Bhagavad-gītā qu’il résume le livre tout entier. Les sujets dont traite la Bhagavad-gītā sont le karma-yoga, le jñāna-yoga et le bhakti-yoga. Le karma-yoga et le jñāna-yoga ont été clairement exposés dans ce chapitre, et un aperçu du bhakti-yoga s’y trouve également.

Śrīla Bhaktivinoda Ṭhākura vysvetlil, že táto druhá kapitola Bhagavad-gīty je zhrnutím celého diela. Témy, ktoré Bhagavad-gītā preberá, sú karma-yoga, jñāna-yoga a bhakti-yoga. V druhej kapitole boli jasne opísané karma-yoga a jñāna-yoga a Kṛṣṇa v nej podal aj náznak bhakti-yogy.

Ainsi s’achèvent les teneurs et portées de Bhaktivedanta sur le deuxième chapitre de la Śrīmad Bhagavad-gītā traitant de son contenu.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k druhej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty“.