TEXT 62
VERŠ 62
Texte
Verš
sarva-bhāvena bhārata
tat-prasādāt parāṁ śāntiṁ
sthānaṁ prāpsyasi śāśvatam
sarva-bhāvena bhārata
tat-prasādāt parāṁ śāntiṁ
sthānaṁ prāpsyasi śāśvatam
Synonyms
Synonyma
tam: à Lui; eva: certes; śaraṇam gaccha: abandonne-toi; sarva-bhāvena: à tous les égards; bhārata: ô fils de Bharata; tat-prasādāt: par Sa grâce; parām: transcendantale; śāntim: la paix; sthānam: la demeure; prāpsyasi: tu obtiendras; śāśvatam: éternelle.
tam — Jemu; eva — iste; śaraṇam gaccha — odovzdať sa; sarva-bhāvena — v každom ohľade; bhārata — ó, potomok Bharatov; tat-prasādāt — Jeho milosťou; parām — transcendentálny; śāntim — mier; sthānam — sídlo; prāpsyasi — dosiahneš; śāśvatam — večné.
Translation
Překlad
Ô descendant de Bharata, abandonne-toi entièrement à Lui. Par Sa grâce, tu connaîtras la paix absolue et atteindras l’éternelle et suprême demeure.
Odovzdaj sa Mu úplne, ó, potomok Bharatov. Jeho milosťou dosiahneš transcendentálneho mieru a najvyššieho večného príbytku.
Purport
Význam
Ainsi, l’être vivant doit s’abandonner à la Personne Suprême, sise dans le cœur de chacun. Non seulement cet abandon le soulagera des souffrances engendrées par l’existence matérielle, mais il atteindra Dieu, l’Être Suprême. Les Textes védiques (Ṛg-veda 1.22.20) décrivent le monde spirituel comme étant tad viṣṇoḥ paramaṁ padam. Puisque le royaume de Dieu s’étend à toute la création, tout ce qui est matériel est en réalité spirituel, mais ici les mots paramaṁ padam désignent spécifiquement la demeure éternelle, le monde spirituel ou Vaikuṇṭha.
Živá bytosť by sa mala odovzdať Najvyššej Božskej Osobnosti sídliacej v srdci všetkých tvorov. Tak sa oslobodí od všetkých strastí hmotného bytia. Ak sa človek odovzdá úplne, nielenže sa oslobodí od všetkých útrap, ale nakoniec dospeje aj k Najvyššiemu Pánovi. Vo Vedach je transcendentálny svet opísaný ako tad viṣṇoḥ paramaṁ padam (Ṛg Veda 1.22.20). A keďže celé stvorenie je Božím kráľovstvom, všetko hmotné je v skutočnosti duchovné. Paramaṁ padam však poukazuje špeciálne na Pánove večné sídlo, zvané Vaikuṇṭha alebo duchovný svet.
Le quinzième chapitre de la Bhagavad-gītā enseigne: sarvasya cāhaṁ hṛdi sanniviṣṭaḥ. Le Seigneur est dans le cœur de chacun. Ainsi, quand il est recommandé de s’abandonner à l’Âme Suprême qui Se trouve en nous, cela signifie qu’il faut s’abandonner à la Personne Suprême, Dieu, Kṛṣṇa. Arjuna a reconnu en Kṛṣṇa le Seigneur Suprême. Déjà, dans le dixième chapitre, il voyait en Lui le paraṁ brahma paraṁ dhāma. Il avait réalisé que Kṛṣṇa est Dieu, la Personne Suprême, l’ultime demeure de tous les êtres, et cela non seulement sur la base de son expérience personnelle, mais aussi sur la foi des déclarations des grandes autorités en matière spirituelle que sont Nārada, Asita, Devala et Vyāsa.
V pätnástej kapitole Bhagavad-gīty sa píše: sarvasya cāhaṁ hṛdi sanniviṣṭaḥ. „Pán sídli v srdciach všetkých.“ Keď sa teda odporúča odovzdať sa Nadduši v srdci, znamená to odovzdať sa Najvyššej Božskej Osobnosti, Kṛṣṇovi. V desiatej kapitole prijal Arjuna Kṛṣṇu ako Najvyššieho: paraṁ brahma paraṁ dhāma. Prijal Kṛṣṇu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť a ako útočisko celého tvorstva nielen z pozície vlastnej skúsenosti, ale aj na základe takých veľkých autorít, ako Nārada, Asita, Devala a Vyāsa.