Skip to main content

TEXT 6

VERŠ 6

Texte

Verš

na tad bhāsayate sūryo
na śaśāṅko na pāvakaḥ
yad gatvā na nivartante
tad dhāma paramaṁ mama
na tad bhāsayate sūryo
na śaśāṅko na pāvakaḥ
yad gatvā na nivartante
tad dhāma paramaṁ mama

Synonyms

Synonyma

na: ne pas; tat: cela; bhāsayate: illumine; sūryaḥ: le soleil; na: non plus; śaśāṅkaḥ: la lune; na: non plus; pāvakaḥ: le feu, l’électricité; yat: où; gatvā: allant; na: jamais; nivartante: ne reviennent; tat dhāma: cette demeure; paramam: suprême; mama: à Moi.

na — nie; tat — to; bhāsayate — ožiarené; sūryaḥ — Slnko; na — ani; śaśāṅkaḥ — Mesiac; na — ani; pāvakaḥ — oheň, elektrina; yat — kam; gatvā — kráčajúci; na — nikdy; nivartante — nevrátia sa; tat dhāma — ono sídlo; paramam — najvyššie; mama — Moje.

Translation

Překlad

Ce royaume suprême, le Mien, ni le soleil ni la lune, ni le feu ou l’électricité ne l’éclairent. Pour qui l’atteint, il n’est point de retour en ce monde.

Moje zvrchované sídlo nie je ožiarené ani Slnkom ani Mesiacom, ani ohňom či elektrinou. Tí, ktorí ho dosiahli, sa nikdy nevrátia do tohoto hmotného sveta.

Purport

Význam

Ce verset décrit le monde spirituel, la demeure de Kṛṣṇa, la Personne Suprême, demeure que l’on nomme Kṛṣṇaloka, ou Goloka Vṛndāvana. Là, nul besoin de la lumière du soleil ou de la lune, du feu ou de l’électricité, car toutes les planètes diffusent leur propre lumière irradiante, ce que, dans notre univers matériel, le soleil est seul à faire. L’éclatante radiance de l’ensemble des planètes spirituelles (Vaikuṇṭhas), son atmosphère irradiante, s’appelle le brahmajyoti. Elle émane originellement de la planète de Kṛṣṇa. L’univers matériel, le mahat-tattva, n’en occupe qu’un espace restreint, la plus grande part étant constellée d’innombrables planètes spirituelles – dont la principale est Goloka Vṛndāvana.

V tomto verši je opísaný duchovný svet, sídlo Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu, zvané Kṛṣṇaloka alebo Goloka Vṛndāvana. Duchovný svet nie je závislý na Slnku, Mesiaci, ohni či elektrine, pretože všetky planéty sú tam samovyžarujúce. V tomto vesmíre je iba jedna planéta, ktorá má vlastné svetlo, a tou je Slnko, zatiaľ čo v duchovnom nebi sú všetky planéty samovyžarujúce. Jas Vaikuṇṭhských planét vytvára žiaru zvanú brahmajyoti, ktorá pôvodne vychádza z Kṛṣṇovej planéty Goloky Vṛndāvan. Časť tejto žiare je zahalená mahat-tattvou alebo hmotným svetom. Väčšia časť tohoto žiarivého neba je však plná duchovných planét zvaných Vaikuṇṭhy, z ktorých Goloka Vṛndāvana je najvyššia.

Tant que l’être réside dans l’univers matériel, où règnent les ténèbres, il est conditionné. En se dégageant du reflet perverti que constitue l’arbre du monde matériel, il atteint le monde spirituel, d’où il ne risque pas de choir. À l’état conditionné, l’être se croit possesseur et maître du monde, mais une fois libéré, il entre dans le royaume spirituel, pour vivre avec le Seigneur. Il jouit alors d’une vie et d’une félicité éternelles ainsi que d’une pleine connaissance.

Dovtedy, kým sa živá bytosť nachádza v temnote hmotného sveta, je podmienená, no akonáhle pretne putá k falošnému stromu hmotného sveta a vstúpi do duchovného sveta, oslobodí sa. Potom sa už nikdy nevráti späť. Živá bytosť sa vo svojom podmienenom stave považuje za pána hmotného sveta, zatiaľ čo vo svojom oslobodenom stave vstúpi do duchovného kráľovstva a v spoločnosti Najvyššieho Pána sa teší z večného života, večného šťastia a dokonalého poznania.

On devrait être fasciné par ces descriptions et avoir le désir d’atteindre ce monde éternel pour échapper au reflet trompeur de la réalité. Car pour celui qui s’attache par trop à l’univers matériel, il est extrêmement difficile de trancher le lien qui le retient prisonnier, alors que pour qui adopte la conscience de Kṛṣṇa, les choses se font graduellement. Pour ce faire, on doit rechercher la compagnie des dévots, des êtres conscients de Kṛṣṇa. Afin d’apprendre à servir le Seigneur avec dévotion, on doit chercher une congrégation dédiée au service de Dieu. Ainsi pourra-t-on couper les attachements qui nous lient au monde matériel. Il ne suffit pas d’enfiler des habits safran pour se détacher des choses de ce monde. Encore faut-il s’attacher au service dévotionnel du Seigneur. On doit donc prendre très au sérieux le fait que le service de dévotion, tel qu’il est décrit dans le douzième chapitre, est en soi la seule voie qui permette de transcender le reflet trompeur de l’arbre réel. Le quatorzième chapitre a montré comment les différentes voies empruntées par l’homme sont contaminées par l’influence de la nature matérielle. Seul le service de dévotion y a été décrit comme purement transcendantal.

Táto informácia by mala nadchnúť každého. Človek by mal túžiť vrátiť sa do večného sveta a vymotať sa z tohoto falošného odrazu skutočnosti. Preťať tieto putá je veľmi ťažké pre toho, kto je príliš pripútaný k hmotnému svetu, no prijatím vedomia Kṛṣṇu sa môžu postupne všetci oslobodiť z týchto pút. Človek sa musí stýkať s oddanými alebo s osobami vedomými si Kṛṣṇu, a od nich sa učiť umeniu oddanej služby. Tak sa môže zbaviť pút k hmotnému svetu. Nikto sa nemôže zbaviť pripútanosti k hmotnému svetu tým, že si oblečie šafránový odev; najprv musí nájsť záľubu v oddanej službe Kṛṣṇovi. Preto by sme mali brať vážne skutočnosť, že oddaná služba, tak, ako bola opísaná v dvanástej kapitole, je jediný spôsob, ako sa dostať z tejto falošnej imitácie skutočného stromu. V štrnástej kapitole sa opisuje spôsob znečistenia všetkých druhov činností hmotnou prírodou. Jedine oddaná služba je opísaná ako čisto transcendentálna.

Les mots paramaṁ mama revêtent ici une grande importance. En effet, il n’y a pas le moindre espace matériel ou spirituel qui ne soit la propriété du Seigneur. Mais le monde spirituel, où règnent les six opulences divines, est Sa propriété suprême (paramam). La Kaṭha Upaniṣad (2.2.15) confirme également que le monde spirituel n’a nul besoin de la lumière du soleil, de la lune ou des étoiles (na tatra sūryo bhāti na candra-tārakam), car il baigne tout entier dans l’éclat de la puissance interne du Seigneur Suprême. Cette demeure suprême, seul l’abandon au Seigneur peut nous y mener.

Slová paraṁ mama sú veľmi dôležité. Každý kút zeme v skutočnosti patrí Najvyššiemu Pánovi, no duchovný svet je paramam, plný šiestich druhov bohatstva. Aj Kaṭha Upaniṣad (2.2.15) potvrdzuje, že v duchovnom svete nie je potrebné slnečné alebo mesačné svetlo, pretože celé duchovné nebo je osvetlené vnútornou energiou Najvyššieho Pána (na tatra sūryo bhāti na candra-tārakam). Toto najvyššie sídlo môžeme dosiahnuť len vtedy, ak sa odovzdáme Najvyššiemu Pánovi. Inej cesty niet.