TEXT 31
VERŠ 31
Texte
Verš
eka-stham anupaśyati
tata eva ca vistāraṁ
brahma sampadyate tadā
eka-stham anupaśyati
tata eva ca vistāraṁ
brahma sampadyate tadā
Synonyms
Synonyma
yadā: quand; bhūta: des êtres; pṛthak-bhāvam: les identités séparées; eka-stham: situées en une; anupaśyati: on essaie de voir à travers l’autorité; tataḥ eva: ensuite; ca: aussi; vistāram: la manifestation, partout; brahma: l’Absolu; sampadyate: on atteint; tadā: alors.
yadā — keď; bhūta — živá bytosť; pṛthak-bhāvam — oddelené identity; eka-stham — umiestnené v jedinom; anupaśyati — snažia sa vidieť veci očami autority; tataḥ eva — potom; ca — tiež; vistāram — expanzie; brahma — absolútno; sampadyate — dosiahne; tadā — v tom okamihu.
Translation
Překlad
Quand l’homme intelligent cesse de voir autant d’identités que de corps, quand il ne voit que des âmes spirituelles partout manifestées, il obtient la vision du Brahman.
Ak rozumný človek prestane hľadieť na rôznorodé bytosti podľa ich hmotných tiel a zbadá, ako sa bytosti rozpínajú všade, dosiahne úroveň Brahmanu.
Purport
Význam
Quand on voit que les divers corps ne sont que le fruit des différents désirs des âmes conditionnées, qu’ils n’appartiennent pas vraiment aux âmes elles-mêmes, on a la claire vision. Sur le plan matériel, nous voyons des devas, des humains, des chiens, des chats, etc., mais cette vision matérielle n’est pas juste. De telles distinctions relèvent d’une conception matérielle de la vie. Lorsqu’elle est au contact de la nature matérielle, l’âme spirituelle revêt différents types de corps, mais après leur destruction, elle ne change pas. Quand l’être obtient une telle vision spirituelle, il se libère des dénominations d’homme, d’animal, de grand, de petit, etc. Sa conscience ainsi purifiée, il peut désormais développer la conscience de Kṛṣṇa, en accord avec son identité spirituelle. Le verset suivant décrit sa façon de voir les choses.
Keď človek pochopí, že rôzne telá živých bytostí majú svoju pôvod v rôznych túžbach duše a že v skutočnosti samotnej duši nepatria, znamená to, že vpravde vidí. V hmotnom poňatí života niekoho považujeme za poloboha, za človeka, mačku alebo psa. Tento materialistický pohľad na vec nie je správny. Materialistické rozlišovanie pochádza z hmotného poňatia života. Duša si zachováva svoju identitu aj po zániku hmotného tela, no v styku s hmotnou prírodou dostáva rôzne telá. Ten, kto takto vidí, má duchovný pohľad. To znamená, že nerobí rozdiely medzi človekom, zvieraťom, vysokým, nízkym atď., ale očistí svoje vedomie a vyvinie vedomie Kṛṣṇu vo svojej duchovnej totožnosti. V nasledujúcom verši bude vysvetlené, ako sa na to pozerá.