Skip to main content

TEXT 13

VERŠ 13

Texte

Verš

jñeyaṁ yat tat pravakṣyāmi
yaj jñātvāmṛtam aśnute
anādi mat-paraṁ brahma
na sat tan nāsad ucyate
jñeyaṁ yat tat pravakṣyāmi
yaj jñātvāmṛtam aśnute
anādi mat-paraṁ brahma
na sat tan nāsad ucyate

Synonyms

Synonyma

jñeyam: connaissable; yat: ce; tat: que; pravakṣyāmi: J’expliquerai maintenant; yat: ce que; jñātvā: sachant; amṛtam: le nectar; aśnute: on goûte; anādi: sans commencement; mat-param: subordonné à Moi; brahma: l’Esprit; na: ne pas; sat: cause; tat: que; na: non plus; asat: effet; ucyate: est dit être.

jñeyam — poznateľné; yat — to; tat — čo; pravakṣyāmi — teraz vysvetlím; yat — ktoré; jñātvā — znalý; amṛtam — nektár; aśnute — ochutnať; anādi — bez počiatku; mat-param — podriadené Mne; brahma — duchovno; na — nie; sat — príčina; tat — to; na — ani; asat — následok; ucyate — nazýva sa.

Translation

Překlad

Je vais maintenant t’instruire de l’objet du savoir, lequel te permettra de goûter l’éternité. Le Brahman, l’Esprit, est sans commencement, à Moi subordonné, et se situe au-delà des causes et des effets du monde matériel.

Teraz ti vysvetlím, čo je treba poznať, aby si mohol okúsiť večné. Brahman, duchovno, nemá počiatok a je mi podriadené, spočívajúc mimo príčinu a účinok tohoto hmotného sveta.

Purport

Význam

Le Seigneur a décrit le champ d’action, le connaissant de ce champ, de même que le moyen d’appréhender ce connaissant. Il commence maintenant à décrire l’objet du savoir: l’âme distincte et l’Âme Suprême. Connaître ces deux connaissants, l’âme et l’Âme Suprême, permet de goûter le nectar de l’existence. L’âme, comme on l’a vu au second chapitre, est éternelle, ce que confirme ce verset. Les jīvas ne sont pas nés à un moment précis. Nul, en effet, ne saurait déterminer le temps où ils auraient émané du Seigneur Suprême. Ils sont sans commencement. Ce que corroborent les Textes védiques (Kaṭha Upaniṣad 1.2.18): na jāyate mriyate vā vipaścit – « Jamais le connaissant du corps ne naît ni ne meurt et il a connaissance de tout. »

Śrī Kṛṣṇa už vysvetlil, čo je pole pôsobnosti a kto je jeho znalcom. Vysvetlil aj to, ako môžeme znalca poľa pôsobnosti poznať. Teraz objasňuje, čo je treba poznať; predovšetkým povahu duše a Nadduše. Človek, ktorý pochopí znalca tela čiže dušu a Naddušu, sa môže tešiť z nektáru života. Živá bytosť je večná, ako bolo vysvetlené v druhej kapitole, a tu je to tiež potvrdené. Jīva nemá nijaký špecifický dátum narodenia. Nikto v dejinách nemôže zistiť, kedy Najvyšší Pán manifestoval jīvātmu. Preto nemá počiatok. Vedy to potvrdzujú slovami: na jāyate mriyate vā vipaścit (Kaṭha Upaniṣad 1.2.18). Znalec tela je nezrodený, nesmrteľný a plný poznania.

Ces mêmes textes (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.16) décrivent également le Seigneur en tant qu’Âme Suprême: pradhāna-kṣetrajña-patir guṇeśaḥ – le Seigneur est le principal connaissant du corps et le maître des trois modes d’influence de la nature matérielle. Et la smṛti ajoute: dāsa-bhūto harer eva nānyasyaiva kadācana – les êtres distincts sont éternellement au service du Seigneur Suprême. Ce que confirme par ailleurs Śrī Caitanya dans Ses enseignements. Par suite, la description du Brahman, telle qu’elle est donnée dans ce verset, s’applique à l’âme infinitésimale. Lorsque, comme ici, le mot Brahman est utilisé pour désigner l’être distinct, c’est du vijñāna-brahma qu’il s’agit, par opposition à l’ānanda-brahma, qui désigne le Brahman, le Seigneur Suprême.

Vo Vedach je Najvyšší Pán ako Nadduša opísaný slovami pradhāna-kṣetrajña-patir guṇeśaḥ — najvyšší znalec tela a Pán troch kvalít hmotnej prírody (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.16). Vo vedskych smṛti sa píše: dāsa-bhuto harer eva nānyasvaiva kadācana. Živé bytosti neustále slúžia Najvyššiemu Pánovi. To potvrdzuje aj Pán Caitanya vo svojom učení. Popis Brahmanu v tomto verši sa teda vzťahuje na individuálnu dušu, a keď sa slovo Brahman použije na označenie živej bytosti, myslí sa ním vijñāna-brahma, a nie ānanda-brahma. Ānanda-brahma je Najvyššia Božská Osobnosť.