Skip to main content

TEXT 3

VERŠ 3

Texte

Verš

yo mām ajam anādiṁ ca
vetti loka-maheśvaram
asammūḍhaḥ sa martyeṣu
sarva-pāpaiḥ pramucyate
yo mām ajam anādiṁ ca
vetti loka-maheśvaram
asammūḍhaḥ sa martyeṣu
sarva-pāpaiḥ pramucyate

Synonyms

Synonyma

yaḥ: quiconque; mām: Me; ajam: non né; anādim: sans commencement; ca: aussi; vetti: sait; loka: des planètes; mahā-īśvaram: maître suprême; asammūḍhaḥ: non illusionné; saḥ: il; martyeṣu: parmi ceux qui sont sujets à la mort; sarva-pāpaiḥ: de toutes les suites des péchés; pramucyate: est délivré.

yaḥ – kto; mām – Mňa; ajam – nezrodený; anādim – bez počiatku; ca – tiež; vetti – pozná; loka – planéty; mahā-īśvaram – najvyšší učiteľ; asammūḍhaḥ – neoklamaný; saḥ – on; martyeṣu – medzi smrteľníkmi; sarva-pāpaiḥ – od všetkých reakcií za hriešne činnosti; pramucyate – oslobodený.

Translation

Překlad

Celui-là seul, sans illusion parmi les hommes, qui Me sait non né, sans commencement et souverain de toutes les planètes, se libère à jamais du péché.

Iba ten, kto Ma pozná ako nezrodeného, bez počiatku a ako zvrchovaného Pána všetkých svetov, nepodlieha ilúzii a je zbavený všetkých následkov hriechu.

Purport

Význam

Comme le mentionnait le troisième verset du septième chapitre (manuṣyāṇāṁ sahasreṣu kaścid yatati siddhaye), ceux qui tentent de se réaliser spirituellement ne sont pas des hommes ordinaires. Ils s’élèvent au-dessus des millions d’êtres qui ne savent rien de la réalisation spirituelle. Et parmi ceux qui s’efforcent de connaître leur identité spirituelle, ceux qui parviennent à comprendre que Kṛṣṇa est Dieu, la Personne Suprême, le Non-né, le possesseur de tout ce qui est, connaissent la réalisation spirituelle la plus haute. À ce stade seulement, pleinement conscients de la position suprême de Kṛṣṇa, peuvent-ils s’affranchir complètement des conséquences de leurs actes.

Ako sa uvádza v treťom verši siedmej kapitoly, manuṣyāṇāṁ sahasreṣu kaścid yatati siddhaye: osoby, ktoré sa snažia povýšiť na úroveň duchovnej realizácie, nie sú obyčajnými ľuďmi. Stoja nad miliónmi a miliónmi bežných ľudí, ktorí nemajú ani potuchy o duchovnej realizácii. Z tých, ktorí sa skutočne snažia poznať svoju duchovnú identitu, je duchovne vyspelý ten, kto vie, že Kṛṣṇa je vlastníkom všetkého a že je nezrodená Najvyššia Božská Osobnosť. Iba na tejto úrovni, keď človek dokonale poznal Kṛṣṇov majestát, môže byť úplne oslobodený od všetkých následkov za hriešne činnosti.

Dans ce verset, le mot aja, « non-né », s’applique, non pas à l’être distinct, comme ce fut le cas dans le second chapitre, mais à Dieu. Le Seigneur diffère des âmes conditionnées qui, par attachement matériel, doivent naître et mourir. Tandis que le corps des âmes conditionnées change sans cesse, le Sien demeure immuable: Il reste non né, même lorsqu’Il descend dans l’univers matériel. Aussi le quatrième chapitre a-t-il montré qu’en vertu de Sa puissance interne le Seigneur n’est jamais assujetti à l’énergie inférieure (l’énergie matérielle). Il Se situe toujours dans l’énergie supérieure.

Kṛṣṅa je tu označený slovom aja, čo znamená nezrodený. V druhej kapitole boli slovom aja označené aj živé bytosti, no medzi nimi a Kṛṣṇom je rozdiel. Kṛṣṇa sa líši od živých bytostí, ktoré sa rodia a umierajú vzhľadom na svoje hmotné putá. Podmienené duše menia svoje telá, no Kṛṣṇovo telo sa nemení. Aj keď sa Kṛṣṇa zjaví v tomto svete, nenarodí sa, a preto sa v štvrtej kapitole hovorí, že vďaka Svojej vnútornej energii nepodlieha nadvláde nižšej hmotnej energie, ale zostáva vždy vo vyššej energii.

Dans ce verset, les mots vetti loka-maheśvaram indiquent que l’on doit savoir que Kṛṣṇa est le possesseur suprême de tous les systèmes planétaires de l’univers. Distinct de Sa création, Il existait avant elle. Il n’a pas, comme les devas, été créé avec le monde matériel. On ne saurait donc même L’assimiler aux plus illustres devas de l’univers, Brahmā et Śiva. Parce qu’Il est leur créateur et celui de tous les autres devas, Il est, dans toutes les planètes, la Suprême Personne.

Slová vetti loka maheśvaram v tomto verši naznačujú, že Kṛṣṇa je najvyšší majiteľ hviezdnych sústav vo vesmíre. Existoval pred stvorením a od Svojho stvorenia sa líši. Všetci polobohovia v tomto svete boli stvorení, ale čo sa týka Kṛṣṇu, hovorí sa, že stvorený nebol. Preto je rozdiel medzi Kṛṣṇom a takými veľkými polobohmi, ako je Brahmā alebo Śiva. Keďže Kṛṣṇa je stvoriteľom dokonca i Brahmu a Śivu a všetkých ostatných polobohov, je Najvyššou Osobou všetkých planét.

Quiconque sait Kṛṣṇa distinct de tout ce qui est créé est aussitôt affranchi des effets de ses actes coupables – ce qui est indispensable pour connaître le Seigneur Suprême. La Bhagavad-gītā nous explique que cette connaissance ne peut venir que du service de dévotion.

Śrī Kṛṣṇa sa teda líši od toho, čo bolo stvorené, a kto ho takto pozná, bude ihneď oslobodený od všetkých následkov za hriešne činnosti. Človek musí zanechať hriešnych činností, aby mohol pochopiť Najvyššieho Pána, ktorý nemôže byť pochopený nijakým iným spôsobom, než oddanou službou, čo potvrdzuje aj Bhagavad-gītā.

Nous ne devons jamais voir Kṛṣṇa comme un homme ordinaire. Les versets précédents l’ont clairement affirmé: croire que Kṛṣṇa est semblable au commun des hommes ne peut être que le fait d’un sot. Nous retrouvons ici la même idée, mais sous un angle différent. Celui qui, au contraire du sot, possède assez d’intelligence pour comprendre la position immanente de Dieu, se voit à jamais délivré des répercussions de ses péchés.

Nesmieme považovať Kṛṣṇu za obyčajného človeka. Už sme hovorili o tom, že iba hlupáci Ho považujú za človeka. Tá istá vec je tu vysvetlená iným spôsobom. Človek, ktorý nestratil rozum a je natoľko inteligentný, aby pochopil pravú podstatu Boha, je vždy zbavený následkov za hriešne činnosti.

On pourrait se demander comment il est possible que Kṛṣṇa soit non né puisqu’on Le connaît en tant que fils de Devakī. Le Śrīmad-Bhāgavatam l’explique: Kṛṣṇa ne prit pas naissance comme un enfant ordinaire. Il Se transforma en nourrisson seulement après être apparu devant Ses parents sous Sa forme originelle.

Ak je Devakī Kṛṣṇova matka, ako je potom možné, že Kṛṣṇa je nezrodený? To je vysvetlené v Śrīmad-Bhāgavatame. Keď sa Kṛṣṇa zjavil pred Devakī a Vasudevom, nenarodil sa ako obyčajné dieťa. Zjavil sa vo Svojej pôvodnej podobe a potom sa premenil na obyčajné batoľa.

Tout acte accompli sous la tutelle du Seigneur est transcendantal et ne peut être souillé par aucune réaction matérielle, favorable ou défavorable. D’ailleurs, les notions de favorable et de défavorable dans l’univers matériel ne sont ni plus ni moins que des créations mentales, car rien en ce monde n’est propice. Tout y est de mauvais augure, puisque c’est le propre de la nature matérielle d’être ainsi. Y voir d’heureux auspices est pure imagination. Seuls sont propices les actes accomplis dans la conscience de Kṛṣṇa, dans la dévotion et le service. Donc, si nous souhaitons rendre nos actes favorables, nous devons nous conformer aux directives du Seigneur Suprême, transmises par les Écritures révélées comme la Bhagavad-gītā ou le Śrīmad-Bhāgavatam, ou à celles d’un maître spirituel authentique. Le maître spirituel étant le représentant de Kṛṣṇa, ses instructions sont celles du Seigneur Suprême. Le maître spirituel, les sages et les Écritures, donnent exactement le même enseignement. Ils ne se contredisent pas. Tout acte accompli sous leur autorité n’entraîne donc pas les conséquences qu’engendrent les actes matériels coupables ou vertueux. L’attitude transcendantale du dévot dans toutes ses activités constitue le véritable renoncement, le sannyāsa. Dans le premier verset du sixième chapitre, nous avons vu que celui qui agit par devoir, conformément à la volonté du Seigneur Suprême, et qui ne recherche pas les fruits de ses actes (anāśritaḥ karma-phalam) est le vrai renonçant. Celui qui agit sous la conduite du Seigneur Suprême est le véritable sannyāsī, le véritable yogī, et non pas le pseudo-yogī ou l’homme qui ne fait que porter l’habit du sannyāsī.

Všetko, čo sa deje pod Kṛṣṇovým vedením, je transcendentálne a nemôže byť znečistené hmotnými reakciami, ktoré môžu byť buď dobré, alebo zlé. Myslieť si, že v hmotnom svete jestvujú dobré a zlé veci, je viac-menej výmysel, pretože v hmotnom svete nejestvuje nič dobré, všetko je nepriaznivé, pretože samotná povaha hmotného sveta je nepriaznivá. Iba len si predstavujeme, že jestvuje niečo priaznivé. Skutočné šťastie spočíva výlučne v činnostiach pre potešenie Kṛṣṇu v duchu služby s plnou oddanosťou.

Ak chceme byť šťastní, musíme konať pod vedením Najvyššieho Pána, ktoré môžeme nájsť v autoritatívnych písmach, ako je Śrīmad-Bhāgavatam a Bhagavad-gītā, alebo ho môžme získať od pravého duchovného učiteľa. Nakoľko duchovný učiteľ je predstaviteľom Najvyššieho Pána, jeho pokyny sa nelíšia od pokynov Najvyššieho Pána. Duchovný učiteľ, svätci a písma hlásajú tú istú cestu a nikdy si neprotirečia. Na rozdiel od dobrých a zlých skutkov hmotného sveta nemajú skutky pod takým vedením nijaké hmotné následky. Transcendentálny postoj oddaného je skutočným odriekaním a to sa nazýva sannyāsa. V prvom verši šiestej kapitoly Bhagavad-gīty bolo povedané, že ten, kto jedná z povinnosti na príkaz Najvyššieho Pána, a kto nevyhľadáva plody svojej práce (anāśritaḥ karma-phalam), si skutočne odrieka. Kto vykonáva skutky pod vedením Najvyššieho Pána, je skutočný sannyāsīn a yogīn, a nie ten, kto sa za sannyāsīna a yogīna iba vydáva.