Skip to main content

TEXT 1

VERŠ 1

Texte

Verš

dhṛtarāṣṭra uvāca
dharma-kṣetre kuru-kṣetre
samavetā yuyutsavaḥ
māmakāḥ pāṇḍavāś caiva
kim akurvata sañjaya
dhṛtarāṣṭra uvāca
dharma-kṣetre kuru-kṣetre
samavetā yuyutsavaḥ
māmakāḥ pāṇḍavāś caiva
kim akurvata sañjaya

Synonyms

Synonyma

dhṛtarāṣṭraḥ uvāca: le roi Dhṛtarāṣṭra dit; dharma-kṣetre: au lieu de pèlerinage; kuru-kṣetre: à l’endroit du nom de Kurukṣetra; samavetāḥ: assemblés; yuyutsavaḥ: désireux de combattre; māmakāḥ: mon camp (mes fils); pāṇḍavāḥ: les fils de Pāṇḍu; ca: et; eva: certes; kim: quoi; akurvata: ont-ils fait; sañjaya: ô Sañjaya.

dhṛtarāṣṭraḥ uvāca — kráľ Dhṛṭarāṣtra riekol; dharma-kṣetre — na pútnom mieste; kuru-kṣetre — nazývanom Kuru-kṣetra; samavetāḥ — zhromaždení; yuyutsavaḥ — túžiaci bojovať; māmakāḥ — moji synovia; pāṇḍavāḥ — Pāṇḍuovi synovia; ca — a; eva — istotne; kim — čo; akurvata — urobili; sañjaya — ó, Sañjaya.

Translation

Překlad

Dhṛtarāṣṭra dit : Ô Sañjaya, qu’ont fait mes fils et les fils de Pāṇḍu après s’être assemblés au lieu saint de Kurukṣetra pour se livrer bataille ?

Dhṛtarāṣtra riekol: „Ó, Sañjaya, čo urobili moji a Pāṇḍuovi synovia, keď sa v bojovnej nálade zhromaždili na pútnom mieste Kuruovcov?“

Purport

Význam

La Bhagavad-gītā est un texte sacré très répandu qui expose la science de Dieu. La Gītā-māhātmya – les gloires de la Gītā – tout en résumant l’ouvrage, recommande de l’étudier attentivement sous la direction d’une personne entièrement vouée à Śrī Kṛṣṇa. On doit en saisir la teneur sans y introduire ses propres idées. Du reste, par l’exemple d’Arjuna qui la reçut directement du Seigneur, la Bhagavad-gītā elle-même indique comment chacun peut avoir une compréhension claire de son enseignement. Celui qui a la chance d’appréhender ce savoir à travers la filiation spirituelle issue de Kṛṣṇa, sans aucune interprétation personnelle, acquerra une connaissance supérieure à celle obtenue par l’étude de tous les Écrits védiques ou de tous les textes sacrés du monde.

Outre le message de l’ensemble des Écritures révélées, on trouvera dans la Bhagavad-gītā des informations qu’on ne trouve nulle part ailleurs. De là son caractère exceptionnel. La Bhagavad-gītā nous livre la perfection de la science théiste, car elle fut directement énoncée par Dieu Lui-même, Śrī Kṛṣṇa.

Bhagavad-gītā je jedno z najčítanejších teistických diel, ktoré je zhrnuté v epose Gītā-māhātmya (Chválospev na Gītu). Dočítame sa v ňom, že Bhagavad-gītā musí byť študovaná veľmi dôkladne a pod vedením človeka oddaného Śrī Kṛṣṇovi. Musíme sa snažiť pochopiť Bhagavad-gītu bez akýchkoľvek subjektívnych výkladov. Príklad, ako správne porozumieť Bhagavad-gīte, nájdeme v diele samotnom: Arjuna prijal učenie Bhagavad-gīty priamo od Kṛṣṇu a hneď ho pochopil. Keď má niekto také šťastie, že spoznal Bhagavad-gītu prostredníctvom postupnosti duchovných učiteľov a vyhol sa subjektívne motivovaným výkladom, možno ho pokladať za človeka, ktorý preštudoval všetky vedske písma a zároveň aj všetky písma na svete. Bhagavad-gītā obsahuje nielen všetko, čo sa dá nájsť v iných knihách, ale aj veci úplne jedinečné. Gītā ma osobitné postavenie. Je to dokonalá teistická veda, lebo je podaná priamo Najvyššou Božskou Osobnosťou, Śrī Kṛṣṇom.

Les propos échangés entre Dhṛtarāṣṭra et Sañjaya, tels qu’ils sont rapportés dans le Mahābhārata, servent de support à cette grande philosophie. Le Seigneur, venu en personne sur notre planète pour guider les hommes, l’exposa sur le champ de bataille de Kurukṣetra, terre sacrée, lieu de pèlerinage depuis les temps immémoriaux de l’ère védique.

Rozhovor medzi Dhṛtarāṣṭrom a Sañjayom, tak ako ho nájdeme v Mahābhārate, dáva základ tejto vznešenej filozofii. Túto filozofiu predniesol samotný Pán v čase, keď bol osobne prítomný na Zemi, aby viedol ľudstvo. Stalo sa tak na bojisku nazývanom Kuru-kṣetra, ktoré bolo už od nepamäti považované za posvätné miesto.

Le mot dharma-kṣetra – lieu où s’accomplissent les rites religieux – est d’ailleurs lourd de sens dans ce contexte, car c’est la Personne Suprême, Dieu Lui-même, qui Se trouve aux côtés d’Arjuna sur le champ de bataille de Kurukṣetra.

Dhṛtarāṣṭra, le père des Kurus, doute fort que ses fils aient une chance de remporter la victoire. Aussi demande-t-il à son secrétaire Sañjaya: « Qu’ont fait mes fils et les fils de Pāṇḍu ? » Il sait pertinemment que ses fils et ceux de son jeune frère Pāṇḍu se sont rendus au champ de bataille de Kurukṣetra avec la ferme intention d’engager le combat. Sa question revêt donc une importance particulière. Il veut et s’assurer que frères et cousins ne sont parvenus à aucun compromis, et être rassuré sur le sort de ses fils. Il craint beaucoup l’influence du lieu sacré sur l’issue du combat, d’autant que les Védas le décrivent comme un lieu de culte même pour les habitants des cieux. Il sait donc très bien qu’en raison de leur vertu Arjuna et les fils de Pāṇḍu verront cette influence bénéfique jouer en leur faveur.

Par la grâce de son maître Vyāsa, Sañjaya a le privilège de voir le champ de bataille sans avoir à quitter le palais de Dhṛtarāṣṭra. Ce dernier, qui n’ignore rien de son pouvoir, lui demande de décrire ce qui se passe.

Slovo dharma-kṣetra (miesto, kde sa vykonávajú náboženské obrady) je významné, lebo Najvyšší Pán bol na Kuruovskom bojisku na Arjunovej strane. Dhṛtarāṣṭra, otec bratov Kuruovcov, veľmi pochyboval o tom, že jeho synovia vyjdú z tohto boja víťazne. Vo svojich pochybnostiach sa pýtal svojho tajomníka Sañjayu: „Čo urobili moji a čo Pāṇḍuovi synovia?“ Dhṛtarāṣṭra bol presvedčený, že jeho synovia i synovia jeho mladšieho brata Pāṇḍua sa zišli na Kuruovskom poli, aby tu odhodlane bojovali. Napriek tomu je jeho otázka veľmi významná. Dhṛtarāṣṭra dohode bratancov neprial, ale želal si poznať osud svojich synov na bojisku. Bál sa, že posvätné miesto by mohlo mať rozhodujúci vplyv na výsledok boja. Kuru-kṣetra je totiž vo Vedach opísaná ako miesto, ktoré by mali uctievať aj nebeskí polobohovia. Dhṛtarāṣṭra si veľmi dobre uvedomoval, že by to prinieslo výhody Arjunovi a Pāṇḍuovcom, pretože všetci vynikali cnostnými vlastnosťami.

Sañjaya bol Vyāsovým žiakom a vďaka jeho milosti získal schopnosť vidieť na Kuruovské bojisko, aj keď sa nachádzal v Dhṛtarāṣṭrovej komnate. Preto sa ho Dhṛtarāṣṭra pýtal na situáciu na bojisku.

Dhṛtarāṣṭra dévoile ici ses pensées: bien que ses fils et les fils de Pāṇḍu (les Pāṇḍavas) appartiennent à la même famille, les siens seuls sont des Kurus, les autres devant être écartés de l’héritage royal. Nous voyons clairement quelle est la position de Dhṛtarāṣṭra vis-à-vis de ses neveux, les fils de Pāṇḍu. Il devient évident dès le début de cette narration que Duryodhana, le fils de Dhṛtarāṣṭra, et ses partisans seront balayés du champ sacré de Kurukṣetra où Se trouve Kṛṣṇa, le père de la religion. Ils en seront arrachés comme les mauvaises herbes d’une rizière, et les gens profondément religieux, conduits par Yudhiṣṭhira, verront leurs droits rétablis par la grâce du Seigneur. Tel est le sens des mots dharma-kṣetre et kuru-kṣetre, hormis leur importance historique et védique.

Pāṇḍuovci i Dhṛtarāṣṭrovi synovia pochádzali z jedného rodu — tu sú však odhalené Dhṛtarāṣṭrove myšlienky. Za Kuruovcov úmyselne považoval iba svojich synov, zatiaľ čo synov svojho brata Pāṇḍua vydedil. Chápeme teda Dhṛtarāṣṭrov zvláštny vzťah k synom svojho brata Pāṇḍua. Dá sa už od začiatku očakávať, že tak ako sa burina vytrháva z ryžového poľa, tak budú aj z posvätnej pôdy Kuru-kṣetry za prítomnosti otca náboženstva Śrī Kṛṣṇu vytrhané nežiadúce rastliny, ako napríklad Dhṛtarāṣṭrov syn Duryodhana a jemu podobní, a že úprimným zbožným ľuďom vedeným Yudhiṣṭhirom sa od Pána dostane zadosťučinenia. Taký je zmysel slov dharma-kṣetre a kuru-kṣetre, nehovoriac o ich historickom a vedskom význame.