TEXT 2
VERŠ 2
Tekst
Verš
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām
Synonyms
Synonyma
vyamiśreṇa — kahemõttelistega; iva — kindlasti; vākyena — sõnadega; buddhim — arukust; mohayasi — Sa ajad segadusse; iva — kindlasti; me — minu; tat — seepärast; ekam — ainult ühte; vada — palun räägi; niścitya — kindlaks tehes; yena — mille läbi; śreyaḥ — tegelik kasu; aham — mina; āpnuyām — võin saada.
vyāmiśreṇa — dvojzmyselnými; iva — istotne; vākyena — slovami; buddhim — inteligencia, rozum; mohayasi — mýliš; iva — istotne; me — moje; tat — preto; ekam — to jediné; vada — prosím, povedz; niścitya — naisto; yena — z ktorého; śreyaḥ — skutočný prospech; aham — ja; āpnuyām — môžem mať.
Translation
Překlad
Mu arukus on segaduses Sinu kahemõttelistest juhendustest. Seepärast, palun, ütle mulle selgelt, milline toimimisviis on mulle kõige kasulikum.
Môj rozum je zmätený Tvojimi dvojzmyselnými pokynmi. Preto Ťa prosím, povedz mi jednoznačne, čo je pre mňa najlepšie.“
Purport
Význam
Eelmises peatükis selgitati otsekui sissejuhatusena „Bhagavad-gītāsse" mitmeid erinevaid teid, nagu sāṅkhya-jooga, buddhi-jooga, arukuse abil oma meelte kontrollimine, resultaatide ihaldamisest vaba töö, ning samuti algaja pühendunu positsiooni. Seda kõike esitati seal süsteemitult. Toimimiseks ja mõistmiseks on vajalik täpsem selgitus ning seepärast palubki Arjuna Kṛṣṇat, et Ta selgitaks käsitletut lähemalt, nii, et ka iga lihtinimene võiks need teadmised vastu võtta sellistena nagu need on. Ehkki Kṛṣṇal polnud mingit kavatsust Arjunat sõnademänguga segadusse ajada, ei olnud Arjuna veel mõistnud, kuidas Kṛṣṇa teadvust arendada – kas tegevusetuse või aktiivse teenimise läbi. Teisisõnu selgitab ta oma küsimustega Kṛṣṇa teadvuse teed igale õpilasele, kes omab tõsist tahet mõista „Bhagavad-gītā" saladust.
V predchádzajúcej kapitole — a tiež v úvode — boli vysvetlené rôzne spôsoby duchovnej realizácie, ako sú sāṇkhya-yoga (analytické poznanie duše a tela), buddhi-yoga (ovládnutie zmyslov pomocou inteligencie) a karma-yoga (činnosť bez túžby po jej plodoch). Vysvetlené bolo aj postavenie začiatočníka. Všetko však bolo predložené pomerne nesúrodo. A pre pochopenie a konanie je nutný systematický prehľad. Preto chcel Arjuna tieto na prvý pohľad nejasné témy usporiadať tak, aby ich mohol každý obyčajný človek prijať a nevysvetľovať si ich nesprávne. Napriek tomu, že Kṛṣṇa nemal v úmysle miasť Arjunu slovnými hračkami, nemohol sa Arjuna zapojiť do vedomia Kṛṣṇu ani nečinne, ani aktívnou službou. Takže svojimi otázkami osvetľoval cestu vedúcu k poznaniu Śrī Kṛṣṇu všetkým žiakom, ktorí si naozaj želajú porozumieť tajomstvu Bhagavad-gīty.