Skip to main content

TEXT 47

VERŠ 47

Tekst

Verš

śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
svabhāva-niyataṁ karma
kurvan nāpnoti kilbiṣam
śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
svabhāva-niyataṁ karma
kurvan nāpnoti kilbiṣam

Synonyms

Synonyma

śreyān — parem; sva-dharmaḥ — oma töö; viguṇaḥ — ebatäiuslikult sooritatud; para-dharmāt — kui kellegi teise töö; su-anuṣṭhitāt — täiuslikult tehtud; svabhāva-niyatam — ette kirjutatud vastavalt igaühe isiklikule loodusele; karma — töö; kurvan — sooritades; na — mitte kunagi; āpnoti — saavutab; kilbiṣam — patuste tegude järelmõjud.

śreyān — lepšie; sva-dharmaḥ — vlastnú povinnosť; viguṇaḥ — konanú nedokonale; para-dharmāt — povinnosť druhého; su-anuṣṭhitāt — konanú dokonale; svabhāva-niyatam — predpísané povinnosti podľa vlastnej povahy; karma — čin; kurvan — koná; na — nikdy; āpnoti — získa; kilbiṣam — hriešne následky.

Translation

Překlad

Parem on teha oma tööd ebatäiuslikult, kui võtta omaks kellegi teise tegevused ning sooritada neid täiuslikult. Oma loomusele vastavate kohustuste täitmine ei too kunagi endaga kaasa patuste tegude järelmõjusid.

Je lepšie konať si svoju vlastnú povinnosť, aj keď nedokonale, než povinnosť druhého, a dokonale. Kto nasleduje svoje predpísané povinnosti v súlade s vlastnou prirodzenosťou, toho nikdy nepostihnú následky za hriešne činy.

Purport

Význam

„Bhagavad-gītās" selgitatakse, millised on iga inimese ametialased kohustused. Nagu selgitatud juba eelmistes värssides, on brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya ja śūdra kohustused määratud vastavalt looduse guṇadele, mille mõju all nad viibivad. Keegi ei tohi hakata oma kohustuste täitmise asemel kellegi teise kohustusi täitma. Inimene, kes on oma loomuse kohaselt kiindunud śūdrate poolt tehtavasse töösse, ei tohiks end kunstlikult brāhmaṇana esitleda, isegi kui ta on sündinud brāhmaṇa perekonnas. Igaüks peab töötama vastavalt oma loomusele, sest ükski töö ei ole häbiväärne, kui seda tehakse Kõigekõrgema Jumala heaks. Brāhmaṇa ametikohustused kuuluvad kahtlemata vooruse guṇasse, ent kui inimene ei viibi vooruse guṇas, ei tohiks ta ka oma tegudes brāhmaṇaid jäljendama hakata. Kṣatriyal ehk valitsejaklassi kuuluval inimesel on palju ebameeldivaid kohustusi: kṣatriya peab tarvitama vägivalda oma vaenlaste tapmiseks ning vahel tuleb tal diplomaatia huvides valetada. Selline vägivaldsus ja ebaausus saadavad poliitikat lahutamatult, kuid kṣatriya ei tohiks seepärast loobuda oma ametikohustustest ning võtta omaks näiteks brāhmaṇa kohustusi.

V Bhagavad-gīte sú opísané predpísané povinnosti každého. V predchádzajúcich veršoch bolo povedané, že povinnosti brāhmaṇov, kṣatriyov, vaiśyov a śūdrov sú určené tromi kvalitami hmotnej prírody. Vykonávať povinnosti druhých sa však neodporúča. Človek, pre ktorého je prirodzené vykonávať prácu śūdru, sa nemá vydávať za brāhmaṇa, aj keby sa narodil v brāhmaṇskej rodine. Mali by sme konať podľa vlastnej prirodzenosti; nijaká práca nie je opovrhnutiahodná, ak sa vykonáva v duchu oddanej služby Najvyššiemu Pánovi. Povinnosti brāhmaṇov sa iste nachádzajú v kvalite dobra, a ak niekto nie je v kvalite dobra, nemal by napodobňovať brāhmaṇské činnosti. Kṣatriya, vládca, má mnoho nepríjemných povinností; niekedy musí používať násilie, zabíjať nepriateľov a niekedy sa musí z diplomatických dôvodov uchýliť ku klamstvu. Násilie a hra na dve strany patria k politike; kṣatriya sa však nesmie zriekať svojho postavenia a snažiť sa vykonávať povinnosti brāhmaṇov.

Inimene peab tegutsema Kõigekõrgema Jumala rahuldamiseks. Arjuna oli näiteks kṣatriya. Ta kahtles, kas astuda vastasleeri vastu võitlusse või mitte. Kui aga selline lahing toimub Jumala Kõrgeima Isiksuse, Kṛṣṇa nimel, siis pole vaja karta, et selles osalemine põhjustaks mandumist. Ka kaubanduses tuleb mõnel ärimehel kasu nimel rääkida suurel hulgal valesid, sest kui ta ei valetaks, ei tooks ta äri kasu. Vahel võib kaubitseja öelda: „Kallis klient, sinu nimel loobun ma kasu saamisest." Kuid tegelikult ei saa ärimees ilma kasumita ju ära elada. Seepärast tuleb sellist ütlemist võtta lihtsalt kui väikest valet. Kuid kaupmees ei tohiks mõelda, et kuna ta oma ameti tõttu on pidevalt sunnitud rääkima valesid, peaks ta sellest loobuma ning võtma omaks brāhmaṇa ametikohustused. Sellist soovitust pühakirjades ei anta. See, kas inimene on kṣatriya, vaiśya või śūdra, ei oma mingit tähtsust, kui inimene teenib oma tööga Jumala Kõrgeimat Isiksust. Isegi brāhmaṇad, kes viivad läbi erinevaid ohverdusi, on sunnitud vahel tapma loomi, sest sedasi näeb ette ohverduste läbiviimise kord. Kui kṣatriya tapab aga lahingus vaenlase, ei peeta seda samuti mitte patuks. Seda kõike selgitati väga selgelt ja üksikasjalikult kolmandas peatükis. Seal öeldakse, et igaüks peaks töötama Yajña ehk Viṣṇu, Jumala Kõrgeima Isiksuse heaks. Kõik, mida tehakse omaenese meeleliseks rahuldamiseks, aheldab inimest. Järeldus sellest kõigest on see, et igaüks peaks töötama vastavalt sellele looduse guṇale, mille mõju all ta viibib, ning otsustama töötada üksnes Kõigekõrgema Jumala kõrgeimate eesmärkide täitmiseks.

Človek musí konať tak, aby uspokojil Najvyššieho Pána. Arjuna bol kṣatriya, a predsa váhal, keď mal bojovať proti nepriateľovi. Ak je však taký boj vedený pre Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, potom sa človek nemusí obávať nijakého poklesku. Vo svete biznisu sa zavše prihodí, že obchodník musí zaklamať, aby mal vôbec nejaký zisk. Ak tak neurobí, nič nezíska. Obchodník niekedy hovorí: „Drahý zákazník, pre vás sa zrieknem všetkého“, ale každý vie, že bez zisku by nemohol existovať. Ak obchodník hovorí, že nemá nijaký zisk, je jasné, že klame. Obchodník však nesmie opustiť svoje zamestnanie a prijať povinnosti brāhmaṇa len preto, že je vo svojom zamestnaní nútený klamať. To sa rozhodne neodporúča. Ak človek svojou prácou slúži Najvyššej Božskej Osobnosti, nie je dôležité, či je kṣatriya, vaiśya alebo śūdra. Aj brāhmaṇi, ktorí vykonávajú rôzne obete, musia niekedy zabiť zviera, pretože pri obetiach sa niekedy zabíjajú zvieratá. To však nie je hriech. Ak kṣatriya v boji zabije nepriateľa, ani to nie je hriech, pretože si koná svoju povinnosť. To už bolo podrobne vysvetlené v tretej kapitole. Všetci by sme mali pracovať pre Yajñu alebo Viṣṇua, Najvyššiu Božskú Osobnosť, pretože všetko, čo človek robí pre vlastné uspokojenie, zapríčiňuje jeho otroctvo. Na záver môžeme povedať, že každý má konať podľa toho, v akej hmotnej kvalite sa nachádza, a že má každopádne pracovať tak, aby jednoducho slúžil zvrchovanému záujmu Najvyššieho Pána.