Skip to main content

Descripción de la escena

Pred bitkou

Aunque repetidamente publicado y leído por sí mismo, el Bhagavad-gītā aparece originalmente como un episodio del Mahābhārata, la historia épica sánscrita del mundo antiguo. El Mahābhārata relata los sucesos que condujeron a la presente era de Kali. Fue al comienzo de esta era, unos cincuenta siglos atrás, cuando Śrī Kṛṣṇa explicó el Bhagavad-gītā a Su amigo y devoto, Arjuna.

Aj keď sa Bhagavad-gīta väčšinou číta a publikuje ako samostatné dielo, pôvodne sa objavuje v rozsiahlom staroindickom epose Mahābhārata. Rozprávanie Mahābhāraty siaha až do súčasného veku Kali. Bolo to približne pred 5 000 rokmi, na počiatku veku Kali, keď Śrī Kṛṣṇa predniesol Bhagavad-gītu Svojmu oddanému priateľovi Arjunovi.

Su conversación, uno de los diálogos filosóficos y religiosos más sobresalientes que haya conocido el hombre, tuvo lugar inmediatamente antes del comienzo de una guerra, un gran conflicto fratricida entre los cien hijos de Dhṛtarāṣṭra y, en el lado oponente, sus primos, los Pāṇḍavas, los hijos de Pāṇḍu.

K ich rozhovoru — jednému z najväčších filozofických a náboženských dialógov — došlo vo chvíli, keď sa dve znepriatelené vojská dvoch spriaznených dynastií chystali stretnúť v boji. Na jednej strane stáli synovia Dhṛtarāṣṭrovi, Kuruovci, a na strane druhej ich bratanci, synovia Pāṇḍuovi, Pāṇḍuovci.

Dhṛtarāṣṭra y Pāṇḍu eran dos hermanos pertenecientes a la dinastía Kuru, que descendía del rey Bharata, un antiguo gobernante de la Tierra de cuyo nombre proviene la palabra Mahābhārata. Puesto que Dhṛtarāṣṭra, el hermano mayor, nació ciego, el trono, que de otro modo hubiera sido suyo, pasó a su hermano menor, Pāṇḍu.

Dhṛtarāṣṭra a Pāṇḍu boli bratia. Obidvaja sa narodili v Kuruovskej dynastii pochádzajúcej od kráľa Bharatu, dávneho vládcu zeme, od mena ktorého pochádza aj názov Mahābhārata. Starší brat Dhṛṭarāṣṭra sa narodil slepý, a tak bol trón, ktorý by mu inak patril, pridelený mladšiemu bratovi, Pāṇḍuovi.

Cuando murió Pāṇḍu, joven aún, sus cinco hijos, Yudhiṣṭhira, Bhīma, Arjuna, Nakula y Sahadeva, quedaron al cuidado de Dhṛtarāṣṭra, quien por el momento tomó en realidad el puesto de rey. Así pues, los hijos de Dhṛtarāṣṭra y los de Pāṇḍu crecieron en la misma casa real. Unos y otros recibieron entrenamiento en las artes militares con el experto Droṇa, y consejo del venerado «abuelo» del clan, Bhīṣma.

Keď Pāṇḍu predčasne zomrel, jeho päť synov — Yudhiṣṭhira, Bhīma, Arjuna, Nakula a Sahadeva — prešlo pod ochranu Dhṛtarāṣṭrovu, ktorý sa tak dočasne ujal kráľovského žezla. Synovia Dhṛtarāṣṭrovi a Pāṇḍuovi vyrastali spoločne. Pod vedením Dronu prenikli do všetkých tajov bojového umenia a od praotca rodu, Bhīṣmu, získali duchovné vedenie.

Pero los hijos de Dhṛtarāṣṭra, sobre todo el mayor, Duryodhana, odiaban y envidiaban a los Pāṇḍavas. Y el ciego y malintencionado Dhṛtarāṣṭra quería que heredasen el reino sus propios hijos, y no los de Pāṇḍu.

Dhṛtarāṣṭrovi synovia, najmä najstarší Duryodhana, však Pāṇḍuovcov nenávideli a závideli im. Slepý a neprajnícky Dhṛtarāṣṭra chcel, aby trón zdedili jeho synovia, a Pāṇḍuovcom neprial.

De modo que Duryodhana, con el consentimiento de Dhṛtarāṣṭra, planeó matar a los jóvenes hijos de Pāṇḍu, y solamente gracias a la cuidadosa protección de su tío Vidura y de su primo Śrī Kṛṣṇa pudieron, los Pāṇḍavas, escapar a los muchos atentados que realizó contra su vida.

A tak Duryodhana s Dhṛtarāṣṭrovým súhlasom pripravoval záhubu Pāṇḍuovcov. Iba vďaka láskyplnej ochrane Viduru a bratanca Kṛṣṇu sa Pāṇḍuovcom podarilo uniknúť všetkým nástrahám smrti.

Ahora bien, Śrī Kṛṣṇa no era un hombre corriente sino el mismo Dios Supremo, que había descendido a la Tierra y estaba representando el papel de príncipe de una dinastía contemporánea. En ese papel, Él era también el sobrino de la esposa de Pāṇḍu, de nombre Kuntī, o Pṛthā, la madre de los Pāṇḍavas. De modo que, tanto en el papel de pariente como en el de defensor eterno de la religión, Kṛṣṇa favorecía a los rectos hijos de Pāṇḍu, y los protegía.

Pán Kṛṣṇa nie je obyčajná ľudská bytosť, ale sám Najvyšší Pán, ktorý zostúpil na Zem a hral úlohu princa v kráľovskej dynastii. V tejto úlohe bol teda bratancom Pāṇḍuovej manželky Kuntī (Pṛthy), matky Pāṇḍuovcov. Stál na strane zbožných Pāṇḍuovcov a ako príbuzný i ako večný udržovateľ náboženstva im vždy poskytol ochranu.

Al final, sin embargo, el astuto Duryodhana desafió a los Pāṇḍavas en el juego. En el curso de aquella fatídica partida, Duryodhana y sus hermanos se apoderaron de Draupadī, la casta y consagrada esposa de los Pāṇḍavas, y, de manera insultante, trataron de desnudarla ante toda la asamblea de príncipes y reyes. La divina intervención de Kṛṣṇa la salvó, pero el juego, que estaba manipulado, privó a los Pāṇḍavas de su reino, y les impuso un exilio de trece años.

Duryodhana nakoniec vyzval Pāṇḍuovcov k hre v kocky, aby ich mohol pripraviť o kráľovský trón. Počas tohoto osudného stretnutia sa Duryodhana so svojimi bratmi zmocnil Draupadī, cudnej a oddanej manželky Pāṇḍuovcov a pred celým zhromaždením princov a kráľov sa ju pokúsil vyzliecť donaha a tak verejne zneuctiť. Kṛṣṇa ju zázračným spôsobom pred zneuctením zachránil, avšak pravidlá prehry prikazovali Pāṇḍuovcom zrieknuť sa kráľovstva a odobrať sa na trinásť rokov do vyhnanstva.

Al regresar del exilio, los Pāṇḍavas reclamaron con derecho su reino a Duryodhana, el cual se negó rotundamente a entregarlo. Comprometidos por su deber de príncipes a servir en la administración pública, los Pāṇḍavas redujeron su petición a solamente cinco aldeas. Pero Duryodhana respondió con arrogancia que no les concedería terreno suficiente ni para clavar un alfiler.

Po návrate z exilu požadovali Pāṇḍuovci naspäť svoje kráľovstvo, avšak Duryodhana ich žiadosť zlostne odmietol. Keď Pāṇḍuovci zmenšili svoju požiadavku a prosili iba o päť dedín, aby mohli slúžiť ľudu (čo bolo ich kṣatriyskou povinnosťou) Duryodhana pyšne odvetil, že im nedá ani taký kúsok zeme, do ktorého by bolo možné zapichnúť hrot ihly.

Hasta entonces, los Pāṇḍavas habían sido tolerantes. Pero ahora la guerra parecía inevitable.

Aj keď boli Pāṇḍuovci veľmi mierni a trpezliví, zdalo sa, že vojna je neodkladná.

No obstante, mientras los príncipes del mundo se dividían, poniéndose unos al lado de los hijos de Dhṛtarāṣṭra y otros al lado de los Pāṇḍavas, Kṛṣṇa aceptó personalmente el papel de mensajero de los hijos de Pāṇḍu, y fue a la corte de Duryodhana a pedir la paz. Al ser rechazadas Sus súplicas, la guerra fue irremediable.

Vládcovia z celého sveta sa pripojili k jednej či druhej strane a Kṛṣṇa sa osobne ujal úlohy posla a odišiel za Duryodhanom, aby dohodol mier. Keď ani tento pokus nevyšiel, vojna bola istá.

Los Pāṇḍavas, hombres de la más elevada estatura moral, reconocían a Kṛṣṇa como Suprema Personalidad de Dios, pero no los impíos hijos de Dhṛtarāṣṭra. Con todo, Kṛṣṇa se ofreció a participar en la guerra según el deseo de los contrincantes. Como era Dios, no lucharía personalmente; pero el que lo desease podía disponer del ejército de Kṛṣṇa, mientras que los adversarios tendrían al propio Kṛṣṇa como consejero y ayudante. Duryodhana, el genio político, se hizo con las fuerzas armadas de Kṛṣṇa, mientras que los Pāṇḍavas se sentían igualmente de satisfechos de tener a Kṛṣṇa.

Pāṇḍuovci, ľudia vysokých kvalít, vedeli, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť, zatiaľ čo bezbožní synovia Dhṛtarāṣṭrovy Jeho postavenie neuznávali. Kṛṣṇa však ponúkol pomoc v boji obidvom stranám. Kṛṣṇa ako Najvyšší Pán sľúbil, že sa boja osobne ako bojovník nezúčastní, ale že jedna strana môže použiť Jeho vojenskú silu a druhá môže využiť Jeho osobnú pomoc. Duryodhana, politický génius, sa rozhodol pre Kṛṣṇovu armádu a Pāṇḍuovci s rovnakým nadšením prijali Kṛṣṇovu osobnú pomoc.

De este modo, Kṛṣṇa fue el auriga de Arjuna, encargándose personalmente de conducir la cuadriga del legendario arquero. Esto nos lleva al punto en el que comienza el Bhagavad-gītā, con los dos ejércitos formados, listos para el combate, y Dhṛtarāṣṭra preguntando ansiosamente a su secretario, Sañjaya: «¿Qué hicieron?».

Tak sa Kṛṣṇa stal Arjunovým vozatajom. Bhagavad-gītā začína v tomto okamihu — obidve znepriatelené vojská stoja proti sebe na bojisku a Dhṛtarāṣṭra sa nedočkavo pýta svojho tajomníka Sañjayu: „Čo robia?“ Bitka začína.

La escena está descrita, a falta solamente de una breve nota referente a esta traducción y comentario.

Situacia je jasna, preto postacuje k tomuto versu a vykladu iba kratky komentar.

La línea general que han seguido los traductores al verter al inglés el Bhagavad-gītā ha consistido en dejar a un lado a la persona de Kṛṣṇa para dar lugar a sus propios conceptos y filosofías. Se considera la historia del Mahābhārata mitología fantástica, y Kṛṣṇa se convierte en un elemento poético para presentar las ideas de algún genio anónimo, o, en el mejor de los casos, en un personaje histórico secundario.

Väčšina autorov predkladajúcich Bhagavad-gītu v angličtine má v obľube odviesť čitateľovu pozornosť od Kṛṣṇovej osobnosti a vytvoriť tak priestor pre svoje vlastné koncepcie a filozofie. História Mahābhāraty sa pokladá za mytológiu a Kṛṣṇa za osobu obdarenú poetickým duchom, schopnú vysloviť idey neznámeho génia, alebo prinajlepšom za významnú historickú osobnosť.

Pero la persona de Kṛṣṇa es tanto la finalidad como la sustancia del Bhagavad-gītā, según se explica en el Gītā mismo.

Avšak Kṛṣṇa nie je iba pôvodným autorom Bhagavad-gīty, ale súčasne jej cieľom a podstatou.

Esta traducción, por lo tanto, y el comentario que la acompaña tienen como propósito dirigir al lector hacia Kṛṣṇa, en lugar de alejarle de Él. El Bhagavad-gītā se vuelve totalmente consistente y comprensible. Puesto que Kṛṣṇa es quien explica el Gītā y a la vez es el objetivo final del mismo, el Bhagavad-gītā tal como es presenta esta gran Escritura en sus verdaderos términos.

Tento preklad sa teda spolu s podrobnými komentármi snaží obrátiť pozornosť čitateľa ku Kṛṣṇovi, namiesto toho, aby Ho pred ním zakrýval. V tom je Bhagavad-gītā — taká, aká je jedinečná. Jej jedinečnosť spočíva tiež v celkovej dôslednosti a zrozumiteľnosti. Keďže rečníkom, ako aj konečným cieľom Gīty je Kṛṣṇa samotný, ide nepochybne o jediný preklad, ktorý toto veľké dielo predkladá v jeho pravom svetle.

Los editores

-vydavatelia-