Skip to main content

TEXT 1

VERŠ 1

Texto

Verš

śrī-bhagavān uvāca
mayy āsakta-manāḥ pārtha
yogaṁ yuñjan mad-āśrayaḥ
asaṁśayaṁ samagraṁ māṁ
yathā jñāsyasi tac chṛṇu
śrī-bhagavān uvāca
mayy āsakta-manāḥ pārtha
yogaṁ yuñjan mad-āśrayaḥ
asaṁśayaṁ samagraṁ māṁ
yathā jñāsyasi tac chṛṇu

Palabra por palabra

Synonyma

śrī bhagavān uvāca — el Señor Supremo dijo; mayi — a Mí; āsakta-manāḥ — mente apegada; pārtha — ¡oh, hijo de Pṛthā!; yogam — autorrealización; yuñjan — practicando; mat-āśrayaḥ — con conciencia de Mí (conciencia de Kṛṣṇa); asaṁśayam — sin dudas; samagram — completamente; mām — Mí; yathā — cómo; jñāsyasi — puedes saber; tat — eso; śṛṇu — trata de oír.

śrī-bhagavān uvāca — Najvyšší Pán riekol; mayi — na Mňa; āsakta-manāḥ — upni svoju myseľ; pārtha — ó, syn Pṛthy; yogam — sebarealizácia; yuñjan — rob; mat-āśrayaḥ — upni na Mňa svoju myseľ; asaṁśayam — bez pochýb; samagram — úplne; mām — na Mňa; yathā — ako; jñāsyasi — môžeš spoznať; tat — to; śṛṇu — počuj.

Traducción

Překlad

La Suprema Personalidad de Dios dijo: Ahora oye, ¡oh, hijo de Pṛthā!, cómo mediante la práctica del yoga con plena conciencia de Mí, con la mente apegada a Mí, podrás conocerme por completo, libre de dudas.

Vznešený riekol: „Počuj, ó, syn Pṛthy, ako Ma môžeš plne spoznať, ak budeš vykonávať yogu plne si Ma vedomý, s mysľou na Mňa uprenou a zbavený akýchkoľvek pochybností.

Significado

Význam

En este séptimo capítulo del Bhagavad-gītā se describe íntegramente la naturaleza del proceso de conciencia de Kṛṣṇa. Kṛṣṇa posee a plenitud todas las opulencias, y aquí se describe la manera en que Él las manifiesta. En este capítulo se describen también cuatro clases de personas afortunadas que se apegan a Kṛṣṇa y cuatro clases de personas desafortunadas que nunca se entregan a Él.

V siedmej kapitole Bhagavad-gīty je úplne opísaná povaha vedomia Kṛṣṇu. Kṛṣṇa má všetky vznešené atribúty a v tejto kapitole je opísané, ako ich prejavuje. Ďalej sa tu píše o štyroch druhoch šťastných ľudí, ktorých Kṛṣṇa priťahuje, a štyroch druhoch ľudí nešťastných, ktorí sa Mu nikdy neodovzdávajú.

En los primeros seis capítulos del Bhagavad-gītā, se ha descrito a la entidad viviente como alma espiritual no material, capaz de elevarse hasta la autorrealización por medio de diferentes tipos de yogas. Al final del sexto capítulo se dijo claramente que concentrar la mente en Kṛṣṇa de modo constante, o, en otras palabras, el proceso de conciencia de Kṛṣṇa, es la forma más elevada de todos los yogas. Al uno concentrar la mente en Kṛṣṇa es capaz de conocer la Verdad Absoluta por completo, y ello no se puede lograr de ninguna otra manera. La comprensión del brahma-jyotir impersonal o del Paramātmā localizado no es conocimiento perfecto acerca de la Verdad Absoluta, porque es un conocimiento parcial. Kṛṣṇa es el conocimiento completo y científico, y a la persona consciente de Kṛṣṇa se le revela todo. Cuando uno tiene plena conciencia de Kṛṣṇa sabe sin lugar a dudas que Kṛṣṇa es el conocimiento máximo. Los diferentes tipos de yogas solo son puntos intermedios de la senda de conciencia de Kṛṣṇa. Aquel que emprende directamente el proceso de conciencia de Kṛṣṇa  sabe automática y plenamente acerca del brahma-jyotir y de Paramātmā. Mediante la práctica del yoga de conciencia de Kṛṣṇa uno puede conocer todo a plenitud, es decir, la Verdad Absoluta, las entidades vivientes, la naturaleza material, y las manifestaciones de todo ello con sus enseres.

V prvých šiestich kapitolách Bhagavad-gīty je živá bytosť opísaná ako nehmotná duša, ktorá má schopnosť realizovať svoju pravú identitu prostredníctvom rozličných druhov yog. Na konci šiestej kapitoly sa jasne hovorí, že sústavné sústredenie mysle na Kṛṣṇu, alebo inými slovami vedomie Kṛṣṇu, je najvyšším druhom yogy. Absolútnu Pravdu nemôžeme celkom spoznať, ak všetky svoje myšlienky nesústredíme na Kṛṣṇu. Realizácie neosobného brahmajyoti a Paramātmy sú neúplné, lebo poskytujú iba čiastočné poznanie Absolútnej Pravdy. Úplné a vedecké poznanie je Kṛṣṇa a človeku vedomému si Kṛṣṇu sa všetko vyjaví. Ak má človek úplné vedomie Kṛṣṇu, nepochybuje o tom, že Kṛṣṇa je najvyššie poznanie. Rôzne yogy sú len stupňami na ceste k vedomiu Kṛṣṇu. Ten, kto sa zapojí priamo do bhakti-yogy, získa automaticky úplné poznanie o všetkom: o brahmajyoti, Paramātme, Absolútnej Pravde, o živých bytostiach, hmotnej prírode i o jej rozličných prejavoch.

Por lo tanto, uno debe comenzar la práctica del yoga tal como se indica en el último verso del sexto capítulo. Concentrar la mente en Kṛṣṇa, el Supremo, se logra por medio del servicio devocional prescrito de nueve diferentes formas, de las cuales śravaṇam es la primera y principal. El Señor le dice, por ende, a Arjuna: tac chṛṇu, «Óyeme». Nadie puede ser una autoridad superior a Kṛṣna, y, en consecuencia, por el hecho de oírlo a Él, uno recibe la mayor oportunidad de convertirse en una persona perfectamente consciente de Kṛṣṇa. Uno tiene, pues, que aprender con Kṛṣṇa directamente o con un devoto puro de Kṛṣṇa, y no con un advenedizo no devoto, envanecido de su educación académica.

Yogu by sme mali vykonávať podľa pokynov posledného verša šiestej kapitoly — sústredením mysle na Kṛṣṇu, čo je možné deviatimi spôsobmi, z ktorých śravanam (načúvanie o Kṛṣṇovi) je prvým a najdôležitejším. Kṛṣṇa preto hovorí Arjunovi: tac chṛṇu. „Vypočuj Ma.“ Śrī Kṛṣṇa je najvyššia autorita, a ak počúvame Jeho slová, získavame najlepšiu príležitosť pre pokrok na ceste oddanosti. Preto sa musíme učiť priamo od Kṛṣṇu alebo Jeho čistého oddaného, a nie od človeka, ktorý nie je odovzdaný Bohu, lebo spyšnel kvôli svojmu akademickému vzdelaniu.

En el capítulo dos del Primer Canto del Śrīmad-Bhāgavatam, ese proceso mediante el cual se entiende a Kṛṣṇa, la Suprema Personalidad de Dios, la Verdad Absoluta, se describe de la siguiente manera:

V Śrīmad-Bhāgavatame (1.2.17-21) je bližšie opísané, ako môžeme pochopiť Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, Absolútnu Pravdu:

śṛṇvatāṁ sva-kathāḥ kṛṣṇaḥ
puṇya-śravaṇa-kīrtanaḥ
hṛdy antaḥ-stho hy abhadrāṇi
vidhunoti suhṛt satām
śṛṇvatāṁ sva-kathāḥ kṛṣṇaḥ
puṇya-śravaṇa-kīrtanaḥ
hṛdy antaḥ-stho hy abhadrāṇi
vidhunoti suhṛt satām
naṣṭa-prāyeṣv abhadreṣu
nityaṁ bhāgavata-sevayā
bhagavaty uttama-śloke
bhaktir bhavati naiṣṭhikī
naṣṭa-prāyeṣv abhadreṣu
nityaṁ bhāgavata-sevayā
bhagavaty uttama-śloke
bhaktir bhavati naiṣṭhikī
tadā rajas-tamo-bhāvāḥ
kāma-lobhādayaś ca ye
ceta etair anāviddhaṁ
sthitaṁ sattve prasīdati
tadā rajas-tamo-bhāvāḥ
kāma-lobhādayaś ca ye
ceta etair anāviddhaṁ
sthitaṁ sattve prasīdati
evaṁ prasanna-manaso
bhagavad-bhakti-yogataḥ
bhagavat-tattva-vijñānaṁ
mukta-saṅgasya jāyate
evaṁ prasanna-manaso
bhagavad-bhakti-yogataḥ
bhagavat-tattva-vijñānaṁ
mukta-saṅgasya jāyate
bhidyate hṛdaya-granthiś
chidyante sarva-saṁśayāḥ
kṣīyante cāsya karmāṇi
dṛṣṭa evātmanīśvare
bhidyate hṛdaya-granthiś
chidyante sarva-saṁśayāḥ
kṣīyante cāsya karmāṇi
dṛṣṭa evātmanīśvare

«Oír lo que las Escrituras védicas dicen de Kṛṣṇa u oírlo a Él directamente a través del Bhagavad-gītā, es en sí actividad virtuosa. Y para aquel que oye hablar de Kṛṣṇa, el Señor Kṛṣṇa, quien mora en el corazón de todos, actúa como un amigo bienqueriente, y purifica al devoto que siempre se dedica a oír hablar de Él. De ese modo, en el devoto se desarrolla en forma natural el conocimiento trascendental que tiene latente. A medida que él va oyendo más lo que el Bhāgavatam y los devotos hablan de Kṛṣṇa, se va estableciendo en el servicio devocional del Señor. Mediante el desarrollo del servicio devocional uno se libera de las modalidades de la pasión y la ignorancia, y de esa manera disminuyen la avaricia y las lujurias materiales. Cuando estas impurezas se limpian, el candidato permanece firme en su posición de bondad pura, se anima mediante el servicio devocional y entiende perfectamente la ciencia de Dios. El bhakti-yoga corta así el apretado nudo del afecto material, y le permite a uno llegar de inmediato a la etapa de asaṁśayaṁ samagram, la etapa en la que se entiende a la Suprema Verdad Absoluta, la Personalidad de Dios» (Bhāg. 1.2.17–21).

Por consiguiente, uno puede entender la ciencia de Kṛṣṇa solo si oye a Kṛṣṇa o a Su devoto consciente de Kṛṣṇa.

„Načúvať rozprávaniu o Kṛṣṇovi, tak ako je zaznamenané vo vedskych písmach, alebo počúvať priamo Jeho slová z Bhagavad-gīty, je tá istá pravá činnosť. Śrī Kṛṣṇa, sídliaci v srdciach všetkých, sa chová ako najlepší priateľ a očisťuje oddaného, ktorý o Ňom stále načúva. Takto oddaný prirodzene prebúdza svoje driemajúce transcendentálne poznanie. Čím viac počúva o Kṛṣṇovi zo Śrīmad-Bhāgavatamu a od oddaných, tým je odhodlanejší slúžiť Pánovi. Rozvojom oddanej služby sa dostáva spod vplyvu vášne a nevedomosti, a tým slabne aj jeho hmotná žiadostivosť a chamtivosť. Len čo sa odstránia tieto nečistoty, spočinie oddaný v čistej kvalite dobra a oživený oddanou službou plne pochopí náuku o Bohu. Tak bhakti-yoga rozotne hrubé uzly hmotných pút a umožní človeku okamžite dosiahnuť štádium poznania Absolútnej Pravdy, Najvyššej Božskej Osobnosti, asaṁśayaṁ samagram.“

Vede o Kṛṣṇovi môžeme teda porozumieť iba prostredníctvom načúvania od samotného Kṛṣṇu alebo Jeho oddaného.