Skip to main content

TEXTS 13-14

VERŠ 13 – 14

Texto

Verš

samaṁ kāya-śiro-grīvaṁ
dhārayann acalaṁ sthiraḥ
samprekṣya nāsikāgraṁ svaṁ
diśaś cānavalokayan
samaṁ kāya-śiro-grīvaṁ
dhārayann acalaṁ sthiraḥ
samprekṣya nāsikāgraṁ svaṁ
diśaś cānavalokayan
praśāntātmā vigata-bhīr
brahmacāri-vrate sthitaḥ
manaḥ saṁyamya mac-citto
yukta āsīta mat-paraḥ
praśāntātmā vigata-bhīr
brahmacāri-vrate sthitaḥ
manaḥ saṁyamya mac-citto
yukta āsīta mat-paraḥ

Palabra por palabra

Synonyma

samam — recto; kāya — cuerpo; śiraḥ — cabeza; grīvam — y cuello; dhārayan — mantener; acalam — inmóvil; sthiraḥ — quieto; samprekṣya — mirando; nāsikā — de la nariz; agram — la punta; svam — propio; diśaḥ — en todos los lados; ca — además; anavalokayan — sin mirar; praśānta — tranquila; ātmā — mente; vigata-bhīḥ — libre de temor; brahmacāri-vrate — con el voto de celibato; sthitaḥ — situado; manaḥ — mente; saṁyamya — sometiendo por completo; mat — a Mí (Kṛṣṇa); cittaḥ — concentrando la mente; yuktaḥ — el verdadero yogī; āsīta — debe ser; mat — a Mí; paraḥ — la meta última.

samam — priamo; kāya — telo; śiraḥ — hlavu; grīvam — krk; dhārayan — drží; acalam — nehybne; sthiraḥ — pevne; samprekṣya — pozerá sa; nāsikā — nosa; agram — na špičku; svam — svojho; diśaḥ — okolo; ca — tiež; anavalokayan — nerozhliada sa; praśānta — nerušenou; ātmā — mysľou; vigata-bhīḥ — zbavený strachu; brahmacāri-vrate — pod prísahou celibátu; sthitaḥ — zotrvávajúci; manaḥ — myseľ; saṁyamya — celkom ovládnutou; mat — na Mňa (Kṛṣṇu); cittaḥ — uprie myseľ; yuktaḥ — pravý yogīn; āsīta — mal by; mat — Mňa; paraḥ — konečným cieľom.

Traducción

Překlad

Uno debe mantener el cuerpo, el cuello y la cabeza erguidos en línea recta, y mirar fijamente la punta de la nariz. De ese modo, con la mente tranquila y sometida, libre de temor y completamente libre de vida sexual, se debe meditar en Mí en el corazón y convertirme en la meta última de la vida.

Nech drží telo, hlavu a krk vzpriamené a nehybne uprie pohľad na špičku nosa. S mysľou ovládnutou a nerušenou, zbavený strachu a zotrvávajúci v sľube celibátu nech takto uprie svoje myšlienky na Mňa vo svojom srdci a učiní Ma konečným životným cieľom.

Significado

Význam

La meta de la vida es conocer a Kṛṣṇa, quien, en forma de Paramātmā, la forma Viṣṇu de cuatro manos, está situado dentro del corazón de cada ser viviente. El proceso de yoga se practica con el fin de descubrir y ver esa forma localizada de Viṣṇu, y no con algún otro propósito. El viṣṇu-mūrti localizado es la representación plenaria de Kṛṣṇa que mora en el corazón de uno. Aquel que no tiene ningún plan para llegar a comprender ese viṣṇu-mūrti, se está dedicando inútilmente a una práctica ficticia de yoga, y sin duda que está perdiendo su tiempo. Kṛṣṇa es la meta última de la vida, y el viṣṇu-mūrti que se encuentra en el corazón de uno es el objeto de la práctica del yoga. Para llegar a comprender a ese viṣṇu-mūrti que está en el corazón, hay que observar una total abstinencia de la vida sexual; por consiguiente, hay que abandonar el hogar y vivir a solas en un lugar apartado, permaneciendo sentado tal como se mencionó antes. Uno no puede disfrutar de vida sexual diariamente, en el hogar o en alguna otra parte, y asistir a una supuesta clase de yoga y de ese modo convertirse en un yogī. Uno tiene que practicar el control de la mente y evitar toda clase de complacencia de los sentidos, de las cuales la vida sexual es la principal. En las reglas de celibato escritas por el gran sabio Yājñavalkya, se dice:

Cieľom života je spoznať Kṛṣṇu, ktorý sídli v srdciach všetkých živých bytostí ako Paramātmā alebo štvorruký Viṣṇu. Zmyslom yogy nie je nič iné, než zrealizovať túto podobu Najvyššieho Pána, zvanú tiež viṣṇu-mūrti. Ľudia, ktorí sa venujú yoge za iným účelom, márnia čas. Kṛṣṇa je konečným životným cieľom a viṣṇu-mūrti umiestnené v srdci je cieľom yogy. Ak chceme zrealizovať Viṣṇuovu podobu v našom srdci, musíme sa úplne zriecť pohlavného života. Preto je nutné, aby človek opustil svoj domov, žil osamote na odľahlom mieste a meditoval v pozícii, ktorú opisuje tento verš. Nemožno sa oddávať sexuálnemu pôžitku, doma či inde, a o pár hodín sa na večernom kurze zmeniť na yogīna. Je nemysliteľné, aby sa yogīnom stal niekto, kto sa nesnaží ovládať svoju myseľ a nezrieka sa všetkých zmyslových pôžitkov, z ktorých pohlavné uspokojovanie je najhlavnejšie. Veľký učenec Yājñavalkya napísal o pravidlách celibátu:

karmaṇā manasā vācā
sarvāvasthāsu sarvadā
sarvatra maithuna-tyāgo
brahmacaryaṁ pracakṣate
karmaṇā manasā vācā
sarvāvasthāsu sarvadā
sarvatra maithuna-tyāgo
brahmacaryaṁ pracakṣate

«El voto de brahmacarya tiene por objeto ayudarlo a uno a abstenerse por completo de la complacencia sexual, en pensamientos, palabras y actos, en todo momento, bajo todas las circunstancias y en todos los lugares». Nadie puede llevar a cabo una práctica de yoga idónea a través de la complacencia sexual. El proceso de brahmacarya se enseña, pues, desde la infancia, cuando no se tiene conocimiento de la vida sexual. A la edad de cinco años, los niños son enviados al guru-kula, o el lugar del maestro espiritual, y el maestro forma a los muchachos en lo referente a la estricta disciplina que se sigue para ser brahmacārīs. Sin esa práctica, nadie puede progresar en ningún yoga, ya sea dhyāna, jñāna o bhakti. Sin embargo, aquel que sigue los reglamentos de la vida de casado y tiene relación sexual únicamente con su esposa (y eso también bajo ciertas regulaciones), recibe también el nombre de brahmacārī. Esa clase de casado restringido, o casado brahmacārī, se puede aceptar en la escuela del bhakti, pero las escuelas de jñāna y dhyāna no admiten ni siquiera a los casados brahmacārīs. En esas escuelas se exige una abstinencia total sin ninguna transigencia. En la escuela del bhakti, al casado brahmacārī se le permite una vida sexual controlada, ya que el culto del bhakti-yoga es tan poderoso, que uno pierde automáticamente la atracción sexual, por estar ocupado en el servicio superior, el servicio del Señor. En el Bhagavad-gītā (2.59) se dice:

„Sľub brahmacarya má za úlohu pomôcť každému celkom sa vzdať sexuality v činoch, slovách i myšlienkach — vždy, všade a za každých okolností.“ Kto sa oddáva sexuálnemu pôžitku, nemôže robiť skutočnú yogu. Zásady brahmacaryi sa preto človek učí už v detstve, kým nemá žiadne sexuálne skúsenosti. Deti sa posielajú v piatich rokoch do guru-kuly, na miesto, kde žije duchovný učiteľ, a pod jeho vedením sa mladí chlapci učia prísnej disciplíne brahmacārīnskeho života, pretože bez takého cvičenia nemôže nik pokročiť v žiadnej yoge, či už ide o dhyānu, jñānu alebo bhakti.

Kto sa však správa podľa vedskych zásad manželského života a stýka sa pohlavne iba so svojou ženou (a aj to podľa určitých pravidiel), nazýva sa tiež brahmacārīn. Takýto ženatý brahmacārīn môže byť prijatý do školy bhakti, ale nikdy nie do školy dhyāny a jñāny, lebo tie vyžadujú úplnú a nekompromisnú zdržanlivosť. Jedine bhakti dovoľuje ženatému brahmacārīnovi zdržanlivý pohlavný život, lebo človek naplnený vyššou duchovnou radosťou zo služby Kṛṣṇovi automaticky stráca zmyslovú žiadostivosť. V Bhagavad-gīte (2.59) sa uvádza:

viṣayā vinivartante
nirāhārasya dehinaḥ
rasa-varjaṁ raso ’py asya
paraṁ dṛṣṭvā nivartate
viṣayā vinivartante
nirāhārasya dehinaḥ
rasa-varjaṁ raso ’py asya
paraṁ dṛṣṭvā nivartate

Mientras que a los demás se los obliga a abstenerse de la complacencia de los sentidos, un devoto del Señor se abstiene automáticamente, debido a un gusto superior. Con excepción del devoto, nadie tiene ninguna información acerca de ese gusto superior.

„Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však zakúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové uspokojovanie a zotrváva v duchovnom vedomí.“ Zatiaľ čo iní transcendentalisti musia vynakladať nesmierne úsilie na to, aby sa dokázali zrieknuť hmotných pôžitkov, oddaný to robí automaticky, lebo zakúša vyšší pôžitok, o akom nik iný nemá ani potuchy.

Vigata-bhīḥ. Nadie puede estar libre de temor a menos que se halle plenamente en estado de conciencia de Kṛṣṇa. El alma condicionada es temerosa debido a su memoria desvirtuada, o, en otras palabras, por haber olvidado la relación eterna que tiene con Kṛṣṇa. El Bhāgavatam (11.2.37) dice: bhayaṁ dvitīyābhiniveśataḥ syād īśād apetasya viparyayo ’smṛtiḥ, el estado de conciencia de Kṛṣṇa es el único fundamento para deshacerse del temor. Por consiguiente, la práctica perfecta le resulta posible a una persona que es consciente de Kṛṣṇa. Y, como la meta última de la práctica del yoga es la de ver al Señor que está dentro de uno, la persona consciente de Kṛṣṇa es de por sí el mejor de todos los yogīs. Los principios del sistema de yoga que se mencionan aquí, son diferentes de los que se encuentran en las populares y mal llamadas sociedades de yoga.

Okrem celibátu sa tento verš zmieňuje aj o ďalšom pravidle, ktoré musí yogīn dodržať: zbaviť sa strachu (vigata-bhīḥ). Takýto stav nemôže dosiahnuť ten, kto nemá vedomie Kṛṣṇu. Podmienená duša sa bojí, pretože zabudla na svoj večný vzťah ku Kṛṣṇovi. Aj Śrīmad-Bhāgavatam (11.2.37) učí: bhayaṁ dvitīyābhiniveśataḥ syād iśād apetasya viparyayo 'smṛtiḥ. Strachu sa môžeme zbaviť len vtedy, ak máme vedomie Kṛṣṇu. Preto yogu vykonáva najdokonalejšie ten, kto si je vedomý Kṛṣṇu. Oddaný stojí v skutočnosti nad všetkými ostatnými yogīnmi, pretože už dosiahol najvyšší stupeň yogy a vidí Pána vo svojom srdci. Takže, ako môžeme vidieť, tieto zásady yogy sa odlišujú od módnych spôsobov takzvaných telovýchovných yogových spolkoch.