Skip to main content

TEXT 35

VERŠ 35

Texto

Verš

śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
sva-dharme nidhanaṁ śreyaḥ
para-dharmo bhayāvahaḥ
śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
sva-dharme nidhanaṁ śreyaḥ
para-dharmo bhayāvahaḥ

Palabra por palabra

Synonyma

śreyān — muchísimo mejor; sva-dharmaḥ — deberes prescritos de uno; viguṇaḥ — incluso con faltas; para-dharmāt — deberes señalados para otros; su-anuṣṭhitāt — hechos perfectamente; sva-dharme — en los deberes prescritos de uno; nidhanam — destrucción; śreyaḥ — mejor; para-dharmaḥ — deberes prescritos para otros; bhaya-āvahaḥ — peligroso.

śreyān — oveľa lepšie; sva-dharmaḥ — vlastné predpísané povinnosti; viguṇaḥ — aj keď nedokonale; para-dharmāt — než povinnosti určené iným; su-anuṣṭhitāt — dokonale vykonané; sva-dharme — vlastné predpísané povinnosti; nidhanam — zahynúť; śreyaḥ — lepšie; para-dharmaḥ — povinnosti iných; bhaya-āvahaḥ — nebezpečné.

Traducción

Překlad

Es muchísimo mejor desempeñar los deberes de uno, aunque tengan sus imperfecciones, que desempeñar los deberes de otro a la perfección. Es preferible encontrar la destrucción mientras uno ejecuta su propio deber, que el dedicarse a los deberes ajenos, ya que es peligroso seguir el sendero de otro.

Je oveľa lepšie vykonávať svoje predpísané povinnosti, aj keď nedokonale, než plniť dokonale povinnosti niekoho iného. Lepšie je zahynúť pri plnení vlastnej povinnosti, lebo dávať sa cestou druhých je nebezpečné.“

Significado

Význam

Por lo tanto, uno debe desempeñar sus deberes prescritos con plena conciencia de Kṛṣṇa, antes que aquellos que se prescriben para otros. Los deberes prescritos en términos materiales son aquellos que se estipulan según la condición psicofísica de uno bajo el hechizo de las modalidades de la naturaleza material. Los deberes espirituales son los que el maestro espiritual ordena para el servicio trascendental de Kṛṣṇa. Mas, ya sea en términos materiales o en términos espirituales, uno debe aferrarse a sus deberes prescritos, incluso hasta la hora de la muerte, antes que imitar los deberes prescritos de otro. Puede que los deberes en el plano espiritual sean diferentes a los deberes en el plano material, pero el principio de seguir la indicación autorizada siempre es bueno para el ejecutor. Cuando uno se halla bajo el hechizo de las modalidades de la naturaleza material, debe seguir las reglas prescritas para su situación específica, y no debe imitar a los demás. Por ejemplo, un brāhmaṇa, el cual se halla bajo la influencia de la modalidad de la bondad, es no violento, mientras que al kṣatriya, el cual se halla bajo la influencia de la modalidad de la pasión, se le permite ser violento. Así pues, para un kṣatriya es mejor morir siguiendo las reglas de la violencia, que imitar a un brāhmaṇa, que sigue los principios de la no violencia. Todo el mundo tiene que limpiar su corazón mediante un proceso gradual, y no de un modo abrupto. Sin embargo, cuando uno trasciende las modalidades de la naturaleza material y se sitúa plenamente en el estado de conciencia de Kṛṣṇa, puede realizar cualquier cosa bajo la dirección del maestro espiritual genuino. En esa etapa perfecta de conciencia de Kṛṣṇa, el kṣatriya puede actuar como brāhmaṇa, o el brāhmaṇa como kṣatriya. En la etapa trascendental no se aplican las distinciones del mundo material. Por ejemplo, Viśvāmitra era kṣatriya en un principio, pero posteriormente actuó como brāhmaṇa, mientras que Paraśurāma era brāhmaṇa, pero posteriormente actuó como kṣatriya. Como ellos se hallaban en una posición trascendental, podían hacerlo; no obstante, mientras uno se encuentre en el plano material, debe ejecutar sus deberes conforme a las modalidades de la naturaleza material. Al mismo tiempo, debe tener una comprensión plena del estado de conciencia de Kṛṣṇa.

Mali by sme radšej vykonávať svoje dané povinnosti s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, než sa snažiť plniť povinnosti druhých. Predpísané hmotné činnosti sú činnosti konané podľa nášho psycho-fyzického postavenia pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody. Naše duchovné povinnosti nám dáva duchovný učiteľ, pod ktorého vedením môžeme transcendentálne slúžiť Kṛṣṇovi. Mali by sme vždy dbať na to, aby sme si radšej plnili vlastné povinnosti, či už duchovné alebo hmotné, aj keby nám hrozila smrť, než aby sme napodobňovali povinnosti niekoho iného. Duchovné povinnosti sa môžu odlišovať od povinností hmotných, ale tomu, kto ich vykonáva, prináša riadenie sa podľa autorizovaného vedenia vždy prospech. Ak je človek pod vplyvom kvalít hmotnej prírody, mal by si plniť povinnosti prislúchajúce jeho postaveniu; nemal by napodobňovať ostatných. Brāhmaṇa, ktorý je v kvalite dobra, nepoužíva násilie, ale kṣatriya, ktorý je v kvalite vášne, násilie používať smie. Pre kṣatriyu, ktorý sa riadi pravidlom násilia, je preto lepšie zahynúť, než napodobňovať brāhmaṇa, ktorý sa riadi zásadou nenásilia. Každý jednotlivec musí svoje srdce očistiť postupne, nie odrazu. Keď človek transcenduje kvality hmotnej prírody a je si plne vedomý Kṛṣṇu, môže potom pod vedením pravého duchovného učiteľa robiť hocičo. S týmto dokonalým transcendentálnym vedomím sa môže kṣatriya správať ako brāhmaṇa a brāhmaṇa ako kṣatriya. Na duchovnej úrovni neplatia duality hmotného sveta. Napríklad Viśvāmitra bol pôvodne kṣatriyom, ale neskôr sa správal ako brāhmaṇa, a Paraśurāma bol brāhmaṇa a neskôr konal ako kṣatriya. Boli na transcendentálnej úrovni; preto mohli takto konať. Kým sa však človek nachádza na hmotnej úrovni, musí si plniť svoje povinnosti v súlade s hmotnými vlastnosťami, ktoré mu prislúchajú. Zároveň musí byť plne oboznámený so zásadami láskyplnej oddanej služby Kṛṣṇovi.