Skip to main content

TEXT 7

VERŠ 7

Texto

Verš

kārpaṇya-doṣopahata-svabhāvaḥ
pṛcchāmi tvāṁ dharma-sammūḍha-cetāḥ
yac chreyaḥ syān niścitaṁ brūhi tan me
śiṣyas te ’haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam
kārpaṇya-doṣopahata-svabhāvaḥ
pṛcchāmi tvāṁ dharma-sammūḍha-cetāḥ
yac chreyaḥ syān niścitaṁ brūhi tan me
śiṣyas te ’haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam

Palabra por palabra

Synonyma

kārpaṇya — de mezquindad; doṣa — por la flaqueza; upahata — estando afligido por; sva-bhāvaḥ — características; pṛcchāmi — estoy pidiendo; tvām — a Ti; dharma — religión; sammūḍha — confundido; cetāḥ — en el corazón; yat — qué; ṣreyaḥ — bien supremo; syāt — puede ser; niścitam — confidencialmente; brūhi — dime; tat — eso; me — a mí; śiṣyaḥ — discípulo; te — tuyo; aham — soy; śādhi — tan solo instruye; mām — a mí; tvām — a Ti; prapannam — entregado.

kārpaṇya — biedou; doṣa — slabosťou; upahata — byť postihnutý; sva-bhāvaḥ — príznaky; pṛcchāmi — pýtam sa; tvām — Teba; dharma — náboženstvo; sammūḍha — zmätený; cetāḥ — v srdci; yat — čo; śreyaḥ — lepšie; syāt — môže byť; niścitam — dôverne; brūhi — povedz; tat — to; me — mi; śiṣyaḥ — žiak; te — Tvoj; aham — som; śādhi — pouč; mām — mňa; tvām — Tebe; prapannam — odovzdaný.

Traducción

Překlad

Ahora estoy confundido en cuanto a mi deber, y he perdido toda compostura a causa de una mezquina flaqueza. En esta condición, Te pido que me digas claramente qué es lo mejor para mí. Ahora soy Tu discípulo y un alma entregada a Ti. Por favor, instrúyeme.

Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou, a od slabosti som stratil všetku rozvahu. V tejto situácii sa Ťa pýtam — povedz mi jasne, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma.

Significado

Význam

Debido a las características propias de la naturaleza, todo el sistema de las actividades materiales es una fuente de perplejidad para todo el mundo. A cada paso hay perplejidad, y por ello es menester acudir a un maestro espiritual genuino, que pueda brindarle a uno la guía apropiada para cumplir con el propósito de la vida. Todas las Escrituras védicas nos aconsejan que acudamos a un maestro espiritual genuino para librarnos de las perplejidades de la vida, las cuales ocurren sin que lo deseemos. Dichas perplejidades son como un incendio forestal, que de alguna manera comienza a arder, sin que nadie lo haya encendido. De igual modo, la situación del mundo es tal, que las perplejidades de la vida aparecen automáticamente, aunque no queramos semejante confusión. Nadie quiere un incendio, y, sin embargo, este se produce y nos quedamos perplejos. Así pues, la sabiduría védica nos aconseja que, para resolver las perplejidades de la vida y entender la ciencia de la solución, uno debe acudir a un maestro espiritual que forme parte de la sucesión discipular. Una persona que tiene un maestro espiritual genuino, se supone que lo sabe todo. En consecuencia, uno no debe permanecer en medio de las perplejidades materiales, sino que debe acudir a un maestro espiritual. Ese es el significado de este verso.

Podľa prírodných zákonov je každá materialistická činnosť iba zdrojom zmätku. Na každom kroku vznikajú nové a nové otázky, a preto je pre každého dobré vyhľadať pravého duchovného učiteľa, ktorý mu pomôže splniť životné poslanie. Všetky vedske písma nás vyzývajú, aby sme vyhľadali pravého duchovného učiteľa a pod jeho vedením sa oslobodili od problémov, ktoré nás trápia proti našej vôli. Tak ako sa niekedy z ničoho nič rozpúta lesný požiar, tak vznikajú aj životné problémy bez toho, že by to niekto chcel. Vedske písma nám preto radia, aby sme vyhľadali duchovného učiteľa, v učeníckej postupnosti, ak chceme vyriešiť svoje problémy, a ak chceme vede zaoberajúcej sa týmto riešením porozumieť. Človek, ktorý prijal duchovného učiteľa, získa dokonalé poznanie. Preto by nikto nemal zostávať zmätený v spleti problémov hmotnej existencie a mal by pre ich riešenie vyhľadať duchovného učiteľa. Taký je význam tohto verša.

¿Quién es el hombre al que lo aquejan las perplejidades materiales? Es aquel que no comprende los problemas de la vida. En el Bṛhad-āraṇyaka Upaniṣad (3.8.10) se describe al hombre perplejo, de la siguiente manera: yo vā etad akṣaraṁ gārgy aviditvāsmāľ lokāt praiti sa kṛpaṇaḥ, «Aquel que no resuelve los problemas de la vida mientras es un ser humano, y que, por ende, se va de este mundo como los perros y los gatos, sin entender la ciencia de la autorrealización, es un avaro». Esta forma humana de vida es un bien de lo más valioso para la entidad viviente que puede utilizarla en resolver los problemas de la vida. Luego aquel que no utiliza esta oportunidad debidamente, es un avaro. Por otra parte, se encuentra el brāhmaṇa, o aquel que es lo suficientemente inteligente como para utilizar este cuerpo en la resolución de todos los problemas de la vida. Ya etad akṣaraṁ gārgi viditvāsmāl lokāt praiti sa brāhmaṇaḥ.

Kto je zmätený človek? Je to človek, ktorý nepozná životné problémy. V Bṛhad-āraṇyaka Upaniṣade (3.8.10) sa taký človek opisuje nasledovne: yo vā etad akṣaraṁ gārgy aviditvāsmāl lokāt praiti sa kṛpaṇaḥ. „Poľutovaniahodný je ten, kto nevyrieši životné problémy ako človek a opustí tento svet ako pes alebo mačka bez toho, že by porozumel vede o sebarealizácii.“ Ľudské telo je najcennejším darom pre živú bytosť, ktorá túto výhodu môže využiť na vyriešenie životných problémov. Kto túto príležitosť dostatočne nevyužije, je poľutovaniahodný úbožiak. Oproti tomu brāhmaṇa je natoľko inteligentný, že svoje telo využíva na vyriešenie životných problémov. Ya etad akṣaram gārgi viditvāsmāl lokāt praiti sa brāhmaṇaḥ.

Los kṛpaṇas, o personas avaras, pierden el tiempo en ser demasiado afectuosos con la familia, la sociedad, el país, etc., bajo la concepción material de la vida. A menudo uno se apega a la vida familiar —es decir, a la esposa, los hijos y demás familiares—, sobre la base de la «enfermedad de la piel». El kṛpaṇa cree que puede proteger a sus familiares de la muerte, o, si no, cree que su familia o la sociedad pueden salvarlo de la muerte inminente. Esa clase de apego familiar puede encontrarse incluso en los animales, los cuales también se ocupan de sus críos. Arjuna, siendo inteligente, pudo darse cuenta de que su afecto por los miembros de su familia y su deseo de protegerlos de la muerte eran las causas de sus perplejidades. Aunque él podía entender que su deber de pelear lo estaba aguardando, aun así, a raíz de esa flaqueza mezquina, no podía desempeñar los deberes. Por consiguiente, él le pide al Señor Kṛṣṇa, el maestro espiritual supremo, que le dé una solución definitiva. Él se entrega a Kṛṣṇa en calidad de discípulo. Él quiere terminar las charlas amistosas. Las conversaciones entre el maestro y el discípulo son serias, y ahora Arjuna quiere hablar con mucha seriedad ante el maestro espiritual reconocido. Kṛṣṇa es, entonces, el maestro espiritual original de la ciencia del Bhagavad-gītā, y Arjuna es el primer discípulo en entender el Gītā. La manera en que Arjuna entiende el Bhagavad-gītā se expone en el propio Gītā. Y, no obstante, unos necios eruditos mundanos explican que uno no tiene que dirigirse a Kṛṣṇa como persona, sino a «lo innaciente que está dentro de Kṛṣṇa». No hay ninguna diferencia entre lo interior y lo exterior de Kṛṣṇa, y aquel que al tratar de entender el Bhagavad-gītā no tiene idea de esto, es el necio más grande de todos.

Kṛpaṇa alebo úbožiaci plytvajú svojím časom vďaka nadmernej pripútanosti k rodine, k spoločnosti, k národu atď. Zvyčajne sú títo ľudia pripútaní k rodine, predovšetkým k svojej žene, deťom a ostatným rodinným príslušníkom na základe „kožnej choroby“. Kṛpaṇa si myslí, že sám dokáže ochrániť svoju rodinu pred smrťou, alebo že rodina či spoločnosť môže zachrániť pred smrťou jeho. Také pripútanie k rodine môžeme nájsť aj u nižších zvierat, ktoré sa tiež starajú o svoje mláďatá. Lenže Arjuna bol inteligentný a vedel pochopiť, že jeho láska k rodinným príslušníkom a želanie ochrániť ich pred smrťou sú príčinou jeho zmätenosti. Vedel, že je povinný bojovať, no pre svoju slabosť to nebol schopný urobiť. Preto požiadal najvyššieho duchovného učiteľa, Śrī Kṛṣṇu, o definitívne riešenie. Odovzdáva sa Kṛṣṇovi s prosbou stať sa Jeho žiakom. Chce prestať s priateľským rozhovorom. Rozhovory medzi učiteľom a žiakom sú dôležité, a preto chcel Arjuna hovoriť so svojím duchovným učiteľom naozaj vážne. Kṛṣṇa je teda pôvodný duchovný učiteľ vedy obsiahnutej v Bhagavad-gīte, a Arjuna je prvým žiakom, ktorý túto vedu pochopil. Ako Arjuna Bhagavad-gītu pochopil, vysvitá z Gīty samotnej. Napriek tomu však niektorí hlúpi svetskí učenci tvrdia, že človek sa nemusí odovzdať Kṛṣṇovi ako osobe; stačí sa odovzdať „tomu nezrodenému v Kṛṣṇovi“. Medzi Kṛṣṇovým vonkajškom a vnútrom však nie je rozdiel. Človek, ktorý sa snaží porozumieť Bhagavad-gīte, a pritom nepochopí túto vec, je najväčší hlupák.