TEXT 60
VERŠ 60
Texto
Verš
puruṣasya vipaścitaḥ
indriyāṇi pramāthīni
haranti prasabhaṁ manaḥ
puruṣasya vipaścitaḥ
indriyāṇi pramāthīni
haranti prasabhaṁ manaḥ
Palabra por palabra
Synonyma
yatataḥ — zatiaľ čo sa snaží; hi — určite; api — napriek; kaunteya — ó, syn Kuntī; puruṣasya — u človeka; vipaścitaḥ — plný múdreho poznania; indriyāṇi — zmysly; pramāthīni — dráždené; haranti — vrhnú; prasabham — násilím; manaḥ — myseľ.
Traducción
Překlad
¡Oh, Arjuna!, los sentidos son tan fuertes e impetuosos, que incluso arrastran a la fuerza la mente del hombre de buen juicio que se esfuerza por controlarlos.
Zmysly sú také mocné a búrlivé, ó, Arjuna, že násilne unášajú aj myseľ múdreho človeka, ktorý sa ich snaží ovládnuť.
Significado
Význam
Hay muchos sabios, filósofos y trascendentalistas eruditos que tratan de conquistar los sentidos, pero, a pesar de sus esfuerzos, hasta los más grandes de ellos se vuelven a veces víctimas del disfrute material de los sentidos, a causa de la agitada mente. Incluso Viśvāmitra, un gran sabio y yogī perfecto, fue inducido por Menakā al disfrute sexual, aunque el yogī se estaba esforzando por controlar los sentidos con severos tipos de penitencia y mediante la práctica del yoga. Y, por supuesto, hay muchísimos casos similares en la historia del mundo. Luego es muy difícil controlar la mente y los sentidos sin estar plenamente consciente de Kṛṣṇa. Si a la mente no se la ocupa en Kṛṣṇa, uno no puede dejar esas ocupaciones materiales. Śrī Yāmunācārya, un gran santo y devoto, da un ejemplo práctico, al decir:
Je množstvo veľkých učencov, filozofov a transcendentalistov, ktorí skúšajú ovládnuť zmysly, no napriek svojej snahe môžu aj najpokročilejší z nich padnúť za obeť hmotnému zmyslovému pôžitku vďaka nestálej mysli. Napríklad Viśvāmitru, veľkého učenca a dokonalého yogīna, zviedla Menakā, aj keď sa snažil ovládať svoje zmysly yogou a prísnym odriekaním. V dejinách nájdeme prirodzene veľa podobných príkladov. Ovládanie mysle a zmyslov je veľmi ťažké, ak ich nezamestnáme oddanou láskyplnou službou Kṛṣṇovi.
Pokým človek neuprie svoje myšlienky na Kṛṣṇu, nemôže zanechať svoje hmotné činnosti. Praktickým príkladom je Śrī Yamunācārya, veľký svätec a oddaný, ktorý povedal:
nava-nava-rasa-dhāmany udyataṁ rantum āsīt
tad-avadhi bata nārī-saṅgame smaryamāne
bhavati mukha-vikāraḥ suṣṭhu niṣṭhīvanaṁ ca
nava-nava-rasa-dhāmany udyataṁ rantum āsīt
tad-avadhi bata nārī-saṅgame smaryamāne
bhavati mukha-vikāraḥ suṣṭhu niṣṭhīvanaṁ ca
«Desde que mi mente se ha dedicado al servicio de los pies de loto del Señor Kṛṣṇa y he estado disfrutando de un humor trascendental nuevo a cada paso, cuando quiera que pienso en la vida sexual, vuelvo la cara al instante y escupo en el pensamiento».
„Odvtedy, čo je moja myseľ zapojená v láskyplnej službe Śrī Kṛṣṇovi a ja sa teším zo stále nových transcendentálnych radostí, odvraciam svoju tvár, keď si spomeniem na pohlavný styk so ženou, a odpľujem si pri tejto myšlienke.“
El estado de conciencia de Kṛṣṇa es una cosa tan hermosa en sentido trascendental, que automáticamente el disfrute material se vuelve desagradable. Es como si un hombre hambriento hubiera satisfecho el hambre con una cantidad suficiente de nutritivos comestibles. Mahārāja Ambarīṣa también venció a un gran yogī, Durvāsā Muni, por el simple hecho de que tenía la mente ocupada en el proceso de conciencia de Kṛṣṇa (sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayor vācāṁsi vaikuṇṭha-guṇānuvarṇane).
Služba a láska ku Kṛṣṇovi prináša takú veľkú duchovnú radosť, že hmotné pôžitky sa automaticky stávajú nechutnými. Je to, ako keď hladný človek utíši svoj hlad dostatočným množstvom výživnej potravy. Ani veľký yogīn Durvāsā Muni nemohol ovplyvniť Mahārāja Ambarīṣa, ktorého myseľ bola zamestnaná myšlienkami na Kṛṣṇu.