TEXT 32
VERŠ 32
Texto
Verš
svarga-dvāram apāvṛtam
sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha
labhante yuddham īdṛśam
svarga-dvāram apāvṛtam
sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha
labhante yuddham īdṛśam
Palabra por palabra
Synonyma
yadṛcchayā — por su propia cuenta; ca — también; upapannam — llegado a; svarga — de los planetas celestiales; dvāram — puertas; apāvṛtam — abiertas de par en par; sukhinaḥ — muy feliz; kṣatriyāḥ — los miembros de la orden real; pārtha — ¡oh, hijo de Pṛthā!; labhante — logran; yuddham — guerra; īdṛśam — como esta.
yadṛcchayā — samo od seba; ca — tiež; upapannam — dospejú k; svarga — nebeským planétam; dvāram — dvere; apāvṛtam — dokorán otvorené; sukhinaḥ — veľmi šťastní; kṣatriyāḥ — príslušníci kráľovského rodu; pārtha — ó, syn Pṛthy; labhante — dosiahnuť; yuddham — vojnou; īdṛśam — takto.
Traducción
Překlad
¡Oh Pārtha!, dichosos los kṣatriyas a quienes se les presentan semejantes oportunidades de pelea sin buscarlas, abriéndoles las puertas de los planetas celestiales.
Ó, syn Pṛthy, šťastní sú kṣatriyovia, ktorým sa naskytnú možnosti k boju, otvárajúce brány na nebeské planéty.
Significado
Význam
El Señor Kṛṣṇa, en su carácter de supremo maestro del mundo, condena la actitud de Arjuna, quien dijo: «No encuentro bien alguno en esta pelea. Ella será motivo de una permanencia perpetua en el infierno». Esa clase de afirmaciones que Arjuna hizo, se debían únicamente a la ignorancia. Él quería volverse no violento en el desempeño de su deber específico. Para un kṣatriya, estar en el campo de batalla y volverse no violento es filosofía de tontos. En el Parāśara-smṛti, o los códigos religiosos que hizo Parāśara, el gran sabio y padre de Vyāsadeva, se declara:
Ako najvyšší učiteľ na svete odsudzuje Kṛṣṇa postoj Arjunu, ktorý tvrdil, že tento boj nemôže priniesť nič dobrého a že práve naopak vedie k večnému životu v pekle. Tieto Arjunove úvahy pochádzajú z nevedomosti. Iba nevedomosť je dôvodom Arjunovho rozhodnutia nepoužiť násilie, hoci to bolo jeho povinnosťou. Je hlúpe byť kṣatriya a presadzovať na bojisku nenásilie. V Parāśara-smṛti, náboženských nariadeniach, ktoré ustanovil veľký mudrc a Vyāsadevov otec Parāśara, sa uvádza:
śastra-pāṇiḥ pradaṇḍayan
nirjitya para-sainyādi
kṣitiṁ dharmeṇa pālayet
śastra-pāṇiḥ pradaṇḍayan
nirjitya para-sainyādi
kṣitiṁ dharmeṇa pālayet
«El deber del kṣatriya consiste en proteger a los ciudadanos de toda clase de dificultades, y por esa razón él tiene que emplear la violencia en casos que lo requieran, para mantener la ley y el orden. Por consiguiente, él tiene que conquistar a los soldados de los reyes enemigos, y de esa manera gobernar el mundo con principios religiosos».
„Povinnosťou kṣatriyu je chrániť občanov pred všetkými problémami, a preto musí niekedy pre zachovanie zákona a poriadku použiť násilie. Jeho povinnosťou je poraziť vojská nepriateľských kráľov a vládnuť tak svetu podľa náboženských zásad.“
Considerando todos los aspectos, Arjuna no tenía razón para abstenerse de pelear. En el caso de que conquistara a sus enemigos, disfrutaría del reino, y, si moría en la batalla, sería elevado a los planetas celestiales, cuyas puertas se hallaban abiertas para él de par en par. En cualquiera de los casos, pelear le resultaría provechoso.
Nech sa na to pozrieme z hociktorého uhla, Arjuna nemal dôvod vzdávať boj. Keby svojich nepriateľov porazil, radoval by sa z kráľovstva, a keby v boji zomrel, povýšil by sa na nebeské planéty, ktorých brány by boli preňho otvorené dokorán. V oboch prípadoch by bolo preňho dobré bojovať.