Skip to main content

TEXT 46

VERŠ 46

Texto

Verš

yataḥ pravṛttir bhūtānāṁ
yena sarvam idaṁ tatam
sva-karmaṇā tam abhyarcya
siddhiṁ vindati mānavaḥ
yataḥ pravṛttir bhūtānāṁ
yena sarvam idaṁ tatam
sva-karmaṇā tam abhyarcya
siddhiṁ vindati mānavaḥ

Palabra por palabra

Synonyma

yataḥ — de quien; pravṛttiḥ — la emanación; bhūtānām — de todas las entidades vivientes; yena — por quien; sarvam — todo; idam — esto; tatam — omnipresente en; sva-karmaṇā — por sus propios deberes; tam — a Él; abhyarcya — adorando; siddhim — la perfección; vindati — alcanza; mānavaḥ — un hombre.

yataḥ — z ktorej; pravṛttiḥ — emanácie; bhūtānām — všetkých živých bytostí; yena — ktorý; sarvam — všetko; idam — toto; tatam — preniká; sva-karmaṇā — vlastné povinnosti; tam — Jeho; abhyarcya — uctievaním; siddhim — dokonalosť; vindati — dosiahne; mānavaḥ — človek.

Traducción

Překlad

Por medio de la adoración del Señor, quien es la fuente de todos los seres y quien es omnipresente, el hombre puede lograr la perfección a través de la ejecución de su propio trabajo.

Uctievaním Pána, ktorý je príčinou všetkých tvorov a ktorý je všeprenikajúci, môže človek dosiahnuť dokonalosť, ak si plní svoje vlastné povinnosti.

Significado

Význam

Como se afirma en el decimoquinto capítulo, todos los seres vivientes son partes integrales fragmentarias del Señor Supremo. En consecuencia, el Señor Supremo es el principio de todas las entidades vivientes. Eso se confirma en el Vedānta-sūtra: janmādy asya yataḥ. El Señor Supremo es, pues, el principio de la vida de cada entidad viviente. Y, como se declara en el séptimo capítulo del Bhagavad-gītā, el Señor Supremo, por medio de Sus dos energías, Su energía externa y Su energía interna, es omnipresente. De modo que, se debe adorar al Señor Supremo con Sus energías. Por lo general, los devotos vaiṣṇavas adoran al Señor Supremo con Su energía interna. Su energía externa es un reflejo desvirtuado de la energía interna. La energía externa es un trasfondo, pero el Señor Supremo, mediante la expansión de Su porción plenaria en forma de Paramātmā, se encuentra en todas partes. Él es la Superalma de todos los semidioses, de todos los seres humanos, de todos los animales, en todas partes. Se debe saber, entonces, que uno, como parte integral del Señor Supremo, tiene el deber de prestarle servicio al Supremo. Todo el mundo debe dedicarse a prestarle servicio devocional al Señor con plena conciencia de Kṛṣṇa. Eso se recomienda en este verso.

Ako už bolo povedané v pätnástej kapitole, všetky živé bytosti sú malými čiastočkami Najvyššieho Pána a Najvyšší Pán je ich príčinou. To je potvrdené aj vo Vedānta-sūtre: janmādy asya yataḥ. Najvyšší Pán je teda počiatkom života všetkých živých bytostí. A v siedmej kapitole Bhagavad-gīty sa píše, že prostredníctvom Svojich dvoch energií, vonkajšej a vnútornej, preniká všetkým jestvujúcim. Najvyššieho Pána preto musíme uctievať spolu s Jeho energiami. Vaiṣṇavovia obyčajne uctievajú Najvyššieho Pána spolu s Jeho vnútornou energiou. Vonkajšia energia je pervertovaným odrazom vnútornej energie. Vonkajšia energia je pozadie, Najvyšší Pán vo Svojej podobe Paramātmy je všeprenikajúci. Je Naddušou všetkých polobohov, ľudí i zvierat — všetkého. Musíme si preto uvedomiť, že ako čiastočky Najvyššieho Pána sme Mu povinní slúžiť. Všetci by sme sa mali zapojiť do oddanej služby Pánovi a byť si plne vedomí Kṛṣṇu. To je odkaz tohoto verša.

Todo el mundo debe pensar que Hṛṣīkeśa, el amo de los sentidos, lo ha puesto en un determinado tipo de ocupación. Y uno debe adorar a la Suprema Personalidad de Dios, Śrī Kṛṣṇa, con el resultado del trabajo al que se dedica. Si uno siempre piensa de esa manera, con plena conciencia de Kṛṣṇa, entonces, por la gracia del Señor, se vuelve plenamente consciente de todo. Esa es la perfección de la vida. El Señor dice en el Bhagavad-gītā (12.7): teṣām ahaṁ samuddhartā. El propio Señor Supremo se encarga de liberar a esa clase de devoto. Esa es la máxima perfección de la vida. En cualquier ocupación a la que se esté dedicado, si uno sirve al Señor Supremo, logrará la máxima perfección.

Každý by si mal myslieť, že ho Hṛṣīkeśa, Pán zmyslov, poveril určitým zamestnaním a plody tejto práce by mal použiť v uctievaní Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu. Ak takto človek neustále zmýšľa a ak si je plne vedomý Kṛṣṇu, začne si Kṛṣṇovou milosťou všetko uvedomovať. To je dokonalosť života. Pán v Bhagavad-gīte (12.7) hovorí: teṣām ahaṁ samuddhartā. „Najvyšší Pán sa osobne postará o ochranu takého oddaného.“ To je najvyššia dokonalosť života. Nech je už naše zamestnanie akékoľvek, ak slúžime Najvyššiemu Pánovi, dosiahneme najvyššiu dokonalosť.