Skip to main content

TEXT 15

VERŠ 15

Texto

Verš

anudvega-karaṁ vākyaṁ
satyaṁ priya-hitaṁ ca yat
svādhyāyābhyasanaṁ caiva
vāṅ-mayaṁ tapa ucyate
anudvega-karaṁ vākyaṁ
satyaṁ priya-hitaṁ ca yat
svādhyāyābhyasanaṁ caiva
vāṅ-mayaṁ tapa ucyate

Palabra por palabra

Synonyma

anudvega-karam — que no agitan; vākyam — palabras; satyam — veraces; priya — queridas; hitam — beneficiosas; ca — también; yat — lo cual; svādhyāya — del estudio védico; abhyasanam — práctica; ca — también; eva — ciertamente; vāk-mayam — de la voz; tapaḥ — austeridad; ucyate — se dice que es.

anudvega-karam — neznepokojený; vākyam — slová; satyam — pravdivé; priya — milé; hitam — osožné; ca — tiež; yat — ktoré; svādhyāya — štúdium Ved; abhyasanam — pravidelné; ca — tiež; eva — zaiste; vāk-mayam — hlasu; tapaḥ — sebakázeň; ucyate — nazýva sa.

Traducción

Překlad

La austeridad del habla consiste en proferir palabras que sean ciertas, agradables, beneficiosas y que no agiten a los demás, y también en recitar regularmente las Escrituras védicas.

Hovoriť slová, ktoré sú pravdivé, blahodárne, osožné a neznepokojujú ostatných, ako aj pravidelné prednášanie vedskych písiem sa nazýva odriekanie reči.

Significado

Význam

Uno no debe hablar de modo tal que agite la mente de los demás. Claro que, cuando un maestro habla, puede decir la verdad para instruir a sus alumnos, pero no debe hablarles a aquellos que no sean alumnos de él, si al hacerlo les va a agitar la mente. Eso es penitencia en lo que respecta a hablar. Además de eso, uno no debe hablar tonterías. El proceso que se sigue cuando se habla en los círculos espirituales, es que se dice algo que esté respaldado por las Escrituras. Uno debe presentar de inmediato una cita tomada de una Escritura autoritativa, para respaldar lo que está diciendo. Y al mismo tiempo, esa conversación debe ser muy agradable al oído. Mediante esa clase de discusiones, uno puede obtener el máximo beneficio y elevar a la sociedad humana. Existe una cantidad ilimitada de obras que componen la literatura védica, y uno debe estudiarlas. Eso se denomina penitencia del habla.

Mali by sme hovoriť tak, aby sme nerozrušovali myseľ druhých. Pochopiteľne, učiteľ môže povedať pravdu svojím žiakom, ale nemal by hovoriť k ostatným, ktorý nie sú jeho žiakmi, ak by ich tým mal rozrušiť v mysli. To sa nazýva ukáznenosť reči. Okrem toho človek nemá hovoriť hlúposti. Ak hovorí o duchovných záležitostiach, jeho slova musia byť podložená písmami. Aby podložil to, o čom hovorí mal by vzápätí citovať autoritatívne písma. Zároveň by mal hovoriť tak, aby bolo veľmi príjemné načúvať jeho slovám. Takými diskusiami môže najviac prispieť k povzneseniu a prospechu ľudskej spoločnosti. Existuje nevyčerpateľná zásoba vedskej literatúry, ktorú by sme mali študovať. To sa nazýva ukáznenosť reči.