Skip to main content

TEXT 49

VERŠ 49

Texto

Verš

mā te vyathā mā ca vimūḍha-bhāvo
dṛṣṭvā rūpaṁ ghoram īdṛṅ mamedam
vyapeta-bhīḥ prīta-manāḥ punas tvaṁ
tad eva me rūpam idaṁ prapaśya
mā te vyathā mā ca vimūḍha-bhāvo
dṛṣṭvā rūpaṁ ghoram īdṛṅ mamedam
vyapeta-bhīḥ prīta-manāḥ punas tvaṁ
tad eva me rūpam idaṁ prapaśya

Palabra por palabra

Synonyma

— que no sea; te — a ti; vyathā — molestia; — que no sea; ca — también; vimūḍha-bhāvaḥ — perplejidad; dṛṣṭvā — viendo; rūpam — forma; ghoram — horrible; īdṛk — tal como es; mama — Mí; idam — esa; vyapeta-bhīḥ — libre de todo temor; prīta-manāḥ — con la mente complacida; punaḥ — de nuevo; tvam — tú; tat — esa; eva — así pues; me — Mí; rūpam — forma; idam — esta; prapaśya — tan solo ve.

— nech prestane; te — tebe; vyathā — úzkosť; — zanechaj; ca — tiež; vimūḍha-bhāvaḥ — zmätení; dṛṣṭvā — z pohľadu; rūpam — podobu; ghoram — desivá; īdṛk — aká je; mama — Moje; idam — táto; vyapeta-bhīḥ — zbavený všetkého strachu; prīta-manāḥ — buď veselej mysle; punaḥ — znovu; tvam — ty; tat — to; eva — tak; me — Moje; rūpam — podoba; idam — táto; prapaśya — pohľaď.

Traducción

Překlad

Tú te has perturbado y confundido al ver este horrible aspecto Mío. Que ahora se acabe. Devoto Mío, queda libre de nuevo de toda perturbación. Con la mente tranquila puedes ver ahora la forma que deseas.

Nenechám ťa viac znepokojovať a rozrušovať sa pohľadom na túto Moju desivú podobu. Ó, môj oddaný, nedaj sa viac ničím zmiasť. S pokojnou mysľou sa teraz môžeš pozrieť na podobu, po ktorej túžiš.“

Significado

Význam

Al comienzo del Bhagavad-gītā, Arjuna estaba preocupado de tener que matar a Bhīṣma y Droṇa, su venerable abuelo y su venerable maestro respectivamente. Pero Kṛṣṇa dijo que él no tenía que tener miedo de matar a su abuelo. Cuando los  hijos de Dhṛtarāṣṭra trataron de desvestir a Draupadī en la asamblea de los Kurus, Bhīṣma y Droṇa se quedaron en silencio, y por esa negligencia del deber debían ser matados. Kṛṣṇa le mostró su forma universal a Arjuna tan solo para enseñarle que todas esas personas ya estaban muertas por su acción ilícita. Esa escena se le mostró a Arjuna porque los devotos siempre son apacibles y no pueden ejecutar esa clase de horribles acciones. El propósito de la revelación de la forma universal quedó de manifiesto; Arjuna quería ver la forma de cuatro brazos, y Kṛṣṇa se la mostró. El devoto no está muy interesado en la forma universal, pues esta no le permite a uno intercambiar sentimientos amorosos recíprocamente. El devoto, o bien quiere ofrecer sus respetuosos sentimientos de veneración, o bien quiere ver la forma de Kṛṣṇa de dos manos para poder relacionarse con la Suprema Personalidad de Dios de un modo recíproco por medio del servicio amoroso.

Na začiatku Bhagavad-gīty sa Arjuna obával, že bude musieť zabiť svojho úctyhodného praotca Bhīṣmu a učiteľa Droṇu. No Kṛṣṇa mu riekol, že sa nemusí báť zabiť svojho starého otca. Keď sa Dhṛtarāṣṭrovi synovia pokúsili obnažiť Draupadī na zhromaždení Kuruovcov, Bhīṣma ani Droṇa voči tomu nič nenamietali a za také zanedbanie povinnosti by mali byť zabití. Kṛṣṇa ukázal Arjunovi Svoju vesmírnu podobu len preto, aby ho uistil, že títo ľudia boli za svoje nezákonné konanie už dávno zabití. Ukázal mu túto scénu i z toho dôvodu, že oddaní sú vždy mierumilovní a nemôžu konať takým ohavným spôsobom. Keď teda vyšiel najavo zmysel prejavenia vesmírnej podoby, Arjuna si želal uzrieť štvorrukú podobu Pána a Kṛṣṇa mu vyhovel. Oddaný však nejaví nijaký zvláštny záujem o vesmírnu podobu, pretože na tejto úrovni nejestvuje láskyplná výmena citov. Oddaný si praje buď pokorne vzdávať úctu alebo túži uzrieť Kṛṣṇovu dvojrukú podobu, aby mohol s láskou slúžiť Najvyššej Božskej Osobnosti.